Hlad v polepšovniach. Deti žijú z 2,80 eura na deň

Dá sa za 2,80 eura nachystať jedlo na celý deň pre dospievajúceho 15-ročného chlapca? Tak, aby sa stále nesťažoval, že je hladný, chce viac mlieka a ku krajcu chleba salámu? Práve so sumou 2,80 eura na jedného chovanca na deň, teda menšou, ako je hodnota stravného lístka na obed pre zamestnancov, musia kúzliť kuchárky v polepšovniach.

15.08.2013 20:00 , aktualizované: 16.08.2013 08:00
polepšovňa, reedukačné centrum, Hlohovec Foto: , ,
Chovanci v polepšovni v Sološnici sa najviac tešia na múčne jedlá - napríklad na buchty či koláče. Z múky sa dá totiž "vyčarovať" objemovo viac jedla, ako z mäsa.
debata (120)

Podobné čarovanie poznajú aj v mnohých rodinách, kde príjem nedosahuje priemernú mzdu a každý nákup si musia do centa presne vyrátať, aby vyšli od výplaty k výplate.

Štátne polepšovne – reedukačné centrá – však majú zodpovednosť za tých, ktorým súd nariadil pobyt v tomto zariadení, prípadne o prevýchovu nezvládnuteľného dieťaťa požiadali samotní rodičia. Títo mladí dospievajúci, ktorí bojujú s nervozitou pri odvykaní si od rôznych závislostí či s potláčaným vnútorným hnevom, majú aj ďalšiu nevýhodu. Na rozdiel od rovesníkov vyrastajúcich v rodinách nemajú možnosť si ukoristiť niečo pod zub v chladničke či v špajzi alebo si v školskej jedálni vypýtať „dupľu“. „Na Slovensku sú celkovo nízke výdavky na potraviny, ale v prípade týchto chlapcov je to ešte vážnejšie. Hlad sa v tomto prostredí zvláda ťažšie ako v rodine,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.

Na problém hladných chovancov upozornil prieskum ombudsmanky v dvoch reedukačných centrách. Ombudsmanka Jana Dubovcová aj preto vyzvala ministerstvo školstva na zvýšenie finančných pásiem na stravnú jednotku. Chovanci sa totiž sťažovali, že dostávajú málo stravy. Rezort však považuje príspevky na stravu v hodnote 2,80 eura na celý deň za „dostatočné“. Na opätovnú otázku Pravdy, či to naozaj môže stačiť, najmä ak na stravu neprispievajú rodičia, a či sa príspevok bude zvyšovať, však ministerstvo pripustilo, že o prehodnotení príspevkov sa predsa len uvažuje.

„Hladný je tu stále každý. O piatej je posledná večera a potom máš do siedmej rána vydržať na raňajky,“ povedal jeden z chovancov reedukačného centra v Sološnici. „Dávajú malé porcie, ešte som sa poriadne nenajedol, čo som tu,“ dodal ďalší z chovancov jedného z najväčších domovov na Slovensku.

V súčasnosti tam majú 68 chovancov vo veku od 13 do 18 rokov, aj keď väčšina z nich je teraz na prázdninách vo svojich rodinách. S tým, že nastavené financie na stravu pre týchto dospievajúcich chalanov nestačia na to, aby neboli hladní, súhlasí aj personál centra. „Keď som prišla, žasla som, ako málo jedla chovanci dostávajú, nemôže im to stačiť,“ povedala jedna zo zamestnankýň.

Riaditeľ reedukačného centra v Sološnici Vladimír Guba hovorí, že ich kuchárky sú vlastne „kúzelníčky“, keď dokážu za príspevok od štátu pripraviť raňajky, desiatu, obed, večeru a druhú večeru a „sedí to do centa“. „Zjedia všetko, sú hladní,“ hovorí riaditeľ Guba.

Najviac sa podľa neho tešia na múčne jedlá – napríklad na buchty či koláče. Z múky sa dá totiž „vyčarovať“ objemovo viac jedla, ako z mäsa. Stravu si chovanci môžu zlepšiť vreckovým, na ktoré majú nárok. Každý piatok dostávajú 5 eur, prípadne menej, ak mali zlé body za správanie. Spolu s vychovávateľom ich môžu využiť na nákup a kupujú si hlavne jedlo.

