Pomerne dlhú diskusiu k tomuto materiálu pritom opoziční poslanci využívali často aj na pripomenutie témy mimoriadnej schôdze, ktorá pokračuje v stredu večer, a teda zámeru vlády na prevzatie matky SPP. Často konštatovali, že aj tento obchod ohrozuje zdravý vývoj verejných financií a s problematikou nárastu verejného dlhu teda súvisí.
Materiál pritom prešiel hlasovaním Národnej rady SR relatívne bez problémov. Získal si podporu tak koaličných, ako aj opozičných poslancov. Tí z opozície ocenili, že aj vďaka ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti vznikajú podobné správy, ktoré nezávisle hodnotia vývoj verejných financií. Takisto pozitívne hodnotili aj odbornú úroveň publikácie. Na druhej strane však zase kritizovali kroky hospodárskej politiky vlády Roberta Fica, ktoré podľa opozičných poslancov znamenajú prepad konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a ohrozovanie udržateľnosti verejných financií.
RRZ v správe konštatuje, že hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím prekročil prvú hranicu definovanú ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Minister musel teda predložiť do parlamentu správu o vývoji dlhu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Navrhované opatrenia však boli podľa rady málo špecifikované a preto nie je možné posúdiť, či sa dlh bude znižovať. "Z pohľadu RRZ by bolo žiaduce, keby aj v budúcnosti minister financií zasielal reakciu na prekročenie hranice dlhu najneskôr v termíne predloženia svojho návrhu rozpočtu verejnej správy vláde, teda v termíne do 15. augusta,“ konštatuje rada. Tým sa má tiež vytvoriť dostatočný priestor pre vládu navrhované opatrenia posúdiť a prípadne zapracovať do rozpočtu predkladaného do parlamentu.
Na druhej strane rada pozitívne hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti zverejňovania informácií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. „Negatívne však treba hodnotiť nedodržanie termínu zverejnenia júnovej daňovej prognózy,“ konštatuje rada, podľa ktorej existujú ešte aj rezervy pri zverejňovaní údajov v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy. „Aby boli nové informácie prehľadnejšie a prístupnejšie pre verejnosť, bude potrebné analyticky rozlíšiť najmä zverejňovanie konsolidovanej bilancie a hospodárenie podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku,“ uvádza sa v správe.
Vláda nevie riadiť krajinu, tvrdí v rozprave Mikloš
Vládna politika škodí slovenskému hospodárstvu. Vyhlásil to podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec v rozprave k správe rozpočtovej rady o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012.
Práve tento materiál otvoril stredajšie rokovanie parlamentu po tom, čo poslanci do rána diskutovali v rámci mimoriadnej schôdze o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Ficovi. Podľa Štefanca sa škodlivosť politiky vlády odzrkadľuje aj v neustálom prepadaní Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti, čo následne cez slabnúce hospodárstvo vyúsťuje aj do nárastu dlhu. Slovensko podľa Štefanca preto potrebuje zlepšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť výber daní. Nevyhnutné tiež podľa neho je zjednodušiť odvodový systém a spružniť pracovné právo.
K Štefancovi sa pridal aj jeho stranícky kolega Ivan Mikloš, podľa ktorého vláda nevie ozdravovať verejné financie a nevie riadiť krajinu. Dokazuje to podľa neho aj rozhodnutie o prevzatí matky SPP. "To, čo sa deje v SPP, má aj okamžité, ale ešte viac strednodobé a dlhodobé negatívne dôsledky pre slovenské verejné financie,“ vyhlásil s tým, že aj v tejto oblasti tak robí vláda Roberta Fica politiku, ktorá ohrozuje hospodársky vývoj Slovenska. Problémom podľa neho je, že Ficov kabinet vo svojich vlastných prognózach očakáva ďalší rast verejného dlhu a prekračovanie ďalších hraníc ústavnej dlhovej brzdy, ale nič proti tomu nerobí. Ako dodal, vyzerá to, že Robert Fico má záujem zbaviť sa zodpovednosti a utiecť do prezidentského paláca.
Šéf liberálov Richard Sulík prirovnal nárast slovenského dlhu od roku 2008 k tempu zadlžovania gréckej ekonomiky v 80-tych rokoch. "Náš dlh sa vyvíja rovnako rýchlo. Aj my máme socialistickú vládu, ktorá si myslí, že peniaze treba rozdávať, najmä pokiaľ sú cudzie,“ konštatoval. Problémom podľa neho je, že na Slovensku sa verejné zdroje rozkrádajú na predražených tendroch a pochybných zákazkách. "Nečudujme sa, že máme historický najvyšší dlh. Kam sa pozriem, tam sa kradne,“ tvrdí.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v správe konštatuje, že hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím prekročil prvú hranicu definovanú ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Minister musel teda predložiť do parlamentu správu o vývoji dlhu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Navrhované opatrenia však boli podľa rady málo špecifikované a preto nie je možné posúdiť, či sa dlh bude znižovať. "Z pohľadu RRZ by bolo žiaduce, keby aj v budúcnosti minister financií zasielal reakciu na prekročenie hranice dlhu najneskôr v termíne predloženia svojho návrhu rozpočtu verejnej správy vláde, teda v termíne do 15. augusta,“ konštatuje rada. Tým sa má tiež vytvoriť dostatočný priestor pre vládu navrhované opatrenia posúdiť a prípadne zapracovať do rozpočtu predkladaného do parlamentu.
Na druhej strane rada pozitívne hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti zverejňovania informácií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. "Negatívne však treba hodnotiť nedodržanie termínu zverejnenia júnovej daňovej prognózy,“ konštatuje rada, podľa ktorej existujú ešte aj rezervy pri zverejňovaní údajov v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy. "Aby boli nové informácie prehľadnejšie a prístupnejšie pre verejnosť, bude potrebné analyticky rozlíšiť najmä zverejňovanie konsolidovanej bilancie a hospodárenie podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku,“ uvádza sa v správe.