Tri roky trval boj politických táborov o prokuratúru. Je to tak, že každý z nich chcel mať vplyv na generálneho prokurátora?
Ak sa volí kandidát na generálneho prokurátora, vždy je táto téma politická, lebo rozhodne väčšina v parlamente. Dobroslava Trnku sme v minulosti za generálneho prokurátora zvolili hlasmi koalície i opozície. Potom prišiel kandidát Jozef Čentéš, ktorého navrhla vtedajšia vládna koalícia, a my sme ponúkali, že nájdeme tretiu osobu, keďže nevedeli nájsť väčšinu pre pána Čentéša. Po peripetiách ho zvolili pri porušení všetkých pravidiel tajnej voľby, využitím Radičovej kódu či vydierania. Prišlo nové obdobie, prezident odmietol vymenovať Čentéša. Ak nie je schopné politické kolbište dôjsť k záveru, demokratická väčšina má povinnosť zabezpečiť, aby všetky štátne orgány boli funkčné. Keď nebola možná dohoda, 82 poslancov rozhodlo.
Jaromír Čižnár bol kandidátom tiež len jedného tábora.
A to sa máme ospravedlňovať za to, že sme vyhrali voľby, že máme 83 hlasov v parlamente? Zásadný rozdiel je v tom, že v prípade Čentéša Iveta Radičová politicky vydierala, keď bude zvolený Trnka, tak odstúpi. Toto som nikdy neurobil. To znamená, že jej mimoriadne politicky záležalo na tomto politickom nominantovi. My sme si osvojili názor prokurátorov a dali návrh do parlamentu. Mal by možnosť získať takýto kredit pán Čentéš? Nikdy.
Nebude mať Jaromír Čižnár hendikep, že bol zvolený len Smerom?
Aký je rozdiel v tom, že väčšina poslancov v parlamente je tvorená jednou stranou alebo štyrmi, či šiestimi stranami? Pán Čižnár dostal nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov v Národnej rade. Je to demokratická väčšina. Počuli ste nejakého politika alebo ústavného právnika, že neakceptujú pána Čižnára ako generálneho prokurátora. Všetci vedia, že to bola čistá demokratická voľba a prezident konal v súlade s ústavou. Pre nás sa táto hra skončila a rozhodli sme sa nepozerať sa na to, ako je Generálna prokuratúra neobsadená.
Aké očakávania spájate s novým generálnym prokurátorom?
Doktor Čižnár je pracovitý profesionál. Takéto hodnotenie pochádza z radov prokuratúry. Bude si musieť urobiť poriadok na Generálnej prokuratúre. Toto je jeho vec. Nech sa rozhodne, aké vedenie na Generálnej prokuratúre chce.
V Česku štátne zastupiteľstvo zasiahlo proti premiérovi Petrovi Nečasovi a jeho blízkym ľuďom. Má Jaromír Čižnár natoľko k vám odstup, že by sa neobával zasiahnuť aj proti vám alebo politikom Smeru, ak by to bolo opodstatnené?
Nebudem komentovať situáciu v ČR. Pokiaľ ide o poznámku k Slovensku, čo sa to tu vytvára za obraz? Tu sa vytvára obraz, že na Úrade vlády sedia kriminálnici vrátane premiéra, zločinci, vrahovia a čaká sa na statočného Cataniho, ktorý príde na Generálnu prokuratúru a všetkých nás zatvorí. Čo to je za nezmysel? A prečo by mal generálny prokurátor, minister vnútra zasahovať na Úrade vlády? Prečo kŕmime verejnosť obrazom, že na vrcholných miestach štátu sedia zločinci? Takýto obraz si neželám, pretože na zásah na Úrade vlády nie je žiadny dôvod. Vôbec nebudem komentovať, či niekto má, alebo nemá gule na nejaký zásah. Ak bude dôvod, nech má odvahu a rešpekt.
Ide o to, či bude mať Jaromír Čižnár voči vám odstup?
