Nový školský rok: Menej učiteľov a spojené triedy

Od tých bude závisieť aj to, či učitelia vyjdú do ulíc bojovať za lepšie platy. Zmeny neobídu ani samotnú výučbu. Do testovania piatakov bude v túto jeseň zapojených viac škôl. Prváci na stredných odborných školách budú mať povinný len jeden cudzí jazyk namiesto dvoch, zato im pribudne viac matematiky.

Nedostatok peňazí niektorých riaditeľov dotlačil k šetrnejšiemu režimu už teraz. „Rozviazali sme pracovný pomer so štyrmi učiteľkami. Taktiež sme znížili počet tried z 21 na 19,“ hovorí riaditeľ ZŠ Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši Július Lichardus. Škola zlučuje triedy v druhom a deviatom ročníku. Podobná situácia je aj inde. Na ZŠ na Komenského ulici vo Svidníku sa učiteľský zbor zmenšil o troch učiteľov. „Pred ďalším prepúšťaním nás zachránilo len to, že dve učiteľky šli na materskú dovolenku. Menej nás je však aj o jednu družinárku a upratovačku,“ vymenúva riaditeľka Helena Lacová. Otázna je aj existencia škôl s nízkym počtom detí, tzv. málotriedok. Niektoré už od septembra ohlásili svoj zánik. Ministerstvo školstva zo siete zatiaľ vyradilo deväť škôl.

Prečítajte si glosu Mariána Repu: Hore prúdom, dolu vodou.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Tento rok bude náročný pre 3 000 piatakov zo 120 základných škôl. V rámci nového testovania budú v novembri písať testy z vyučovacieho jazyka a matematiky. Vlani prebehol pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 49 škôl. Výsledky ukázali, že žiaci sú na tom lepšie zo slovenčiny, kde sa úspešnosť pohybovala na úrovni 49 až 58 percent. Pri matematike to bolo od 50 do 53 percent. Testovanie piatakov sa naostro rozbehne o dva roky.

Najvyšší počet žiakov v triede sa môže od septembra zvýšiť o troch v prípadoch, ak dieťa mení trvalý pobyt, opakuje ročník alebo prestupuje na inú školu. Prvákov tak bude môcť byť najviac 25, v triedach druhého až štvrtého ročníka bude maximum 28 žiakov a na druhom stupni 31.

Podľa nových vzdelávacích programov pre odborné školy je od septembra druhý cudzí jazyk len voliteľným predmetom. Dva cudzie jazyky sú povinné pre odbory zamerané na ekonomiku, obchod a služby, napríklad obchodné a hotelové akadémie, a pre odbory týkajúce sa publicistiky, knihovníctva a vedeckých informácií. Matematika sa bude na technických odboroch učiť minimálne 1,5 hodiny týždenne. Novinkou medzi všeobecnými predmetmi pri stredných odborných školách je zníženie počtu hodín telesnej výchovy. Z ponuky predmetov sa vytratila ekológia, ktorej obsah je v predmete biológia, naopak pribudla geografia.

Zmeny v osnovách si na Obchodnej akadémii v Prievidzi pochvaľujú. Vďaka nim pridali počty hodín pri predmetoch, ktoré sú kľúčové. „Vyhovuje nám to, lebo tie predmety, ktoré nám nevyhovovali, sa postupne nahradia novými, ktoré sme si už mohli vytvoriť sami podľa potreby,“ vysvetľuje riaditeľ akadémie Ľubomír Vida. Na škole prváci majú nové osnovy, ostatné ročníky úplne iné. Učebnice sú po reforme exministra školstva Jána Mikolaja (SNS) nedostatkovým tovarom už päť rokov. Základným a stredným školám chýba trinásť titulov, medzi ktorými sú napríklad matematika pre deviaty ročník a tiež pre štvrtý ročník gymnázií alebo dejepis pre tretiakov na gymnáziách.

Ministerstvo tvrdí, že v septembri stihne do škôl dodať ešte dva tituly. „Na zabezpečenie dvoch titulov má ministerstvo uzatvorené zmluvy a na tvorbu ostatných titulov plánuje vyhlásiť nové výberové konanie,“ odpovedá hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. Učitelia si zatiaľ pomáhajú staršími knihami alebo svojpomocne zohnanými textami či materiálmi z internetu.

Nejasné tiež zostáva, ako dopadne boj učiteľov za zvýšenie financovania školstva či vyššie platy. Minister školstva Dušan Čaplovič prisľúbil, že sa tieto požiadavky vrátane päťpercentného navýšenia platov pedagógov pokúsi presadiť. V návrhu budúcoročného rozpočtu to však nie je. Školstvo by podľa neho malo dostať až o 105 miliónov eur menej ako v tomto roku. Odborári preto podobne ako vlani nevylučujú štrajk.

„Pokiaľ by sme boli neúspešní pri vyjednávaní o vyššom rozpočte, nemôžeme zaručiť, že protesty nebudú,“ hovorí predseda školských odborov Pavel Ondek, ktorý označuje situáciu okolo rozpočtu za neprehľadnú. Časť zdrojov školstva je v návrhu totiž začlenená do reformy štátnej správy ESO. „Chceme, aby bolo jasné, koľko finančných prostriedkov ide do školstva a aby boli aj naše požiadavky a prísľuby, ktoré sme dostali, kryté,“ pokračuje Ondek. Či sa tak stane, by podľa neho malo byť zrejmé aj z očakávanej správy o systémových zmenách v školstve, ktorá by mala byť hotová už v septembri či októbri.

Kaliňák odkázal, že štátny rozpočet ešte nie je schválený a je predčasné ho komentovať. „Naďalej však platí, že zvyšovanie platov v regionálnom školstve je pre ministra školstva jednou z hlavných priorít v roku 2014,“ dodal.