Pravde to potvrdil dôveryhodný zdroj z prostredia vyšetrovania. Keďže podľa neho hrozilo, že bez okamžitého zásahu sa stroj so 14 ľuďmi na palube zrúti, pilot vydal rozkaz odrezať lano, na ktorom visel jeden z členov jednotky. Ministerstvo obrany o podrobnostiach tejto nešťastnej udalosti zatiaľ mlčí a naše informácie nechcelo včera komentovať.
Problémy vrtuľníka mali podľa zdroja Pravdy nastať počas rozbehnutého nácviku zlaňovania, pri ktorom jednotka cvičila ostrý výsadok. Z celkovo 16-člennej posádky vojenského vrtuľníka najprv bez problémov vyskočili dvaja vojaci. Počas toho, ako po lane začal zostupovať tretí, však nastali nečakané problémy. „Vrtuľníku náhle prestala fungovať elektronika a pilot prešiel na ručné riadenie. Keď zrazu odišla aj hydraulika, stroj začal nekontrolovateľne stúpať,“ opisuje priebeh udalostí zdroj Pravdy.
V záujme udržania Mi-17 vo vzduchu dal preto pilot takzvanému vysadzovačovi pokyn, aby prerezal lano. „Ten vojenskému policajtovi, ktorý visel na lane ukázal nožík a naznačil mu, čo ide urobiť. Potom lano prerezal,“ pokračuje. Keďže stroj sa v tom čase nachádzal už vo viac ako 20-metrovej výške, čo je asi ôsme poschodie paneláka, Ľubomír Igaz nemal šancu prežiť.
Čo presne mohlo spôsobiť poruchu stroja, by malo zistiť až vyšetrovanie. Bývalý vojenský pilot, ktorý v súčasnosti vedie leteckú školu, hovorí, že ak sa vo vrtuľníku pokazí nejaký systém, stáva sa, že stroj začne nekontrolovane prudko stúpať. V takých prípadoch sa posádka riadi bezpečnostnými štandardmi, no hlavné slovo má pilot.
„Nepoznám presné okolnosti, čo sa tam stalo, ale pilot má na rozhodnutie niekoľko sekúnd. Ak rozhodol tak, ako rozhodol, určite to bolo preto, lebo vyhodnotil, že tým zachráni ostatných členov posádky,“ povedal bývalý profesionálny vojak, ktorý pre citlivosť prípadu nechcel zverejniť svoje meno. Podľa neho okrem toho, že vrtuľníky majú čierne skrinky, v posádke je vždy aj človek, ktorý mimoriadne udalosti zapisuje. Práve na základe týchto poznatkov by mohli vyšetrovatelia zistiť, čo sa presne stalo a aký technický problém vznikol.
Či bolo odrezanie lana jedinou možnosťou, ako stroj zachrániť, si oslovení odborníci bez znalosti detailov netrúfajú odhadnúť. Horskí záchranári, ktorí zlaňovanie pri zásahoch taktiež využívajú, vravia, že ide o krajnú možnosť. Napriek tomu s ňou však aj ich štandardné postupy rátajú. „Lano sa odrezáva len veľmi výnimočne, a to v prípade ak hrozí, že vrtuľník neunesie záťaž, alebo pre inú príčinu spadne,“ vysvetľuje Pavol Smejkal z českej Horskej služby.
Po Ľubomírovi zostali dve deti aj zdrvená rodina
Smrť 40-ročného Ľuboša Igaza jeho rodinu zlomila. Brat Štefan (27) pri slovách o Ľubošovi neskrýval v piatok obrovský smútok: „Boli sme piati súrodenci, traja bratia a dve sestry. Ja som najmladší, Ľubomír bol najstarší. Všetci súrodenci sme si rozumeli veľmi dobre. Aj ja som chcel ísť na túto dráhu, na ktorú sa dali moji dvaja bratia, Ľubomír a Mário. Rodičia to však ťažko znášali, nechcel som im ublížiť, tak som sa rozhodol pre inú profesiu,“ hovorí mladík, ktorý pracuje v bratislavskom Volkswagene.
O nehode sa dozvedel od vojakov, ktorí im domov prišli oznámiť nešťastnú udalosť. „Povedali, že brat zomrel, ale nič viac. Nevedeli, ako sa to stalo. No po tejto informácii sme už nič nevnímali. O príčinách jeho smrti viem len to, čo sa objavilo v novinách,“ vraví. Ako dodáva, bolesť, ktorú doma pocítili, sa nedá opísať. „Nikdy nemal strach pred ničím, bol to super človek. Nebol ani psychicky zničený, fyzicky bol na tom veľmi dobre. Odmalička športoval. Bola to jeho veľká záľuba, venoval sa kulturistike, futbalu, hokejbalu, zápasil,“ spomína na brata, po ktorom zostali dve deti.
