Ktoré lieky najviac miznú do zahraničia? Tie najnovšie

Dokáže štát zabrániť vývozu liekov do zahraničia? Zatiaľ nie. Súčasný systém umožňuje firmám predať lieky za lepšie ceny za hranicami.

11.10.2013 20:00 , aktualizované: 12.10.2013 15:00
Lieky proti bolesti Foto:
Ilustračné foto.
debata (41)

Dopláca na to slovenský pacient, ktorý na liek musí čakať aj niekoľko mesiacov alebo sa musí prestaviť na iný. Zastaviť vývoz môže Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Jeho možnosti sú však obmedzené. Ministerstvo zdravotníctva má na stole návrh zákona, ktorý by mohol kontrolu vývozu ešte viac sprísniť. Ešte sa však nerozhodlo, či zákon posunie ďalej na schválenie.

Za prvých šesť mesiacov roka sa za hranice Slovenska tak dostalo 342-tisíc balení. Lieky vyvážajú v pomere jedno percento zo spotrebovaných balení, ročne sa použije 100 miliónov balení. Najčastejšie žiadajú distribučné spoločnosti o vývoz liekov na neurologické, kardiologické ochorenia, Parkinsonovu chorobu, či astmu. „Prešetrovali sme viac ako 30 liekov, dosiaľ sme vydali 38 rozhodnutí o nepovolení vývozu pre deväť distribučných firiem a zhruba viac ako 50-tisíc balení liekov sa dotkol tento zákaz,“ uviedol riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Ján Mazag.

Export liekov do zahraničia sa začal vzmáhať počas bývalej vlády, keď vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik zmenil výpočet ich cien. Niektoré lieky v porovnaní so susednými štátmi zlacneli dosť výrazne, čím sa otvorili možnosti nového biznisu pre distribútorov. Tí vykupujú lieky z lekární a za vyššie ceny ich predávajú v cudzine. Tento obchod sa vyplatí tak dodávateľovi, ako aj lekárni. Ak by liek predali slovenskému pacientovi, zarobili by totiž oveľa menej.

Prvým liekom, ktorý pre vývoz vypadol na celom Slovensku, bol neurologický liek Lyrica. Jeho cena je u nás 37,17 eura a v Británii 64,40 libry, čo je pri aktuálnom kurze približne dvojnásobok. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ho zakázal exportovať za hranice už dvakrát. Za tento liek neexistuje generická náhrada.

Lekárnici tvrdia, že tieto opatrenia pomohli len čiastočne. Pri lieku Lyrica sú podľa viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa objednávky stále limitované. Upozorňuje, že majú ešte ďalší zoznam liekov, ktorých je nedostatok. Týka sa to liekov Xeloda, Neulasta, Fragmin, Fraxiparine, Cymbalta, ktoré sa používajú pri onkologických ochoreniach a na riedenie krvi. „V prípade nedostatkových liekov postupujeme individuálne, vydávame liek najakútnejšiemu pacientovi, rozdeľujeme balenia a potom ich dopĺňame pri ďalšej dodávke,“ hovorí Sukeľ.

Zastaviť vývoz liekov môže u nás iba Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Aj ten má však obmedzené možnosti. Urobí to iba vtedy, ak liek vypadne plošne na celom Slovensku alebo nie je zaň náhrada. Ústav vôbec nemusí zasiahnuť, ak je nedostatok určitého lieku iba v okrese alebo v kraji. Takisto nemusí nič robiť, ak za liek existuje náhrada. A toto využívajú firmy, ktoré zo Slovenska vyvážajú originálne lieky. V krajnom prípade môžu exportovať všetky originálne lieky a všetko bude v poriadku. K dispozícii budú totiž ich náhrady, tzv. generiká. Niektoré stavy si však vyžadujú liečbu originálnymi liekmi. Ide prevažne o ťažké diagnózy, akými sú epilepsia, Parkinsonova choroba či iné komplikované neurologické ochorenia. Originálne lieky sa tiež používajú aj pri liečbe na riedenie krvi, pri vysokom tlaku či na bolesť.

Takýmto príkladom je Micardis, ktorý sa predpisuje pacientom s vysokým krvným tlakom. Ústav povolil jeho vývoz s odôvodnením, že na našom trhu sú lieky s tým istým účinkom. Na Slovensko sa ho celkovo doviezlo 4 500 kusov asi pre 4-tisíc pacientov, z toho sa však 1 989 kusov nedostalo k pacientom, ale išlo za hranice.

