Hoci vyšetrovanie prebieha už viac ako dva týždne, kňaz aj naďalej v dedine slúžil omše. Až po tom, čo sa kauza objavila v médiách, nitriansky biskup Viliam Judák v stredu rozhodol o jeho uvoľnení z vedenia farnosti, kým súd rozhodne o vine alebo nevine.
Sexuálneho zneužívania sa mal 47-ročný rímskokatolícky kňaz Pavol K. dopustiť na 11-ročnom dievčati. V utorok o tom informoval portál cas.sk, podľa ktorého sa mal farár priznať k citovej náklonnosti k dievčaťu, tiež k objatiam a posielaniu SMS.
Biskupstvo sa bráni, že sa o prípade dozvedelo neskoro. „Nevedeli sme o tom. Mne ako hovorcovi prišiel v nedeľu večer mail od redaktora Nového Času. Skoro ráno som to poslal tajomníkovi pána biskupa a tí až po tom reagovali. Zrejme polícia nemá podľa zákona informovať zamestnávateľa,“ povedal hovorca nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Podľa advokáta Petra Havlíka polícia naozaj nemá takúto povinnosť. „Informuje zamestnávateľa len v určitých prípadoch, napríklad ak ide o advokáta alebo exekútora,“ dodal advokát.
Otázka, prečo kňaza nestiahli z pôsobiska hneď po začatí vyšetrovania, sa podľa sociologičky Silvie Porubänovej síce týka vnútorných pomerov v cirkvi, no pripustila, že cirkev mohla zasiahnuť skôr. „Najmä v prípade, ak bol kňaz naďalej v kontakte s deťmi. Mohlo sa to riešiť sofistikovaným spôsobom, ktorý by prezumpciu neviny neohrozil. Poslať ho na dovolenku, dať mu študijné voľno, riešiť to záskokom aj v jeho vlastnom záujme, či už sa preukáže jeho vina, alebo nevina.“
Nitriansky biskup Viliam Judák v stredu navštívil podozrivého kňaza, stretol sa aj so starostami obcí, ktoré patria do farnosti. Plánoval navštíviť aj rodinu, tá stretnutie podľa starostu Nevidzian Jozefa Kováča odmietla. „O dcére povedali, že je odcestovaná a oni že nemajú čo vysvetľovať. Nikoho teraz nechcú prijať, uzavreli sa.“ Podľa včerajšieho vyhlásenia nitrianskeho biskupa sa biskup Judák chystá rodinu navštíviť a „zistiť, nakoľko sa obvinenie zakladá na pravde“.
Robert Braciník, psychológ Detského krízového centra Náruč v Žiline, upozorňuje, že vypočúvanie dieťaťa nie je úlohou biskupa. „Vyšetrovateľ by mal pri vypočúvaní dieťaťa prizvať odborníka z oblasti psychológie. A dieťa by už potom nemalo byť ďalej konfrontované ďalšími autoritami a traumatizované. Toto nie je úloha pre biskupa, ale pre psychológa, aby spolu s vyšetrovateľom preskúmal stav,“ povedal psychológ. Dodal, že dieťa nemá na pokračovanie rozprávať všetkým zainteresovaným o tom, čo sa stalo. Je v obrovskom tlaku. Ak je dieťa obeťou sexuálneho zneužívania, jeho výpoveď sa zaznamenáva a má byť jednorazová.
Niektorí ľudia v dedine sa stavajú na stranu kňaza. „Nikto tomu nechce veriť. Ani ja sám. Je to vynikajúci kňaz. S ľudskou tvárou. Vie pochopiť, vie sa porozprávať. Keby bolo celé človečenstvo ako on, mali by sme sa lepšie,“ povedal starosta. Každý v dedine by chcel poznať pravdu, no starosta pochybuje, že sa ju dozvedia celú. Šíria sa reči, špekulácie.
Jedna obyvateľka len podotkla, že ak to naozaj bolo tak, už dávno nemal slúžiť omše. Slúžil ich pritom ešte aj v utorok a stredu, bol pri dvoch pohreboch. Na fare pred redakciou Pravdy rýchlo zatvorili okno a zatiahli žalúzie. Podobne to spravili aj v podaktorých domoch.
Psychológ: Treba chrániť dieťa
Podpora starostov troch obcí kňazovi, ktorý je obvinený zo sexuálneho zneužívania, je podľa Roberta Braciníka, psychológa Detského krízového centra Náruč v Žiline, skrytou hrozbou. Celá kauza tak môže dieťa aj rodinu uvrhnúť do spoločenskej hanby.
Starostovia troch obcí aj za väčšinu obyvateľov vyjadrili na stretnutí s nitrianskym biskupom podporu obvinenému kňazovi. Nie je to absurdné?
