Namiesto nej by ľuďom stačilo odpracovať 30 rokov a počas tohto obdobia platiť dôchodkové poistenie. Aký dosah bude mať tento návrh na verejné financie a konkrétne podmienky na jeho zavedenie, určí až analýza. Vláda by ho mala potvrdiť alebo odmietnuť do marca 2018.
Na to, aby dnes mohol človek odísť do dôchodku, musí splniť dve podmienky. Mať 62 rokov a platiť dôchodkové poistenie 15 rokov. Rezort práce pripraví analýzy, ktoré ukážu, či je možné pre odchod do penzie stanoviť len jedno kritérium. Tým má byť zaplatené dôchodkové poistenie počas 30 rokov. Ak by sa takýto model zrealizoval, na jednej strane by ľudia na dôchodok museli pracovať viac ako dnes, na druhej strane by časť pracujúcich získala možnosť odísť do penzie skôr ako po šesťdesiatke. Či by po odpracovaní 30 rokov mali nárok na plný dôchodok od Sociálnej poisťovne, potvrdí až analýza, ktorá by mala byť hotová do konca roka 2017. Zámer zrušenia vekovej hranice obsahuje Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 až 2020, ktorý je v pripomienkovacom konaní.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Je to Reálne?
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Analýza sa má venovať najmä tomu, či by obdobie dôchodkového poistenia bolo jedinou podmienkou nároku na penziu bez ohľadu na fyzický vek poistenca, resp. budúceho dôchodcu,“ potvrdila úvahy rezortu Barbora Petrová z komunikačného oddelenia. Dodala, že po preskúmaní tohto zámeru bude jasné, či 30 rokov je dosť, ale aj to, aké pozitíva alebo negatíva táto zmena prinesie.
Ján Lipiansky, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku, hovorí, že návrh programu je zatiaľ víziou a preto je ťažké ho hodnotiť. „Ak v istej podobe začne platiť, tak veľa z toho, čo bude obsahovať, sa bude zrejme týkať dnešných tridsiatnikov. Ak by existovala možnosť skoršieho odchodu do penzie po odpracovaní istého počtu rokov bez podmienky dodržania dôchodkového veku, zrejme by sme túto možnosť privítali, ale len za podmienok, že by ľudia, ktorí by sa pre odchod do penzie rozhodli, neboli nejakým spôsobom diskriminovaní, teda by im nebolo ubraté z dôchodku,“ povedal. Upozornil, že tieto plány v najbližších rokoch môže zmeniť vývoj ekonomiky, ktorý je spojený s trhom práce.
Skutočnosť, že ľudia po odpracovaní napríklad 30 rokov budú môcť odísť do starobného dôchodku, sa na prvé počutie sociologičke Monike Čambálikovej zdá ako dobrý nápad. „Javí sa mi to ako zmysluplné opatrenie, ktoré by mohlo odľahčiť trh práce. Ak by to bolo založené na báze dobrovoľnosti, ľudia, ktorí ťažko pracujú a sú unavení, prípadne nie sú zdravotne úplne v poriadku, by sa zrejme pre odchod do penzie rozhodli,“ podotkla. Aj ona, rovnako ako Lipiansky, upozorňuje, že by nemali byť potrestaní prípadným krátením penzie.
Analýza bude síce počítať s návrhom, aby ľudia po 30 rokoch mali nárok na plnú penziu od Sociálnej poisťovne, ale jej výsledkom môže byť aj návrh na krátenie dôchodkov. Ministerstvo práce prízvukuje, že odpoveď na to bude vedieť až o štyri roky. Dnes nevie rezort potvrdiť ani to, či by potom fungovali obe možnosti odchodu do penzie, prvá by bola podmienená odpracovaním 30 rokov, druhá by stanovila vekovú hranicu.