Riaditeľ Mazag tvrdí, že dôkladne zvažujú, ktorým liekom zakážu vývoz. „Nedostupnosť dôsledne prešetrujeme, rozhodnutia musíme založiť na relevantných údajoch,“ tvrdí riaditeľ. Úrad porovnáva údaje, koľko sa daného lieku na Slovensko dovezie, aká je jeho spotreba, aký je zámer – plán lieky vyviezť. „Ďalšiu vec, ktorú musíme urobiť, je pozrieť si nahraditeľnosť tohto lieku a pokiaľ nám hlavný odborník v danom odbore potvrdí, že je zaň náhrada, tak v tom prípade nemáme dôvod do toho vývozu zasahovať,“ dodáva Mazag. Upozorňuje, že pritom musia sledovať aj právne náležitosti, pretože v Európskej únii platí voľný pohyb tovaru, služieb aj voľný pohyb osôb.

„Niekoľkí právnici, ktorí zastupujú distribučné firmy, ešte na začiatku roka hrozili, že ak vydáme zákaz vývozu liekov, tak sa obrátia na Európsku úniu, a aj to bol dôvod, aby sme sa vážne zapodievali údajmi, aby sme jasne preukázali ochranu našich občanov,“ dodal Mazag. Doteraz úrad vydal rozhodnutia o nepovolení vývozu pre štyri druhy liekov – Lyrica, Clexane, Azilect a Inspra v rôznych silách. Rozhodnutia o nepovolení vývozu sa týkali distribučných spoločností Roncor, Retia, Pharex, Ing. Dušan Sichrovský ADUS, Medicarim, CS Pharma, Pharmagen a Evopharm.

Na zmiernenie reexportu liekov lekárnická komora ešte v lete navrhovala v zákone zakázať lekárňam spätne predávať lieky distribučným spoločnostiam. „Návrh konkrétnej legislatívnej úpravy bol v paragrafovom znení zaslaný ministerstvu zdravotníctva,“ tvrdí Sukeľ.

Generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Adam Hlôška povedal, že v Čechách, kde takýto zákaz platí, však situáciu s vývozom liekov nevyriešili. „Tento návrh lekárnickej komory sme analyzovali, dokonca sme ho vyhodnocovali už aj pri príprave zákona o liekoch minulý rok a usúdili sme už vtedy, že toto nie je vyriešenie situácie,“ konštatuje Hlôška a dodáva, že to potvrdzujú aj čísla v Čechách. Ministerstvo sa podľa neho nebráni ďalšej diskusii.

Česká lekárnická komora si myslí, že zákaz lekárňam predávať lieky iným spoločnostiam čiastočne môže pomôcť znížiť predaj liekov do zahraničia, no nie je to kľúčovým prvkom. „Toto opatrenie môže čiastočne prispieť k zníženiu objemu reexportov, za oveľa účinnejšiu však považujeme kompetenciu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv pozastaviť či zakázať vývoz konkrétnych liekov z krajiny,“ tvrdí prezident Českej lekárnickej komory Lubomír Chudoba.

Slovenská asociácia farmaceutických spoločností podporuje všetky kroky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktoré smerujú k obmedzeniu alebo regulácii reexportov liekov zo Slovenska. „Firmy združené v SAFS dovezú každoročne na Slovensko dostatok liekov, pričom spravidla je v dovážaných množstvách zakomponovaná aj dostatočná rezerva. Výrobca v tomto zmysle garantuje, že daný liek je na Slovensko reálne dovezený," povedal podpredseda predstavenstva SAFS Branislav Budke. Návrh lekárnickej komory, ktorá chce presadiť legislatívu, ktorá zakáže lekárňam predávať spätne lieky distribučným spoločnostiam, považuje asociácia farmaceutických spoločností za opodstatnený.

Ako funguje vývoz liekov do zahraničia

Ako sa dostáva liek k slovenskému pacientovi

  • výrobca vyrobí objednané množstvo lieku – predá ho distribútorovi za cenu, ktorú určí štát – distribútor predá liek lekárni na Slovensku – pacient si kúpi liek v lekárni

Odkiaľ unikajú lieky do zahraničia

  • ten istý distribútor, ktorý kupuje lieky od výrobcu, dodá lekárni len časť dodávky liekov, zvyšok predá do zahraničia
  • iný distribútor osloví slovenskú lekáreň s tým, že jej za liek zaplatí viac (napríklad 15 eur) ako zdravotná poisťovňa a pacient dokopy – potom predá liek do zahraničia napríklad za 40 eur

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #lieky #ministerstvo zdravotníctva #vývoz #pacienti