Poľnohospodári a záhradkári zas bojujú s extrémnym suchom, jedným z najdlhších v histórii meteorologických meraní. Na stanici pri bratislavskom letisku ešte nikdy nezaznamenali toľko slnečných dní. „Od prvého júla do 22. augusta trval slnečný svit na bratislavskom letisku približne 629 hodín. Už včera tak bola prekonaná hodnota z roku 2009, keď tu namerali za júl a august 627 hodín slnečného svitu,“ spresnil klimatológ Pavol Faško.
Podľa neho sa môže stať, že celkové trvanie slnečného svitu počas letných prázdnin 2013 bude dlhšie ako 700 hodín, a to je pre Slovensko výnimočná hodnota. Ľudia, ktorí museli pracovať na slnku, boli viac vystavení škodlivému žiareniu ako po iné roky.
Sucho stále pretrváva a nepomohli ani búrky počas tohto týždňa. Na väčšine územia spadlo len niekoľko milimetrov zrážok, na najkrajnejšom východe vôbec nič. Výnimkou bol Švedlár, kde napršalo 70 milimetrov, Gánovce, Hrabušice a Rudňany mali 30 milimetrov. „Deficit zrážok sa ešte viac zvýraznil. V tomto ročnom období malo za týždeň napršať 15 až 20 milimetrov, ale na väčšine územia sa to nestalo. Vyzerá to naozaj nepriaznivo,“ dodal Faško.
Ak sa charakter počasia do konca augusta nezmení, v mnohých oblastiach Slovenska môže chýbať viac ako 100 milimetrov zrážok. A to môže mať pre polia a záhradky s nedostatočným zavlažovaním katastrofálny dosah. Najbližšia šanca na silnejší dážď bude v noci z nedele na pondelok.
V zahraničí sa objavili úvahy, že po horúcom lete môže prísť tuhá zima. Podľa Faška to nemožno vylúčiť. „Posledná zima bola nepríjemná preto, lebo sa počas nej neuplatňoval akýsi zmierňujúci vplyv Atlantického oceánu. Takáto situácia pokračovala aj v letných mesiacoch. Atlantický oceán naďalej nevplýval na vnútrozemie Európy a prejavilo sa to horúcim počasím. Ak by sa tento stav nezmenil a cirkulačné pomery by sa vyvíjali podobne, mohlo by to signalizovať, že v niektorých regiónoch Európy by opäť mohli byť silné mrazy.“
Takýto celoročný vývoj počasia je výnimočný, v minulosti sa však už objavil. Veľmi chladná zima s množstvom snehu bola napríklad na prelome rokov 1962 a 1963. „Všimol som si, že niektoré rekordy, ktoré sme prekonali v tomto lete, pochádzali z leta 1963. Bolo to horúce leto po mrazivej zime a aj tá nasledujúca patrila k nepríjemným zimám. Môžu vznikať takéto kombinácie,“ uzavrel klimatológ.<PE>
Počasie na najbližšie dni
- sobota – oblačno až zamračené, miestami dážď, ojedinele búrky, denná teplota 17 až 22 stupňov Celzia, na juhu stredného a východného Slovenska 22 až 27 stupňov
- nedeľa – veľká oblačnosť, teploty od 21 do 26 stupňov, na Záhorí 19 stupňov
- pondelok – oblačno, prehánky, miestami intenzívne zrážky, teplota vystúpi najviac na 25 stupňov
- utorok – oblačno, prehánky skôr na severe, denné teploty dosiahnu 19 až 24 stupňov.
ZDROJ: SHMÚ