Nebohý vojenský policajt žil po rozvode s priateľkou vo Zvolene. Tam sa usadil a tam si aj plánoval budúcnosť. V Partizánskom ho však stále budú čakať rodičia. Tragédiou sú natoľko zdrvení, že s médiami nechcú komunikovať.
(mk)
Hovorkyňa vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Air – Transport Europe Zuzana Turočeková zas uvádza, že v ťažko dostupnom teréne, kde nie je možné pristáť, robia posádky výsadok lekára lanom v teréne, na čo síce sú prepracované postupy a školenia, no s takýmito situáciami sa nestretávajú. „Zlaňovanie našej posádky počas zásahov nerobia a nie sú na to školené,“ vysvetľuje.
Bývalý náčelník Generálneho štábu Ľubomír Bulík upozorňuje, že pri výcvikoch sa používajú prísne bezpečnostné opatrenia. „Nikto nepošle lietadlo alebo vojaka počas výcviku do situácie, v ktorej by sa mu mohlo niečo stať. Buď teda aj v tomto prípade zlyhala technika, alebo človek,“ povedal.
Ako presne došlo k udalostiam, v súčasnosti vyšetruje vojenská polícia a letecký úrad. „Bližšie informácie vzhľadom na prebiehajúcemu vyšetrovaniu nebudeme poskytovať,“ uviedla hovorkyňa rezortu Martina Balleková. Ministerstvo pre nehodu zrušilo aj plánované oslavy 20. výročia ozbrojených síl, ktoré mali byť v sobotu na bratislavskom Tyršovom nábreží.
Bulík: Žiadna podobná tragédia sa ešte nestala
Zdôvodnenie toho, čo bolo príčinou štvrtkovej tragédie na Lešti, bude zaujímať nielen verejnosť, ale aj zahraničných partnerov Slovenska, hovorí to bývalý náčelník Generálneho štábu Ľubomír Bulík. Z výsledkov vyšetrovania by sa preto podľa neho mali vyvodiť dôsledky.
Pamätáte sa na podobné problémy pri nácviku zlaňovania, keď bol niekto vážne zranený alebo hrozilo, že spadne celý vrtuľník?
Nič takéto ani podobné sa ešte nestalo, a to počas celej mojej vojenskej kariéry. Veľmi ma to preto prekvapilo, aj ja si počkám na vyšetrovanie a budem sa zaujímať, čo bolo skutočnou príčinou. Podľa jeho záverov by sa totiž mali prijať opatrenia, aby sa nič podobné už neopakovalo.
Podľa našich zdrojov zrejme došlo k poruche, pre ktorú museli lano núdzovo odrezať. Sú nejaké predpisové štandardy, ktoré rátajú s takouto možnosťou?
To sú také detaily, ktoré naozaj nemám v hlave. Keďže sa nič také ešte ani nestalo, nikdy som sa tým ani nemal dôvod zaoberať.
Môže tento prípad odhaliť napríklad dieru v bezpečnostných štandardoch?
Výcvik sa vždy robí na hrane. Musí byť maximálne realistický, no na druhej strane sú bezpečnostné opatrenia alfou a omegou. Nikto nepošle lietadlo alebo vojaka počas výcviku do situácie, v ktorej by sa mu mohlo niečo stať. Buď teda aj v tomto prípade zlyhala technika, alebo človek. Samozrejme, aj pri takýchto nácvikoch sú vojaci istení. K prípadu však možno povedať, že toto určite nebolo prvé zlaňovanie danej jednotky. Keďže šli v trojici alebo inej skupine, znamená to, že každý už musel mať výcvik jednotlivca za sebou. Musel to teda všetko zvládať. Taktiež si treba uvedomiť, že do jednotiek, ako je vojenská polícia, sa ľudia vyberajú, a to podľa fyzickej aj psychickej stránky. Nie sú to radoví vojaci. Normy sa menili, už keď sme prechádzali na plne profesionálne ozbrojené sily, výcvik sa znáročnil, a to aj podľa štandardov NATO. Sú to predpisy vyskladané zo skúseností, ktoré sú aj z iných armád.
Musia absolvovať podobné nácviky členovia bojových jednotiek či vojenskej polície často?
Samozrejme. Je to to isté ako napríklad u potápačov, ktorí taktiež musia ako špecialisti pravidelne absolvovať potápanie. Každá špeciálna výcviková aktivita, medzi ktoré patrí aj zlaňovanie či parašutistický výskok, sa musí opakovať pravidelne. Na všetky druhy týchto aktivít sú dané presné normy.
Môže táto udalosť pošramotiť obraz našej armády? Takéto situácie sa sledujú v rámci celej Severoatlantickej aliancie a sledujú to aj naši ďalší partneri. Verím tomu, že na stretnutiach náčelníkov generálnych štábov rôznych krajín sa budú rozprávať títo chlapi aj o tejto téme. Podobne ako verejnosť aj ich budú zaujímať výstupy vyšetrovania.
(pk)