Vyššie platy nemajú učitelia zatiaľ isté

Učitelia si tak na jednoznačné potvrdenie musia počkať do schválenia rozpočtu v parlamente. Platy učiteľov materských, základných a stredných škôl by mali rásť o päť percent, mzdy vysokoškolských učiteľov o tri percentá a 16 eur. Nepedagogickí zamestnanci škôl, napríklad ekonómovia, kuchárky, školníci, by mali pocítiť zvýšenie o 16 eur. Na tomto sa dohodli odborári s vládou tesne pred schvaľovaním rozpočtu vo vláde. Podľa odborárov by na vyššie mzdy malo ísť celkovo približne 80 miliónov eur. Tieto peniaze však návrh rozpočtu neudáva.

Rezort školstva zdôrazňuje, že zvyšovanie platov učiteľov regionálneho školstva i vysokoškolských pedagógov v rozpočte má svoje miesto. Na to, aká presná suma je na ne vyčlenená, treba podľa ministerstva počkať až do definitívneho schválenia rozpočtu v parlamente. Podľa hovorcu rezortu Michala Kaliňáka pre vysoké školy by malo ísť o navýšenie o približne 10,5 milióna eur, pre zamestnancov základných a stredných škôl sa odhaduje o 53,5 milióna eur viac. Otázny je balík na platy zamestnancov v materských a základných umeleckých školách, ktoré patria pod samosprávy.

Predseda najväčších školských odborov sa ku skutočnému zvyšovaniu platov učiteľov vyjadrí až po schválení definitívnej verzie rozpočtu v parlamente. „Je to stále otvorené, ale trváme na tom, čo sa dohodlo v kolektívnom vyjednávaní,“ hovorí Pavel Ondek.

Návrh rozpočtu, ktorý schválila vláda, viacerých učiteľov sklamal. „Podľa našich prepočtov zo schváleného návrhu rozpočtu sa vláda chystá pridať regionálnemu školstvu oproti tomuto roku len o 12 miliónov eur viac,“ hovorí učiteľ Vlado Crmoman zo Spojenej školy na Novohradskej ulici v Bratislave. Ak by aj v definitívnej verzii rozpočtu bol na platy vyčlenený väčší balík, niektorí učitelia to podľa neho nemusia na výplatných páskach vidieť. Časť financií majú totiž vykryť samosprávy, a tie ich nemajú. „Bude to znamenať väčší tlak na nich, aby rušili školy,“ upozorňuje Crmoman.

Aj tohtoročné zvyšovanie platov učiteľov sa na niektorých školách prejavilo tak, že učiteľom sa síce do tarify pridalo päť percent, v skutočnosti si však niektorí nepolepšili, lebo im vzali príplatky. Na niektorých školách sa zas vôbec nezvyšovali platy napríklad kuchárkam a školníkom. „Niektorí kolegovia dokonca hovoria, že majú až obavy z toho, keď sa hovorí akože o zvýšení platov,“ dodáva Crmoman. Školy by podľa neho zmenu k lepšiemu pocítili až vtedy, ak by vláda dala celkovo do školstva o 200 miliónov viac, tak ako to počas vlaňajšieho štrajku žiadali učitelia.

Ešte väčšie prekvapenie po schválení rozpočtu vo vláde zažili rektori verejných vysokých škôl. Rozpočet totiž podľa ich prepočtov na rozdiel od základných a stredných škôl predpokladá krátenie financií do verejných vysokých škôl o 20,4 milióna eur. „Podľa návrhu štátneho rozpočtu vysokoškolské vzdelávanie a veda nie je pre vládu prioritou,“ povedal po rokovaní Slovenskej rektorskej konferencie jej predseda Libor Vozár.

Sľubované zvyšovanie platov vysokoškolskí učitelia podobne ako ich kolegovia na niektorých základných a stredných školách v konečnom dôsledku vôbec nemusia pocítiť. „Ak vysoké školy nebudú mať na platy, budú musieť siahnuť na pohyblivé zložky,“ hovorí Vozár. V krajnom prípade, ak by školy boli viazané kolektívnou zmluvou zvyšovať platy a nedostali by odhadovaných 10 miliónov eur, na niektorých by to znamenalo aj prepúšťanie. Podľa Vozára by sa to na vysokých školách mohlo dotknúť najmä mladých učiteľov.