Navrhnuté zmeny v dôchodkovom systéme
- 1. Ustanoviť minimálny dôchodok v závislosti od počtu odpracovaných rokov tak, aby sa tí, ktorí odpracujú zákonom ustanovený počet rokov, neocitli v systéme sociálnej pomoci
- Termín: 2014 – 2015
- Zvážiť možnosti zavedenia alternatívy k odchodu do starobného dôchodku. Analyzovať možnosti na zvýšenie minimálneho počtu odpracovaných rokov potrebných pre nárok na plný starobný dôchodok na 30 rokov. Stanoviť počet rokov dôchodkového poistenia, nad ktoré vek nebude ďalšou podmienkou pre nárok na plný starobný dôchodok.
- Termín: analýzu vypracovať do konca roka 2017, rozhodnutie do 1. 3. 2018
- Zvážiť možnosť postupného odchodu do dôchodku
- Termín: do 1. 3. 2018
- Zanalyzovať sprísnenie podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok
- Termín: do 31. 12. 2014
- Zanalyzovať zavedenie novej dávky poskytovanej z doplnkového dôchodkového sporenia, ktorá by bola určená pre ľudí v preddôchodkovom veku. Dávka by im umožnila odísť do penzie skôr a financovať svoje životné náklady súkromnými prostriedkami z osobného účtu
- Termín: 2014 – 2020
- Stanoviť podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku z komerčných fondov v prípade ľudí s rizikovými povolaniami
- Termín: do 31. 12. 2017
- Zanalyzovať možnosti zavedenia poistenia v odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
- Termín: 2014 – 2020
Návrh programu aktívneho starnutia počíta s ďalšou novinkou – skorším odchodom do dôchodku. Táto možnosť by mala platiť len pre tých, ktorí si nasporia určitú sumu v súkromných fondoch, v 2. alebo 3. pilieri, a budú v preddôchodkovom veku. Zatiaľ nie je isté, či by do riadneho dôchodku nedostávali žiadnu penziu zo Sociálnej poisťovne a žili by iba z dávok z doplnkového poistenia, alebo by poberali znížený štátny dôchodok. „Akým spôsobom bude možné kombinovať jednotlivé dávky zo systému dôchodkového zabezpečenia (I. pilier, II. pilier a III. pilier) je predčasné hovoriť, ide o analýzy, ktoré ešte len majú byť uskutočnené v rokoch 2014 až 2020,“ dodala Petrová z ministerstva práce.
Podobný systém od januára tohto roku funguje v Česku, nazvali ho preddôchodok. Umožňuje občanom odísť do penzie skôr o päť rokov. Musia mať však v treťom pilieri našetrenú sumu, ktorá počas preddôchodku zabezpečí mesačný príjem aspoň vo výške 30 percent priemernej mzdy. Ak by sa mal takýto systém použiť aj na Slovensku, pri priemernej mzde 805 eur by mesačne preddôchodca z úspor v treťom pilieri mal čerpať aspoň 241,5 eura. Ak by chcel zostať na preddôchodku celých päť rokov, musel by mať v treťom pilieri nasporených minimálne 14¤490 eur. Tento produkt je v Česku určený pre ľudí s vyššími príjmami.
Návrh programu aktívneho starnutia avizuje aj iné významné zmeny v dôchodkovom systéme. Jednou z nich je zavedenie minimálneho dôchodku pre ľudí s nízkymi penziami. Ministerstvo práce to plánuje stihnúť do dvoch rokov. Minimálny dôchodok by mal byť v takej výške, aby penzista nemusel k nemu poberať aj dávku v hmotnej núdzi.
Ako hodnotíte návrh, aby bol odchod do dôchodku podmienený odpracovaním 30 rokov?
- Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: Nedá sa ešte presne zhodnotiť, či prinesie zlepšenie alebo nie. Ak však podmienkou odchodu do dôchodku má byť 30-ročné platenie dôchodkového poistenia, treba si uvedomiť, že dnes napríklad človek študuje dlhšie ako kedysi, a tým sa automaticky znižuje aj doba platenia odvodov. Okrem toho je u nás veľký problém s nezamestnanosťou. Aby systém vyplácania dôchodkov zostal udržateľný, malo byť platiť, že výška dôchodku a počet rokov jeho vyplácania budú závisieť od počtu rokov platenia odvodov a od ich výšky. Zároveň treba pri príprave reformy prihliadať aj na ľudí, ktorí niekoľko rokov odrobili v zahraničí, a zaručiť férový dôchodok aj im.
