„Mal negatívny postoj k snahám Slovákov na čele so Štúrom vybojovať pre nás samostatný snem, čiže bol odporcom väčšej autonómie Slovenska,“ opisuje rolu Košuta v dejinách historik Dušan Kováč. Rovnako aj odborná literatúra hovorí, že aj keď Košutove korene siahajú pravdepodobne na Slovensko, sám sa k tomu nikdy nepriznával. Naopak, ako odnárodnený Slovák bojoval za nezávislosť Uhorska od Rakúska a samostatnosť slovenského národa neuznával.
Za iniciatívou stojí maďarské veľvyslanectvo spoločne so združením Csemadok. Pamätnú tabuľu chceli pôvodne odhaliť ešte v marci pri príležitosti výročia udalostí z rokov 1848 – 1849, neskôr 19. septembra na výročie Košutovho narodenia, no ani jeden z dátumov nevyšiel. „Nepodarilo sa nám získať potrebné povolenia,“ odpísalo veľvyslanectvo Pravde.
Ako tiež dodalo, Košuta si zvolilo preto, lebo ho maďarský národ považuje za významú osobnosť svojej histórie. „Jeho politická kariéra je úzko spätá s Bratislavou a dosiaľ v meste žiadne pamätné miesto na jeho počesť nie je,“ uviedlo.
Zaujímavé je, že aj keď veľvyslanectvo tvrdí, že v súčasnosti čaká na potrebné povolenia, oficiálne orgány mesta o tom veľa nevedia. „O tabuli, ktorú bude odhaľovať maďarské veľvyslanectvo, nemá primátor Milan Ftáčnik bližšie informácie. Mesto by sa k nej vyjadrilo, pokiaľ by sa maďarské veľvyslanectvo o zásadách umiestňovania pamätnej tabule informovalo,“ odkázal hovorca bratislavského primátora Stano Ščepán. Podobne je na tom aj starostka mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová, aj ministerstvo kultúry.
Aj keď budova veľvyslanectva na Sedlárskej ulici je v majetku Maďarskej republiky, umiestnenie tabule musí schváliť pamiatkový úrad. Ten ako jediný o iniciatíve už počul, a to ešte v apríli, keď prijal žiadosť. „Krajský pamiatkový úrad v Bratislave následne žiadateľa vyzval o doplnenie podania o stanoviská magistrátu a mestskej časti Staré Mesto a do doplnenia podania prerušil konanie. Do dnešného dňa nebolo doručené stanovisko mestskej časti Staré Mesto,“ uviedol riaditeľ úradu Peter Jurkovič.
Umiestnenie pamätnej tabule na priečelí veľvyslanectva je pritom pomerne zriedkavé. Ani jedna z bratislavských ambasád v centre mesta nič podobné nemá. Maďarská strana tvrdí, že na tom nič zvláštne nevidí. Navyše ide vraj o náhradné riešenie, keďže tabuľu pôvodne s Csemadokom chceli umiestniť na budovu jedného z bratislavských hotelov, kde mal Košut pamätný prejav, no to sa im nepodarilo presadiť.
Kedy by mala tabuľa uzrieť svetlo sveta, v súčasnosti nie je doriešené. Už teraz má však svojich odporcov. Ozvala sa napríklad Matica slovenská, ktorá vyjadrila obavy aj nad podobou nápisu. Tvrdí totiž, že podľa jej informácií by mal byť text najprv v maďarčine, až potom v slovenčine, čo by bolo v protiklade s jazykovým zákonom. Ako by mala vyzerať tabuľa, maďarská strana oficiálne zatiaľ neinformovala. Veľvyslanectvo to nenapísalo ani denníku Pravda, ktorému však na otázky položené v slovenčine odpovedalo v maďarčine.