Ešte raz, ak je dôvod, nech orgány činné v trestnom konaní zasahujú kdekoľvek na svete. Natoľko ho poznám, že by nikdy neriskoval svoje postavenie a profesionálnu kariéru, aby vďaka nejakým známostiam bol niekde mäkší alebo tvrdší. Je tu generálny prokurátor, nech si plní svoju úlohu.
Čo je vo vašom prípade pravdepodobnejšie – byť aj tretíkrát premiérom alebo sa pokúsite o to, čo sa na Slovensku nikomu nepodarilo, aby sa premiér stal prezidentom?
Človek, ktorý je premiérom, je najvhodnejším terčom a je aj najzraniteľnejší, lebo polarizuje spoločnosť. Prijíma rozhodnutia, má podporovateľov i odporcov. Politik v parlamente tak nepolarizuje spoločnosť ako predseda vlády. Navyše ukazuje sa, že je veľký počet sympatizantov, voličov Smeru, ktorí uprednostňujú moje zotrvanie v pozícii predsedu vlády pred akýmikoľvek prezidentskými úvahami.
Vypočujete ich?
Najpodstatnejšia vec pre mňa je, aby som na jeseň zvládol rovnováhu záujmov štátu a ľudí a aby sme krajinu udržali v sociálnom zmieri. Len čo by ľudia vyšli do ulíc, stratíme schopnosť riešiť agendu cez Radu solidarity a rozvoja a ďalšie mechanizmy. Veľmi veľa hovoríme o tom, ako zostaviť rozpočet, aby bol rok 2014 rokom, keď sa naštartuje ekonomika. K otázke prezidenta sa Smer bude vyjadrovať až v hlbokej jeseni. Fakt ale je, že Smer je natoľko silná a stabilizovaná strana, že má povinnosť postaviť prezidentského kandidáta.
Ale ani raz ste nepovedali, že nebudete kandidovať.
Držím sa zásady, že v politike nikdy nehovor nikdy, a to nielen v súvislosti s prezidentskými voľbami. Politik si musí uvedomiť, že dnes ste tu a zajtra vám okolnosti môžu zlomiť krk. Alebo ste dnes nízko a niečo vás môže vyviezť hore. Je veľmi ťažké mať prácu, ktorá závisí od toho, čo si o vás ľudia myslia.
Čiže pohrávate sa s myšlienkou byť tretíkrát premiérom?
Smer určite pôjde v roku 2016 do volieb ako silná a stabilná strana. Musíme si aj uvedomiť, že verejnosť je po určitom čase unavená z politikov, z ich tvárí a vystupovania. Budem zvažovať subjektívne i objektívne dôvody. Teraz ich nezvažujem, lebo chcem zvládnuť postavenie predsedu vlády, ktorý stojí na silnom poslaneckom klube a podpore ľudí. Toto určuje moje správanie.
Hovorili ste, že prvá polovica roka by mala byť vyvrcholením veľmi zlého obdobia. Nepokračuje zlé obdobie ďalej?
Prakticky všetci premiéri, ktorí sedia v Európskej rade za jedným stolom, hovoria, že v druhom polroku sa ekonomika bude zdvíhať a vytvoria sa predpoklady na pozitívny hospodársky rast v roku 2014. To, že máme všetci ešte veľa domácich úloh a musíme naďalej veľa šetriť, je druhá vec, ale z hľadiska výkonnosti ekonomiky sa zdá, že očakávania sa napĺňajú.
Čo bude teda kľúčovou prioritou vlády v jeseni?
Kľúčovou úlohou bude zosúladiť záujem, aby neklesala životná úroveň a ak sa dá, aby stúpala, so záujmom štátu naplniť si medzinárodné záväzky vo vzťahu ku konsolidácii verejných financií a k verejnému dlhu.
Môžete potvrdiť, že tempo šetrenia bude naďalej pokračovať?
Rozhodnutie udržať deficit na úrovni 3 percent HDP nie je samoúčelné, má mimoriadne pozitívny efekt na celkovú finančnú situáciu. Áno, budeme pokračovať v konsolidácii a budeme zohľadňovať, aby sa nezhoršovalo podnikateľské prostredie a neznižovala životná úroveň.
