Krátenie dávok narazilo na odborárov aj prokuratúru

Protiústavný a v rozpore s ľudskými právami. Takáto kritika sa strhla na návrh nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

25.07.2013 12:00
debata (11)

Jeho odporcovia mu vyčítajú najmä to, že najchudobnejším neprináša nič okrem reštrikcií. Žiadajú rezort práce, aby zákon stiahol. Ten to zatiaľ neprisľúbil.

Generálna prokuratúra upozornila na protiústavnosť zákona. Nesúhlasí s riešením, ktorým chce ministerstvo práce odkázaných postihovať za priestupky. Kým doteraz mali pri svojom nízkom príjme priestupkovú imunitu, po novom sa im udelené pokuty majú strhávať z dávok.

„Navrhovaný výkon zrážok z dávok pomoci v hmotnej núdzi páchanie priestupkov ako protispoločenského správania neodstráni – skôr naopak, jeho frekvenciu zvýši,“ tvrdí prokuratúra, ktorá síce víta, že rezort hľadá spôsob, ako nenechať ľudí beztrestnými, ale ten zatiaľ ponúknutý vníma ako nevhodný a v rozpore s ústavou.

Výhradu má prokuratúra aj k tomu, aby bolo vyplácanie dávok vrátane tej základnej v sume 60,50 eura pre jednotlivca podmienené pracovnými aktivitami. Svoj postoj opiera o úvahu, že pokiaľ štát legitímne vymedzí pojem hmotná núdza a súčasne vymedzí aj podmienky nároku na dávku, nemôže na ňu neskôr siahnuť, pretože by tým poprel samotný zmysel práva na pomoc v hmotnej núdzi. Stiahnutie zákona žiada aj Konfederácia odborových zväzov. Podľa nej sú viaceré jeho ustanovenia v rozpore so základnými ľudskými právami.

Odborári tvrdia, že ďalšie škrtanie dávok postihne najmä deti, ktoré nemôžu za to, do akých rodín sa narodili. Odmietajú navrhované rušenie niektorých dávok, napríklad dávky pre tehotnú ženu, dávky pre osamelého rodiča starajúceho sa o dieťa do jedného roka, ktoré sa momentálne vyplácajú v sume 13,5 eura mesačne, či príspevku na zdravotnú starostlivosť vo výške dve eurá. Pripomínajú, že dávky a príspevky v hmotnej núdzi sa od roku 2009 nezvyšovali a ani v najvyššej vyplácanej sume nedosahujú hranicu životného minima. Požadujú preto ich navýšenie aspoň o infláciu.

Ďalšou zo zásadných požiadaviek odborárov je rozlíšenie objektívnych a subjektívnych dôvodov odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi. Odborári nesúhlasia, že pripravený zákon úplne rovnako pristupuje k nezamestnaným, ktorí odpracovali 20 či 30 rokov, ale vo vyššom veku stratili prácu a skončili na dávkach, ako k tým, čo nepracovali ani nikdy v živote pracovať nechceli. Ministerstvo práce vznesené pripomienky mapuje a sľubuje, že im bude venovať pozornosť. „Do utorka budúceho týždňa všetky vyhodnotíme a tie opodstatnené určite do zákona vhodne zapracujeme,“ uviedol Michal Jurči z tlačového odboru.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba