Antibiotiká v potravinách. Časovaná bomba?

Odborníci tvrdia, že vplyv to má. Telo si časom môže vypestovať rezistenciu na antibiotiká, mení sa imunitný systém alebo vzniká alergia, ktorá sa odrazí na funkcii pečene či obličiek.

Výskumy, ktoré by dokázali, ako vplýva niekoľkoročné užívanie malých dávok antibiotík na zdravie človeka, nie sú. Lekári vedia zatiaľ presne pomenovať jeden negatívny efekt, a tým je rezistencia na antibiotiká, ktorú nazvali časovanou bombou. Ostatné škodlivé vplyvy odhadujú.

Podľa Stanislava Stuchlíka z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského antibiotiká v potravinách nepriamo ohrozujú človeka. „Antibiotiká v potravinách môžu vyvolávať vznik rezistentných baktérií, ktoré doteraz rezistentné neboli. Na ochorenia, ktoré sa dali predtým liečiť štandardnými antibiotikami, už tieto lieky nestačia,“ hovorí Stuchlík. Liečba je potom náročnejšia a ekonomicky drahšia.

Zvieratá sa dnes už nechovajú prirodzeným spôsobom. Sú zavreté, nemajú prirodzenú stravu a vzniká riziko infekcií. Preto preventívne dostávajú antibiotiká, ktoré sa dostávajú aj do mäsa. V rastlinnej výrobe je u nás zase bežné používanie antimykotík, ktoré majú zabrániť rôznym ochoreniam rastlín. Antibiotiká v rastlinnej výrobe používajú najmä farmári z Južnej Ameriky, ktorých produkty sa vo veľkom dostávajú aj na Slovensko.

„Ak jeme mäso kontaminované antibiotikami alebo ovocie a zeleninu, ktorá obsahuje stopy antibiotík, riziko rezistencie je vyššie. Každý si nosíme približne 10 miliárd mikroorganizmov, keď ich pošteklíte nízkymi dávkami, za 48 hodín vzniknú rezistentné mutanty,“ hovorí profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy sv. Alžbety. Škola má spoločné pracovisko so Slovenskou zdravotníckou univerzitou, v ktorom sledujú vznik a vývoj odolnosti človeka na antibiotiká. „Nedávno sme napríklad testovali človeka, u ktorého nezaberá už 24 antibiotík,“ hovorí Krčméry. Antibiotická rezistencia pri liečbe sa však môže veľmi rýchlo preniesť aj na okolie. „Ak užívate antibiotiká, pretože vás bolí hrdlo, môže sa stať, že svojich blízkych nenainfikujete patogénom, ale iným mikroorganizmom, ktorý sa v dôsledku používania nízkej dávky stáva odolný,“ upozorňuje.

Michal Piják, internista hepatológ, hovorí, že ak sa lieky dostanú do mäsa, úplne sa mení kvalita produktov. „Ich konzumácia má za dôsledok to, že nám to zničí črevnú flóru, ktorá je veľmi dôležitá pre imunitný systém. Konzumácia takto prijímaných antibiotík priamo nepoškodzuje orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou,“ dodal. Alergická reakcia môže zasiahnuť pečeň alebo obličky. Aj podľa imunológa Petra Pružinca antibiotiká, nielen v jedle, môžu ovplyvňovať imunitu. „Priamo by som však nepovedal, že antibiotiká zvyšujú alergiu. Skôr naopak, vzniká alergia na antibiotiká, ktorá nebýva až taká zriedkavá,“ podotkol lekár. Piják ešte upozorňuje, že problémom pri potravinách nie sú len antibiotiká, ale aj látky podobné hormónom. Tie podľa neho hrajú významnú úlohu pri vzniku obezity.

Lieky vplývajú na zdravie ľudí nielen cez jedlo, sú všade okolo nás. Antibiotiká a antimykotiká, ktoré sa používajú v poľnohospodárskej výrobe, sa dostávajú do pôdy, odpadových i povrchových vôd a štrkových jazier. Aj voda na kúpanie, ktorá je z hygienického hľadiska čistá, môže obsahovať rezistentné mikróby. Podľa Krčméryho pre zdravého človeka to nie je nebezpečné, horšie je, že pri kúpaní sa z takej vody niekedy napije dieťa. Používanie antibiotík u hospodárskych zvierat sa podarilo zakázať, aj keď v Európe sa stále objavujú škandály s mäsom nakazeným antibiotikami. „Bol to dlhý boj, ktorý trval desať rokov, ale podarilo sa zakázať asi šesť antibiotík. Zatiaľ sa však nepodarilo stopnúť používanie antimykotík na ošetrovanie rastlín. Myslím si, že ich používanie v poľnohospodárstve treba výrazne obmedziť,“ hovorí Krčméry.

Antibiotiká v živočíšnej výrobe sú povolené len na prevenciu a liečbu, a to na predpis veterinárneho lekára. „Národná legislatíva v tejto oblasti je prísnejšia ako legislatíva únie,“ zdôrazňuje ministerstvo pôdohospodárstva. O tom, že by sa Slovensko snažilo v rámci únie o sprísnenie používania antibiotík v poľnohospodárstve však rezort neuvažuje. Antimykotiká, ktoré sa používajú v humánnej medicíne, sa podľa rezortu v rastlinnej výrobe nepoužívajú.

I keď ministerstvo upozorňuje, že všetko je u nás v poriadku, pravda môže byť niekde inde. Štát nemá taký aparát kontrolórov ani technické vybavenie, ktorí by dokázali preveriť každého farmára alebo pestovateľa. Krčméry si myslí, že by sa mal hľadať spôsob, ako sprísniť mikrobiologické kontroly potravín, najmä tých, ktoré sa tepelne nespracovávajú, ako je ovocie a zelenina. „Mäso si prepečiete, ale šalát asi nie. A každý rok je vo svete niekoľko smrteľných epidémií z čerstvej zeleniny, ktorá sa nepolieva sterilnou vodou a nie je pestovaná v sterilnej pôde,“ vysvetlil profesor.