Ak by klesol deficit pod 3 percentá HDP v tomto roku, musela by sa znížiť v roku 2015 DPH na úroveň 19 percent. Je to reálne?
Tempo ozdravovania verejných financií sa celkovo v Európe spomaľuje. Veľké krajiny ako Španielsko alebo Francúzsko dostali rok odklad na splnenie záväzkov. Slovensko zase požiadalo o inú výnimku, a to pri čerpaní európskych fondov. Preto očakávam, že toto tempo sa ešte spomalí v roku 2014. Rozhodnutia prijaté vládou Ivety Radičovej budú musieť ešte chvíľku počkať. Moja vláda nikdy nezvýšila DPH, my sme DPH len znižovali. Nech bude musieť táto vláda prijať akékoľvek opatrenia, v žiadnom prípade nezvýšime DPH. Je to čosi, čo je pre nás sväté.
V roku 2014 by mal byť deficit 2,6 percenta HDP, čo znamená ušetriť viac ako miliardu eur. Ako to chcete docieliť?
Tento rok musíme ušetriť okolo 300 a budúci rok okolo 600 miliónov eur. Nechcem ísť cestou zvyšovania daní, jediná cesta je hľadanie rezerv v spotrebe štátu a v lepšom výbere daní plus jednorazové opatrenia. Napriek tomu, že je pokles hospodárskeho rastu, máme väčší výber DPH.
Chcete ušetriť na verejnej správe reformou ESO alebo lepšie odhaľovať daňové úniky. Sú to ale isté peniaze?
Áno. Už to, čo sa doteraz urobilo pri reforme ESO, zvýšilo príjmy viac, ako sa pôvodne očakávalo. Aj trendy pri výbere daní v boji proti daňovým únikom sú veľmi pozitívne. Z hľadiska kondície krajiny je pre nás rovnako dôležité, že Slovensko má dnes historicky najnižšiu infláciu za dva a pol roka, čiže hovoríme o mimoriadne pomalom zdražovaní. Som rád, že Slovensko je podľa prieskumov medzi krajinami V4 investične najzaujímavejšou krajinou. Vôbec neplatí, čo hovorili naši oponenti o vyšších daniach pre firmy, Zákonníku práce alebo o minimálnej mzde.
Ale nie je Slovensko zaujímavé pre investorov len dovtedy, kým ich zvýhodňujeme rôznymi opatreniami?
Nejde len o investorov zo zahraničia. Sú tu aj investori z domáceho prostredia. Nedávno som otváral v Myjave novú fabriku na výrobu špeciálnych papierových obalov s investičným objemom 10 mil. eur. Tento investor nežiadal podporu štátu.
Nedotkne sa teda ľudí ani jedno šetriace opatrenie? <Ak> Boli sme presvedčení, keď nám pravica odporúčala hľadať zdroje v sociálnych dávkach, že sú tam rezervy. Prešli sme to komplexne, tam nič nie je. Dávky sú také nízke, že nie je priestor šetriť na úkor týchto ľudí.
Stopli ste zmeny vo vyplácaní rodičovského príspevku pre pracujúce matky. Reagovali ste na odpor verejnosti?
Prišli návrhy ministerstiev a mnohé mali aj veľké ratio, ale potom prichádzajú politici, ktorí zodpovedajú za politické náklady. Keďže príjmy, ktoré by sme získali z takýchto opatrení, sú smiešne v porovnaní s potrebami štátu, nemá význam, aby sme do týchto opatrení išli a zdvíhali nepokojné vlny v sociálnom systéme. To však neznamená, že neurobíme niektoré opatrenia. Máme záujem viazať vyplácanie dávky v hmotnej núdzi na výkon určitej práce. Rovnako uvažujeme o krátení dávok v prípade neslušného správania. Ak by niekto páchal opakovane priestupky, mohlo by to mať vplyv na výšku jeho dávky.