- Martin Halász, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív: Nemuselo by to byť zlé riešenie, ak by sme nemali takú vysokú nezamestnanosť. Navrhovaná zmena prinesie ľuďom skôr veľkú neistotu, pretože kvôli nedostatku pracovných príležitostí nemajú dnes možnosť sa zamestnať. Problém vidím aj v tom, že veľa pracovných miest ponúkajú u nás zahraničné automobilky a v prípade, ak odídu, ešte viac ľudí zostane bez práce. Vtedy sa môže táto podmienka ukázať ako obrovský problém. Za oveľa lepšie riešenie považujem zákon spred roka 2004, keď pre ženy platilo, že podľa počtu detí mohli odchádzať do dôchodku skôr. Ak chce rezort práce zaviesť flexibilitu pri odchode do dôchodku, mal by tak urobiť skôr formou podpory rodiny.
- Peter Staněk, ekonomický analytik: Rozhodujúca bude výška takého dôchodku. Ak sa bude pohybovať pod minimálnou hranicou, štát ho bude musieť aj tak dorovnávať a nič sa tým nevyrieši. Zdá sa mi, že rezort tým skôr rieši problém evidovanej zamestnanosti. Je to podobné ako minimálne platby samostatne zárobkovo činnej osoby. Človek platí minimálne odvody, ale keď odchádza do dôchodku, chce ho mať normálny. Rovnaký problém hrozí aj tu. Zmena, ktorú ministerstvo navrhuje, je len otázkou kreatívnej úpravy vykazovanej nezamestnanosti, a nie reálnym riešením problému. Podľa mňa to nebude mať pre ľudí žiadny pozitívny efekt, jedine ak evidenčný a účtovný.
- Igor Kiss, Inštitút hospodárskej politiky: Ak som zámer ministerstva pochopil správne, opatrenie by v konečnom dôsledku malo spôsobiť nárast výšky vypočítaného dôchodku, ktorý by bol poistencom po odchode do dôchodku pridelený. Zároveň sa tým umožní odchod už v skoršom veku, teda po 30 rokoch práce. Za predpokladu, že človek ukončí vysokú školu ako 25-ročný, do dôchodku by mohol ísť už ako 55-ročný. No vidím tu niekoľko problémov. Človek by musel byť zamestnaný 30 rokov, čo je pri rastúcej nezamestnanosti a požiadavkách na vzdelanie pre neho veľmi rizikové. Čo v prípade, keď daný počet rokov nedosiahne? Ďalší nedostatok je v tom, že dnes sa počíta s platením dôchodkového poistenia 15 rokov, ale poistenie si občan odvádza dlhšie a odvody poisťovni stále idú. Z toho dôvodu sa nezvýšia odvody na poistenie, nárastom povinne odpracovaných rokov sa však dvojnásobne zvýšia aj dôchodky, ktoré bude musieť poisťovňa zaplatiť dôchodcom. Nedával by som vysoké šance systému, kde by sa platili vyššie dôchodky a dlhší čas.
- Stanislav Buchta, sociológ: Ide o veľmi neurčitý, dlhodobý a rozvláčny proces, ktorý chápem len ako jednu fázu v zmenách týkajúcich sa odchodu do dôchodku. Pretože podľa navrhovanej zmeny síce bude môcť odísť do dôchodku aj 50-ročný človek, ak si bude svedomito platiť poistenie, lenže jeho dôchodok bude potom veľmi nízky. Štát ho tak ekonomicky dotlačí k tomu, aby pracoval aj naďalej a výšku dôchodku si tak navyšoval. Aj preto vylučujem, že by zmena mohla priniesť pre ľudí nejaké pozitíva. Jediné, čo sa zmení, bude strata istoty. Dnes platí, že ak človek dosiahne 62 rokov, poväčšine automaticky odchádza do dôchodku. Po novom sa tie odchody budú pohybovať medzi 50 – 70 rokov a na výšku veku bude mať vplyv povolanie či fyzická a zdravotná spôsobilosť človeka.