„Chlieb, salámu, sladkosti nie – z toho sa nenajem,“ povedal v prieskume jeden z chovancov. Na stravu by sa teoreticky malo prispievať aj z príspevku rodičov, ktorý stanovuje súd, prípadne sa odvíja od ich zárobku. „Ale tu sú skôr deti, ktorých rodičia sú menej solventní,“ vysvetľuje Guba.

Občas im so stravou alebo iným spôsobom pomôžu sponzori. Predajcovia, u ktorých nakupujú, im najmä v období pred Mikulášom alebo inými sviatkami dajú napríklad syry alebo jogurty navyše. Ich nakupovanie sa tiež odvíja od akcií a zliav v supermarketoch. „Nemôžeme si dovoliť kúpiť drahé jablká a potom nevystačí na polievku,“ hovorí Guba. Zeleninu pestujú aj v záhrade v rámci praktického výcviku poľnohospodárskeho učilišťa. Pár debničiek cibule, mrkvy, paradajok a paprík, ktoré však nemôžu byť oficiálne dodané do kuchyne, je pre nich len veľmi skromným prilepšením.

Podobné problémy majú aj v Hlohovci. „Pevne verím, že príspevok na stravu sa zvýši. Veď chlapci, keď sú hladní, sú prirodzene nervózni. Vždy sa ľahšie robí s dieťaťom, ktoré nie je hladné,“ hovorí Viktor Vicena, ktorý bol po odstúpení riaditeľky poverený riadením reedukačného centra v Hlohovci. Aj v Hlohovci si chovanci vylepšujú stravu nákupmi s vychovávateľmi z vreckového. „Cez víkend si potom spolu s vychovávateľmi varia guláš,“ hovorí Vicena.

Z príspevkov, ktoré má centrum od rodičov, aj keď zďaleka nie všetci platia, dávajú tiež na stravu, ale musia si z nich pomáhať aj pri splácaní faktúr na základnú prevádzku centra. Chovanci v Hlohovci zároveň nemajú šancu niečo si dopestovať, areál centra je v parku. Občas im prinesú niečo vychovávatelia. „Minule som im doniesol kukuricu,“ priznáva sa poverený riaditeľ Vicena.

Chlapčenské polepšovne nesmelo žiadajú o zvýšenie príspevkov na stravu už roky. „Aj chalani, ktorí boli na úteku a včera ich chytili pri Zvolene, sa teraz chválili, že si nakradli zemiakov, najedli sa a bolo im dobre,“ hovorí Vicena.

Ministerstvo školstva o zvyšovaní príspevkov na stravu hovorí len opatrne. „Ministerstvo plánuje od januára 2014 prehodnotiť výšku finančných pásiem nákladov na nákup potravín, a to v závislosti od vývoja cenových relácií základných potravinových komodít potrebných na výrobu jedál v školskom stravovaní,“ uviedol rezort na opakovanú otázku Pravdy, či príspevky bude zvyšovať.

Zvyšovanie príspevkov na stravu je pritom prirodzené napríklad v prípade detských domovov, ktoré patria pod rezort sociálnych vecí. Strava sa vypočítava podľa podielu zo sumy životného minima. „Stravná jednotka sa automaticky zvyšuje s každoročným zvyšovaním sumy životného minima,“ uviedla Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Na stravu pre deti od 10 do 15 rokov to v priemere vychádza tri eurá na deň, pre deti od 15 rokov je to 3,20. V čase sviatkov sa pridáva sedem eur.

Reedukačné centrá

  • na Slovensku je 13 štátnych reedukačných centier a 1 cirkevné, v ktorých je 709 detí do 19 rokov, z nich je 245 dievčat
  • do centra sa dostávajú deti na základe rozhodnutia súdu a jeho nariadenia ústavnej alebo ochrannej výchovy, predbežného opatrenia alebo na žiadosť detských domovov, prípadne žiadostí rodičov o umiestnenie dieťaťa na dobrovoľný pobyt
  • dôvodom umiestnenia býva najčastejšie zanedbaná a nezvládnutá výchova, poruchy správania vo forme krádeží, trestnej činnosti, záškoláctva, útekov z domu, drogových závislostí
  • k špeciálnym výchovným zariadeniam patria aj liečebno-výchovné sanatória pre menšie deti a diagnostické centrá na kratšie pobyty