Čo bude so štátnymi podnikmi, ktoré zaťažujú štátnu kasu. Nemalo by sa predať železničné Cargo?
Viem si predstaviť, že by sme spoločnosti zachránili dlhodobým prenájmom, ale majetok by zostal vo vlastníctve štátu. Máme niektoré sprivatizované firmy, kde má štát podiel, ale tento podiel pre nás nič neznamená, pretože nám privatizér nedovoľuje s ním narábať a často ani nevypláca dividendy. Ak budeme ďalej pokračovať v projekte jednej zdravotnej poisťovne, tak na to, aby sme dokázali vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne, budeme potrebovať zdroje. Tie by sme vedeli získať napríklad aj predajom aktív štátu, ktoré nemáme pod kontrolou.
Máte na mysli Slovak Telekom?
Nebudem hovoriť, že je to Slovak Telekom, ale je to dobrý príklad. Máme 49 percent akcií v Slovak Telekome a napriek tomu máme zadržiavané dividendy. Je tam veľké množstvo hotovostných peňazí a nevieme sa k nim dostať.
Prečo mešká projekt jednej zdravotnej poisťovne?
Lebo sa zdá, že nebude možná dobrovoľná dohoda s akcionármi dvoch súkromných zdravotných poisťovní Dôverou a Unionom a tiež legislatívne práce sú veľmi náročné. Projekt ide ďalej. Za päť rokov súkromné poisťovne vytiahli na zisku a prevádzkových nákladoch viac ako jednu miliardu eur z peňazí, ktoré ľudia povinne zo zákona posielajú do poisťovní. Právne náklady spojené s projektom a akékoľvek ďalšie náklady vrátane samotného vyvlastnenia, to je stále pre štát mimoriadne výhodný obchod. Plus štát dostane pod kontrolu celé zdravotné poistenie, čo znamená, že všetky peniaze ľudí sa budú s výnimkou správneho fondu, ktorý sa použije na činnosť poisťovne, vracať do slovenského zdravotníctva.
Oplatí sa teda ísť do vyvlastnenia napriek medzinárodným právnym sporom?
Samozrejme. Stále je to omnoho lacnejšie.
Už máte odhady, koľko bude stáť vyvlastnenie Unionu a Dôvery?
Presnú sumu musia povedať renomované firmy, ktoré sa na tento účel vyberú. Je nezmysel, že je to miliarda eur, ako povedala opozícia. Je to podstatne nižšia suma.
Slovensko ťaží nezamestnanosť viac ako 14 percent. Vedeli by ste povedať, s akým percentom by ste boli spokojný?
Som rád, že nezamestnanosť už od začiatku roka každý mesiac, aj keď len mierne, klesá. Navyše, treba otvorene povedať, že miera nezamestnanosti na Slovensku má špecifiká. Máme jeden z najväčších počtov dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných ľudí. Spôsobila to likvidácia poľnohospodárstva, ktoré dostalo začiatkom 90. rokov smrteľné údery. A máme tiež ďalšiu generáciu rómskych spoluobčanov, ktorí sú vo veľmi zlom zdravotnom stave bez pracovných návykov a vzdelania. Aj táto kategória potom vytvára dlhodobo nezamestnaných a deformuje čísla. Keby sme nemali tieto dva problémy, tak je nezamestnanosť na úrovni 8 alebo 9 percent ako v ČR.
Nie je to ospravedlnenie alebo vyhováranie sa?
Tak mi poraďte recept na Rómov a ako naštartovať slovenské poľnohospodárstvo? To nie je vyhováranie sa. Buď Slovensko bude atraktívne pre investorov a naštartujeme s Európou ekonomické motory a vtedy prestane byť problémom aj slovenská nezamestnanosť. Rekordná nezamestnanosť je aj v okolitých krajinách a v eurozóne. Napriek tomu robíme, čo sa dá, napríklad preorientovávame európske fondy, vytvárame tisíce pracovných miest pre mladých.