Denník Pravda má k dispozícii kópiu listu, ktorý napísalo vedenie inštitúcie ministrovi financií. V ňom jej podpredseda Pavol Šajgalík reaguje na to, že rozpočet Slovenskej akadémie vied (SAV) má byť chudobnejší o 10,6 milióna eur. V praxi by to znamenalo nielen znižovanie platov vedcov, ale aj prepustenie asi šesťsto pracovníkov. Minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý ešte na jar hovoril o priorite zvýšiť objem peňazí vyčlenených na vzdelávanie a výskum, zatiaľ mlčí.
Peniaze by mala akadémia podľa predstáv ministerstva financií ušetriť najmä na personálnych nákladoch, ktoré by poklesli až o pätinu. Kvôli tomu by musela zo súčasných približne 2 800 zamestnancov prepustiť asi 600, a to proporčne v závislosti od veľkosti jednotlivých ústavov. Takmer o 14 percent by sa mali znížiť jej transfery a služby.
„Navrhované krátenie spôsobí kolaps ústavov, pretože nebudú schopné zabezpečiť bazálny chod, a tým ani byť konkurencieschopné v súťaži o doplnkové zdroje,“ upozornil podpredseda SAV Pavol Šajgalík v liste adresovanom ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Rovnaký list dostal aj šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič či minister vnútra Robert Kaliňák.
„Vláda dala do návrhu rozpočtu sumu, ktorá je takmer rovnaká ako minulý rok. Zároveň však hovorí, že musí v zmysle dlhovej brzdy ušetriť zhruba 40 miliónov, a práve v tom spočíva ten problém,“ vysvetľuje predseda SAV Jaromír Pastorek. Zároveň pripúšťa, že si je vedomý, že aj samotné vedenie akadémie bude musieť prísť s vlastnými návrhmi, ako zefektívniť chod inštitúcie.
Tá dostala v tomto roku zo štátneho rozpočtu 60,77 milióna eur. Pripravované krátenie rozpočtu bolo včera aj jednou z tém zasadnutia Snemu SAV, ktoré rozhodnutím zaviazalo predsedníctvo, aby pokračovalo vo vyjednávaní priaznivejšieho rozpočtu pre akadémiu.
Menší balík peňazí na vedu by podľa Pastoreka nestačil ani na pokračovanie akadémie v hlavných činnostiach a ohrozil by aj niektoré projekty. Na túto možnosť upozornilo vedenie akadémie už aj vládu.
Znižovanie platov zamestnancom akadémie by podľa jej vedenia mohlo ešte posilniť odliv vedcov do zahraničia. Ako podpredseda akadémie v liste pripomína, priemerná mzda sa pohybuje na úrovni 820 eur, kým priemerný zárobok v národnom hospodárstve je 805 eur. „Motivovať nadpriemerne vzdelaných mladých pracovníkov pri rozdiele v priemernej mzde vo výške 15 eur pre prácu v SAV je mimoriadne náročné,“ uvádza Šajgalík.
Ministerstvo financií sa k situácii zatiaľ nevyjadruje. Jeho šéf Peter Kažimír zatiaľ nepovedal ani ako zareaguje na námietky vedcov. „Rozpočet vrátane jeho výdavkovej stránky je naďalej predmetom rokovaní, ktoré budú pokračovať až do októbra. Preto by bolo predčasné sa v tejto chvíli vyjadrovať k vašim otázkam,“ uviedol tlačový odbor ministerstva. Rovnaké stanovisko zaujal aj rezort školstva, ktoré vraj nechce komentovať žiadnu fázu rokovaní.
Ubratie z peňazí pre akadémiu by zrejme urýchlilo jej transformáciu na verejnoprávnu inštitúciu, ktorú ešte vlani odsúhlasilo jej predsedníctvo aj snem. Tú by mala sprevádzať nová štruktúra inštitúcie či zlučovanie niektorých ústavov z dôvodu šetrenia. V súčasnosti má SAV viac ako 60 rozpočtových a príspevkových organizácií, pričom už vlani rezort financií oslovil jej vedenie s požiadavkou na zníženie tohto počtu. Vzhľadom na počet zamestnancov totiž označil toto číslo za privysoké.
Vedci pracujúci v akadémii pritom zhodne tvrdia, že už dosiaľ sa výrazne šetrilo, keďže rozpočet SAV sa znižuje z roka na rok. Ďalšie škrty a prepúšťanie si preto nevedia predstaviť, a to obzvlášť pri ústavoch, ktoré majú dvadsať pracovníkov či menej. Karol Pieta z Archeologického ústavu taktiež dodáva, že problém by vznikol aj pri projektoch, ktoré hradila Európska únia. „Náš ústav napríklad takto získal viaceré prístroje, ktoré sme dlho postrádali. Teraz, keď ich konečne máme, hrozí, že nebudú ľudia na ich obsluhovanie… Môže sa tak stať, že nesplníme podmienky projektu, ktorý po istú dobu vyžaduje optimálne využívanie týchto prístrojov, a čo potom? Prídeme o peniaze?,“ pýta sa.
Slovensko má problémy s nedostatočným financovaním vedy a výskumu už dlhodobo. Investície do tejto oblasti patria k najnižším spomedzi všetkých krajín EÚ. Kým u nás sa na inovácie a vedu dáva ročne menej ako pol percenta hrubého domáceho produktu, priemer EÚ dosahuje až 1,83 percenta a jej cieľom je zvýšiť tento podiel do roku 2020 až na tri percentá. Nízka je aj úspešnosť čerpania európskych fondov v tejto oblasti. Keď Európska výskumná rada rozdávala v januári granty za 680 miliónov eur, Slovensku sa neušlo nič. Za neúspechom pritom možno hľadať aj odliv našich špičkových vedcov do zahraničia.
Ministerstvo školstva sa spolieha, že situáciu vo vedeckom výskume zlepší osem nových vedeckých parkov, ktoré by mali vyrásť pri šiestich slovenských univerzitách do konca roku 2015. Väčšinu z peňazí na ich výstavbu uhradí Brusel. Ako však už Pravda, aj pri nich zostáva otvorená otázka prežitia. Do piatich rokov po spustení totiž budú musieť univerzity preukázať, že sú schopné získať peniaze na ich udržanie, a to najmä zo súkromného sektora.