Svojím spôsobom je to skrytá hrozba. Niekedy ľudia majú predstavu, že sexuálny zneužívateľ je niekto, kto je na prvý pohľad podivín, kto stojí na okraji spoločnosti, a tým pádom by nás také konanie neprekvapilo. Ak je obvinený človek, ktorý má nejaké postavenie a status v spoločnosti, kde žije, tak je verejnosť neochotná uveriť, že by sa niečo také mohlo stať, má tendenciu popierať, že k skutku mohlo dôjsť a čiastočne viniť obeť s tým, že na tom mala nejaký spolupodiel. Paradoxne to môže dieťa aj rodinu uvrhnúť do spoločenskej hanby.
Čo to pre rodinu znamená, ako by mala postupovať?
Prvoradá úloha rodiny je teraz stáť pri dieťati. Je veľmi dôležité, aby boli pre dieťa podporou. V prvom rade dieťa potrebuje pomoc a podporu. Deti sú zraniteľné. A aj z praxe vyplýva, že ak sa zvyknú s niečím takým zveriť, tak to netreba brať na ľahkú váhu a skôr to brať ako vážny podnet, ktorý treba prešetriť.
Ako vnímate vyhlásenie, že biskup chce navštíviť rodinu a zistiť, nakoľko sa obvinenie zakladá na pravde?
Myslím si, že v prvom rade by malo prebehnúť vyšetrovanie a prípad by sa mal riešiť z trestnoprávneho hľadiska. Malo by byť vznesené obvinenie, vyšetrovateľ by mal pri vypočúvaní dieťaťa prizvať odborníka z oblasti psychológie. A dieťa by už potom nemalo byť ďalej konfrontované ďalšími autoritami a traumatizované. Toto nie je úloha pre biskupa, ale pre psychológa, aby spolu s vyšetrovateľom preskúmal stav. Dieťa nemá na pokračovanie rozprávať všetkým zainteresovaným o tom, čo sa stalo. Je v obrovskom tlaku. Ak je dieťa obeťou sexuálneho zneužívania, jeho výpoveď sa zaznamenáva a má byť jednorazová. Potom by mal nastúpiť proces terapie.
Ako sa obete sexuálneho zneužívania vyrovnávajú s traumou, ktorú prežili?
Je ťažké zovšeobecňovať, veľa závisí od veku dieťaťa a dĺžky obdobia zneužívania. V zásade závisí od stupňa traumatizácie a doby zneužívania. Čím dlhšie a v skoršom veku je dieťa zneužívané, tým sú následky horšie. Okrem toho, že sexuálne zneužívanie dieťa veľmi zneisťuje v psychosexuálnom vývine a v budúcnosti môže mať zneužívané dievča problémy v nadväzovaní kontaktov s chlapcami a mužmi, pre zneužívanie býva typické aj zneistenie v duchovnej oblasti. Ak niekto, kto mal viesť k nejakým hodnotám, zradí dôveru, môže to viesť k tomu, že človek stratí vieru v to, že isté hodnoty vo svete fungujú. V 90 percentách prípadov sa totiž sexuálne zneužívanie deje dlhodobejšie, nebýva to len krátkodobé jedno stretnutie. Skôr je to o tom, že páchateľ si získa dôveru obete a potom môže dlhodobo poškodzujúco pôsobiť.
Aký vplyv môže mať to, že obvinený je autoritou? Obvinený kňaz bol až do včera v úrade.
Detaily prípadu nepoznám a je v štádiu vyšetrovania. Ale vo všeobecnosti bývajú zneužívané deti zneistené. Deti si nevedia povedať, že človek, ktorý je pozícii autority, zlyháva. Obeť má potom tendenciu obracať zlyhanie autority a jej vinu na seba. Tieto činy sprevádzajú veľmi silné pocity viny obetí. Často majú pocit, že zodpovednosť majú oni. Pocit preberania viny obete na seba býva pre páchateľa často akoby nástrojom ako držať obeť v zneužívajúcom vzťahu.
Prečo má pocit viny práve obeť?
Zneužívanie nemusí byť prvoplánové a niekedy sa deje v kontexte vzťahu, že ide o blízky ochraňujúci vzťah a obete nemajú pocit zneužívania, dokonca môžu mať pocit, že sú milované zo strany zneužívateľa. Až po čase prichádzajú na to, že boli podvedené a veci, ktoré sa diali, sa nemali diať. Často to bývajú len jemné dotyky, milé slovo, pohladenie, čím sa snaží zneužívateľ si získať dôveru, sexuálny aspekt je až druhoradý. Môže sa tiež rozvinúť obojstranne pozitívny vzťah, kým obeť zistí, že jej hodnota je vnímaná pokrivene začína si uvedomovať, že to zachádza za nejaké hranice, za ktorými sa už nevie brániť. Potom sa bojí niekomu zdôveriť, pretože má pocit, že má na tom nejaký spolupodiel.
(db)