S Káčerom sa nám skontaktovať nepodarilo. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel odmietol komentovať informáciu o novom veľvyslancovi. Vysvetlil, že vo všeobecnosti platí, že len čo dá príslušná krajina súhlas s navrhovaným kandidátom (v diplomatickej reči agremán), tak sa takáto informácia môže v rámci diplomatických zvyklostí zverejniť. „Pokiaľ agremán nie je, tak by bolo neférové voči tej krajine, keby sme čokoľvek potvrdzovali alebo vyvracali“ zdôraznil Gandel.
Maďarsko je pre Slovensko jedným z kľúčových susedov. V ponovembrovej dvadsaťročnej histórii mala Slovenská republika zrejme najturbulentnejšie vzťahy práve s Budapešťou. V poslednom období je snaha predstaviteľov obidvoch krajín vyhýbať sa sporným témam, ktoré sa majú riešiť na expertnej úrovni a viac sa orientujú na vzájomnú hospodársku spoluprácu.
Politológ Juraj Marušiak výber Káčera ocenil. „Je považovaný za špičkového slovenského diplomata, ktorý má veľké skúsenosti a kontakty v USA. Vníma procesy v strednej Európe cez transatlantickú optiku. Svedčí to o tom, že vzťahy s Maďarskom budú mať vysokú prioritu a že Slovensko bude prikladať väčší význam multilaterálnej dimenzii týchto vzťahov,“ zhodnotil politológ.
Káčer je uznávaný odborník na obranu a bezpečnosť. Profesionálnu kariéru odštartoval začiatkom 90. rokov na ministerstve zahraničných vecí. V roku 2001 sa stal počas Dzurindovej vlády štátnym tajomníkom ministerstva obrany. Bol zodpovedný za rokovania a prístupový proces Slovenska do NATO. V roku 2003 ho vláda vyslala za veľvyslanca do USA. Z diplomatických služieb odišiel v roku 2008. Pôsobí ako prezident Slovenskej atlantickej komisie, ktorá spoluorganizuje známe medzinárodné fórum Globsec.
Káčer v Maďarsku nahradí Petra Weissa, ktorý by mal smerovať na ambasádu do Prahy. Ministerstvo zahraničných vecí nekomentovalo presun Weissa do Českej republiky. Vyjadriť sa odmietol aj samotný Weiss. V Budapešti bol veľvyslancom od roku 2009. Pred vstupom do diplomacie bol predsedom SDĽ. Zo strany po sporoch odišiel a založil Sociálnodemokratickú alternatívu. Tá však v parlamentných voľbách neuspela a neskôr sa zlúčila so Smerom. V parlamente pôsobil tiež ako šéf zahraničného výboru.