Richterov návrh má v pondelok posúdiť tripartita. Definitívne o ňom však rozhodne až vláda, ktorá ho nemusí akceptovať.
Po tom, čo sa v auguste na miere navýšenia opäť nedohodli odborári so zamestnávateľmi, plánovalo ministerstvo nárast mzdového minima o 2,4 percenta, teda o 8,20 eura. Neskôr však premiér Robert Fico viackrát naznačil, že sa bude zvyšovať „o viac ako 2,5 percenta“, pričom pripúšťal percentuálne zvýšenie „nielen o zopár desatín“ nad túto úroveň
Odborári prijali návrh šéfa sociálneho rezortu pozitívne, no úplne spokojní stále nie sú. Argumentujú, že človek, ktorý denne osem hodín riadne pracuje a slušne žije, by nemal padnúť do sociálnej biedy. Prijali by preto nárast najnižšej pláce až o osem percent. „Neuspokojíme sa dovtedy, kým konečne nebude minimálna mzda v čistom vyššia, ako hranica chudoby,“ zdôrazňuje šéf Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Podľa Štatistického úradu SR táto hranica v roku 2012 vzrástla na 346 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť.
Naopak, zamestnávateľov ministrov zámer pobúril. „Ide tu o čisto politický krok, ktorému chýba akékoľvek ekonomické rácio,“ komentoval ho Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Podľa Machunku smeruje gesto, ktoré na prvý pohľad má pomôcť ľuďom s najslabšími príjmami, skôr proti nim.
„Mnohí prídu o prácu a sotva si nájdu inú, keďže najnižšiu mzdu dostávajú obvykle zamestnanci s nízkou kvalifikáciou,“ varuje. Navýšenie mzdového minima podľa neho negatívne ovplyvní vývoj verejných financií. Zástupcovia zamestnávateľov dlhodobo žiadajú ponechať minimálnu mzdu na terajšej výške, prípadne tento inštitút celkom zrušiť.
Od januára by sa okrem mesačnej mala zároveň zvýšiť aj hodinová minimálna mzda, a to, v prípade schválenia Richterovho návrhu, na 2,023 eura.
Od mzdového minima sa odvíja celý rad iných mzdových parametrov a nárokov – päť ďalších miním mzdových taríf pre rôzne kvalifikovanú prácu, najnižšie hodinové zárobky za nočnú či sťaženú prácu a podobne. „Hoci minimálnu mzdu v súčasnosti poberá okolo stotisíc zamestnancov, ďalšie tisíce si takto tiež prilepšia,“ pripomína predseda OZ KOVO Emil Machyna.
V tomto roku sa oproti vlaňajšku zvýšila minimálna mzda o 3,2 percenta, rovnako ako v roku 2012, keď stúpla na 327,20 eura. V roku 2011 narástla presne o tri percentá, na 317 eur.
Plusy a mínusy minimálnej mzdy
+ jej rast motivuje nezamestnaných hľadať si prácu,
+ existuje vo vyše 100 krajinách sveta a v 21 štátoch Európskej únie,
+ jej výška poukazuje na ekonomickú vyspelosť krajiny a kúpyschopnosť obyvateľov,
+ chráni občanov pred chudobou,
+ štát získa viac na daniach a poisťovne na odvodoch
– ani za minimálnu mzdu nemožno zaručiť slušný život rodine s dvoma deťmi, v Bratislave má úplne inú hodnotu ako v Rimavskej Sobote či Stropkove,
- zvyšuje zamestnávateľom mzdové náklady, čím komplikuje podnikanie,
- jej rast stiera rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou, sťažuje zamestnávanie nekvalifikovaných, keďže by na nich zamestnávateľ neúmerne doplácal,
- s rastom minimálnej mzdy môže klesať dopyt po pracovnej sile
Čo všetko mzdové minimum ovplyvňuje
so zmenou výšky minimálnej mzdy sa automaticky mení aj päť ďalších úrovní takzvaných minimálnych mzdových nárokov pre rôzne kvalifikovanú prácu. Počítajú sa z nej aj minimálne zárobky za nočnú a sťaženú prácu či pracovnú pohotovosť. Dosah má pri priznávaní daňového bonusu, zamestnaneckej prémie, na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, na posudzovanie hmotnej núdze či nároku na aktivačný príspevok, na priznanie pôžičky pre študenta, na nárok na bezplatnú právnu pomoc a pod.