Záznamy o cirkevnom majetku zmizli v archívoch

Na žiadosť Pravdy o poskytnutie evidencie z tohto obdobia odpovedal, že takéto údaje nemá, pretože jednotlivé reštitúcie sú vraj založené niekde v archívoch.

Denník Pravda si vyžiadal údaje o reštituovanom majetku od Slovenského pozemkového fondu, Štátnych lesov SR a tiež od siedmich krajských a okresných miest. Kompletnú odpoveď poslali iba lesníci. Fond potvrdil, že má informácie iba o tých reštitúciách, ktoré prebehli po roku 2005. Z miest odpovedali iba štyri – Banská Bystrica, Rožňava, Košice a Poprad.

Podľa takto získaných čiastkových údajov cirkevné majetky zaberajú z územia Slovenska, ktoré má rozlohu asi 49-tisíc štvorcových kilometrov, okolo 663 štvorcových kilometrov. Skutočné číslo je však niekoľkonásobne vyššie.

Cirkevné reštitúcie riešili dva zákony. Prvý zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam je z roku 1993, druhý bol prijatý v roku 2005. Cirkvi získali najväčšie pozemky od Štátnych lesov a Slovenského pozemkového fondu. Podľa hovorkyne Slovenského pozemkového fondu Dariny Pinterovej sa gro majetku rozdalo po roku 1993, dohody o nich však fond nemá hromadne spracované, a preto nevedela uviesť ani približnú výmeru pozemkov, ktoré do roku 2005 cirkvám vrátili. „Všetky tieto dohody však majú aj jednotlivé cirkvi a aktuálny stav ich vlastníctva má k dispozícii aj katastrálny úrad,“ odôvodnila.

Podľa kompletných údajov od Štátnych lesov za dvadsať rokov vrátili všetkým cirkvám lesy a pozemky s výmerou viac ako 647 štvorcových kilometrov (64 700 ha). Katolíckej cirkvi z toho patrí 550 štvorcových kilometrov (55 000 ha) pozemkov, čo je na porovnanie asi o 180 štvorcových kilometrov viac, ako je rozloha Bratislavy. Evanjelici dostali späť len necelých trinásť (1 300 ha). Štátne lesy vydávali pozemky aj viacerým cirkevným reholiam a rádom, ktoré patria pod rímskokatolícku cirkev. Ich majetky Pravda k vlastníctvu katolíckej cirkvi nepripočítala. Slovenský pozemkový fond od roku 2005 až po súčasnosť rozdal dokopy „len“ 15,66 štvorcového kilometra (1 566 ha).

Z osemnástich registrovaných cirkví reštituovali predovšetkým rímskokatolícka, evanjelická a gréckatolícka cirkev, reformovaná kresťanská cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí.

Baco si nepamätá

<A> Reštitúcie spustila prvá vláda Vladimíra Mečiara (HZDS). Pozemkový fond spadal pod rezort pôdohospodárstva, ktorý viedol Peter Baco (HZDS). Na otázku denníka Pravda, prečo fond nekompletizoval údaje o reštitúciách, Baco odpovedal, že si nepamätá. „Na nejaké organizačné veci a podrobnosti týkajúce sa spôsobu evidencie pozemkového fondu si však už nespomeniem,“ odôvodnil exminister.

To, že fondu chýbajú kompletné materiály za celé obdobie, odôvodňuje bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nedôslednosťou predchádzajúceho vedenia. „Do roku 2005 bol každý prípad spolu s rozhodnutím len založený do archívu a ďalej sa s ním nič nedialo. Po mojom nástupe a prijatí nového reštitučného zákona som nariadil fondu povinnosť, aby každý rok predložil súhrnný materiál o vrátených pozemkoch,“ vysvetľuje. Pri kontrolách totiž zistil, že Štátne lesy všetky dohody presne evidujú a to isté vyžadoval aj od fondu.

Z rezortu pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti vedie Ľubomír Jahnátek, uviedli, že Slovenský pozemkový fond nie je organizáciou, ktorú riadi ministerstvo. Jeho činnosť kontroluje Rada fondu, hovorkyňa Slovenského pozemkového fondu však na otázku, či nevyvinuli úsilie spisy skompletizovať, nereagovala.

Mestá vracali tiež

Majetok cirkvám vracali aj samosprávy, išlo o pozemky aj nehnuteľnosti. Mesto Poprad vydalo najväčšej cirkvi od roku 1993 dve nehnuteľnosti a k tomu aj pozemky v Strážach pod Tatrami či v Spišskom Podhradí. Po roku 2005 sa v prospech katolíckej cirkvi vzdalo aj pozemkov v Spišskej Sobote. V okolí Popradu tak táto cirkev prišla k veľkému majetku. Len od Štátnych lesov dostalo spišské biskupstvo, ktoré sídli v Spišskej Kapitule, viac ako 120 štvorcových kilometrov (12 000 ha).

Nie všetky oslovené mestá údaje o cirkevných reštitúciách poskytli. Žilina, Trenčín a Bratislava vraj zoznam takéhoto majetku nevedú. Podľa hovorcu Bratislavy Stanislava Sčepána by zisťovanie zabralo mestu veľa času a nemuselo by priniesť požadované informácie. „Reštitúcie cirkevného majetku sa začali pred viac ako 20 rokmi a išlo o veľmi náročný proces čo do času i rozsahu vydávaných nehnuteľností. Evidenciou vydaných nehnuteľností by však mali disponovať jednotlivé cirkvi,“ podotkol.

Minister musí čakať mesiace

Súpis majetku cirkví je aktuálnou témou, pretože ministerstvo kultúry pripravuje návrhy na ich nové financovanie. K tomu potrebuje vedieť, akým majetkom disponujú a či sú schopné uživiť sa samy aj bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemá kompletné údaje o cirkevnom majetku, je odkázané na to, že mu ich poskytnú samotné cirkvi.

Kvôli možnej odluke cirkvi od štátu oslovil ešte vo februári minister kultúry Marek Maďarič cirkevných predstaviteľov so žiadosťou o súpis majetku. V júli k tomu pridal požiadavku, aby uviedli, koľko z ich celkových nákladov tvorí štátna dotácia. Na obe žiadosti cirkvi reagovali oneskorene a viaceré z nich uviedli, že nevedia, akým spôsobom majú k súpisu pristúpiť, aby neboli obvinené zo zatajovania údajov. Odvolávajú sa tiež na neukončené reštitúcie a súdne spory.

Rezort kultúry má zatiaľ namiesto súpisu majetku len ich písomné vyjadrenia o tom, že sa mu v zásade nebránia. „Jeho získanie najmä pri najväčších cirkvách, ktorých majetok je vlastnený a spravovaný množstvom samostatných subjektov, bude výsledkom procesu, ktorý môže trvať mesiace,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár. Dodal, že ak by cirkvi od ochoty údaje poskytnúť neprešli aj k činom, rezort napriek tomu pripraví niekoľko možností, akým spôsobom cirkvi financovať.

Pozemky vrátené cirkvám