Z jedálneho lístka centra v Hlohovci:

Streda – 14. 8. 2013

  • Raňajky: Chlieb s nátierkou – 40 g, čaj – 0,25 l
  • Desiata: Chlieb s maslom, rajčina
  • Obed: Šošovicová polievka s mäsom – 0,25 l, dukátové buchtičky s vanilkovým krémom, malinovka, ovocie – 380 g
  • Olovrant: Chlieb s maslom, cibuľa
  • Večera: Rizoto s mäsom a zeleninou, šalát, malinovka – 320 g

Nedeľa – 18. 8. 2013

  • Raňajky: vianočka, džem – 150 g, ochutené mlieko – 0,25 l
  • Desiata: ovocie
  • Obed: Polievka z kyslej kapusty so zemiakmi – 0,25 l, hovädzí plátok cigánsky – 152 g, zemiaky, šalát, malinovka – 250 g
  • Olovrant: čokoládový croasant – 80 g
  • Večera: šišky s džemom, mlieko – 300 g

Keď odtiaľto odídem, kúpim si traktor

Demo bude mať v októbri osemnásť. Vlastných rodičov veľmi nepozná, aj keď po nich zjavne túži. „Keď odtiaľto odídem, pôjdem k otcovi,“ hovorí odhodlane hoci sa s ním ešte nestretol a pozná len mamu. „Otec žije na Ukrajine, pôjdem tam,“ nedá sa odradiť Demo.

Vyrastal v detskom domove a pred pol druha rokom skončil v hlohovskej polepšovni. „Fetovanie, marihuana, potom pervitín, kokaín. Začal som s tým v štrnástich,“ vymenúva svoje hriechy. K drogám, ktorými si „pomáhal“ zabudnúť na to, čo ho trápi, ho priviedli kamaráti. „To bolo tak, kto nebral drogy, nebol nič… Nie sú to zlí chalani, ale s drogami nechcem mať už nič spoločné,“ vraví Demo. Spomienky na odvykanie od drog sú zjavne veľmi živé. „Bolo to strašné, boli stavy, keď ma len klepalo, ale teraz je to už lepšie.“

Drogy zjavne ešte viac komplikovali jeho zdravotný stav a psychické poruchy. „Bol som šesť ráz na psychiatrii. Teraz beriem tri razy denne lieky,“ hovorí. Býva pokojný, keď ho však vnútri dlho niečo zožiera a pretečie jeho pohár trpezlivosti, vie byť agresívny. Ale, ako hovorí, druhým neubližuje. „Rozbíjal som okná, ale nikoho som neprepadol a nekradol. Drogy mi dávali zadarmo.“ Agresivitu si nedávno vybíjal v „izolačke“ polepšovne. Na dverách do novej sprchy a záchoda zostalo niekoľko dier – odtlačkov jeho zaťatej päste. „No, bolelo to, keď som tam trieskal,“ pripúšťa a ukazuje malú jazvu na hánke pravej ruky.

S jedlom je spokojný, hladný práve nie je. Na desiatu mal chlieb s maslom a paradajkou, na obed bude veľká porcia dukátových buchtičiek. „To sa skôr iní sťažujú, že im je málo,“ hovorí štíhly chalan. Pri čokoláde sa mu však rozžiaria oči. Na útek z polepšovne nepomýšľa, ráta s tým, že o pár mesiacov, keď bude dospelý, ho pustia. Chce byť poľnohospodár, robiť s pôdou, pestovať zemiaky. Predtým chodil aj na poľnohospodárske učilište, hoci v reedukačnom ústave v Hlohovci sa učí za murára. V hlohovskej polepšovni nie je záhrada, kde by sa mohol realizovať, tak sa staral o izbové kvety. Pri odchode z polepšovne by mal dostať aj „výbavu“ – 900 eur. Čo s nimi urobí a ako naloží so svojím životom? „Kúpim si traktor,“ vyhlási. A, samozrejme, chce skúsiť nájsť otca a šťastie na Ukrajine… (bd)

© Autorské práva vyhradené

120 debata chyba
Viac na túto tému: #reedukačné stredisko #polepšovňa #prevýchova #hladní chovanci