Sociálna poisťovňa je v týchto dňoch zavalená tisíckami žiadostí bývalých ozbrojencov, ktorí od nej požadujú vyplácanie starobného dôchodku, a to aj za ušlé roky. Ak sa preukáže, že väčšia časť tejto skupiny si na peniaze nárokuje oprávnene, pre Sociálnu poisťovňu to môže znamenať niekoľkomiliónový škrt cez rozpočet.
„Sociálna poisťovňa eviduje 6 248 žiadostí o dôchodok poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,“ pripúšťa hovorca poisťovne Peter Višváder. Ako dodáva, takmer tisíc ďalších žiadostí už vybavili. „V 756 prípadoch poisťovňa priznala dôchodok a v 222 prípadoch bola žiadosť o dôchodok zamietnutá,“ pokračuje.
Tieto čísla sú pre analytikov prekvapením. Podľa pôvodných odhadov sa totiž malo doplácanie peňazí týkať len asi tisíc ľudí. Prezident Asociácie policajtov vo výslužbe Eduard Pokorný pripúšťa, že peniaze navyše napokon zrejme dostane viac ľudí, ako sa pôvodne predpokladalo. Neverí však, že všetky žiadosti budú vyhodnotené ako oprávnené. „Je to zrejme len taká eufória, keď si žiadosti podávajú aj ľudia, ktorých sa to netýka,“ myslí si.
Nárok bývalých vojakov či policajtov, ktorí poberajú výsluhy na starobnú penziu, vznikol rozdelením oboch systémov. Pred zriadením osobitného účtu na ministerstve vnútra, z ktorého sa výsluhy vyplácajú dnes, totiž zamestnávatelia odvádzali všetko poistenie do všeobecného penzijného systému. Za vojakov ho Sociálnej poisťovni platili do 30. apríla 1998 a za ostatných členov bezpečnostných a záchranných zborov až do 30. júna 2002. Peniaze odvedené do prvého priebežného piliera sa im však vo výške výsluhových dôchodkov nezohľadnili, preto svoje nároky o doplatenie dohnali mnohí až pred súdy. Po tom, čo spory na Najvyššom súde začali vyhrávať, sa zaviazala Sociálna poisťovňa, že takýmto žiadostiam už bude vyhovovať aj sama.
Ministerstvo práce pôvodne prisľúbilo, že urobí legislatívne zmeny, aby situáciu zjednodušilo. Jeho hovorca Michal Stuška priznáva, že zatiaľ ešte žiadnu novelu či žiadnu právnu úpravu nemá a ministerstvo v súčasnosti ešte len „zvažuje ďalší postup“. Asociácia policajtov, ktorá sa vo veci angažovala, hovorí, že vybavovanie žiadostí funguje momentálne bez problémov. Rokovania s poisťovňou ukončila a vo veci robí už len poradenstvo.
Výška časti penzie, ktorú by mala výsluhovým dôchodcom vyplácať Sociálna poisťovňa, je v priemere asi 200 eur. Ide o vysokú sumu, keďže priemerný dôchodok, ktorý poberá penzista iba zo Sociálnej poisťovne, je 390 eur. Okrem toho si bývalí vojaci a policajti môžu nárokovať aj spätné vyplatenie ušlých penzií za ostatné tri roky dozadu, v konečnom dôsledku pôjde o pomerne vysokú sumu. Koľko musela na takomto spätnom „odškodnom“ vyplatiť Sociálna poisťovňa dosiaľ, jej hovorca nevedel spresniť. „Pretože Sociálna poisťovňa priebežne rozhoduje o podaných žiadostiach, nie je možné požadovaný údaj v súčasnosti vyčísliť,“ uviedol Višváder. Poisťovňa pritom každý rok vykazuje stratu asi 1,9 miliardy eur.
Napriek náporu žiadostí Sociálna poisťovňa tvrdí, že ich stíha vybavovať v riadnom čase. Podľa zákona má na to 60 dní, ku ktorým môže v zložitých prípadoch pridať ďalších 60 dní. „V niektorých prípadoch je prerušené konanie z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia nie je možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci, pričom lehota na vydanie rozhodnutia počas prerušenia konania neplynie,“ dopĺňa Višváder.
Priemerný výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka bol vlani 796 eur a policajta 627 eur. Nárokovať na starobný dôchodok si však nemôžu všetci penzisti. Vzťahuje sa to len na tých, ktorí slúžili ešte podľa starého zákona a počas služby patrili do rizikovej kategórie I. a II. Podľa tejto kategorizácie sa totiž odchádza do dôchodku už v 55 rokoch, čo významne predlžuje čas poberania dávok.