Nemocnice prídu o polovicu postelí, plánuje rezort

V súčasnosti je na Slovensku 34-tisíc nemocničných postelí, do roku 2030 by ich malo len 19-tisíc. V nemocnici by mali byť liečení len takí pacienti, ktorých čakajú operácie či neodkladné zákroky. Tí, ktorí sa liečia dlhodobo, budú umiestnení v iných zariadeniach. Otázkou, ktoré to budú, sa ministerstvo zdravotníctva ešte len bude zaoberať. Ministerstvo tvrdí, že touto zmenou dosiahne lepšie využitie lôžok.

So zrušením počtu lôžok počíta nový strategický rámec pre starostlivosť o zdravie, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Rokovať o ňom by mala vláda. Ide o základný dokument, ktorý v rokoch 2013 až 2030 určuje smerovanie zdravotnej politiky na Slovensku. Nová stratégia nepočíta len s rušením postelí v nemocniciach, ale aj s presunmi pacientov z nemocničných lôžok do ambulantnej, prípadne do domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Takisto by sa mal skrátiť aj čas hospitalizácie.

Martina Lidinská z komunikačného odboru ministerstva hovorí, že plánom je posilniť úlohu nemocníc najmä v prípade akútnych lôžok, okrem toho posilniť postavenie ambulantných lekárov. „Práve ich posilnenie by malo viesť k zníženiu počtu pacientov, ktorí nakoniec skončia v nemocnici alebo tam prídu bez potrebnej diagnostiky,“ uvádza Lidinská. O tom, kde v budúcnosti umiestnia dlhodobo chorých pacientov, je podľa nej ešte predčasné hovoriť, keďže konkrétne kroky sú ešte v štádiu príprav.

Chronické lôžka ministerstvo zdravotníctva nepovažuje za súčasť akútnej starostlivosti v nemocniciach, a preto cieľom je, aby týchto pacientov riešili v iných typoch zariadení, ktoré sú lacnejšie na prevádzku. V praxi by to malo fungovať tak, že ak pacientovi lekári zoperujú bedrový kĺb, po operácii sa pôjde zotavovať inde, napríklad na rehabilitačné oddelenie alebo do doliečovacieho ústavu.

Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ dodáva Lidinská.

Fakultné nemocnice rušenie postelí vítajú, znamenať to pre ne bude zníženie nákladov. „K ďalším podrobnostiam je predčasné sa vyjadrovať, keďže táto stratégia je v štádiu prípravy,“ dodáva hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Ladislava Šustová. Podobne reagovali aj ďalšie väčšie nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil. Pre niektoré menšie regionálne nemocnice to môže znamenať aj ich zánik alebo zmenu na iný typ zariadenia. Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že podobné zmeny sa dejú v celej Európskej únii, ich cieľom je centralizovať akútne postele. Upozorňuje, že redukciu postelí treba naplánovať tak, aby chronickí pacienti nemuseli za liečbou cestovať desiatky kilometrov.

Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku si myslí, že reálne možno zredukovať stav lôžok na 27-tisíc. Za zásadný problém však považuje vyriešenie situácie s chronickými lôžkami. „V prvom rade by sa mala vyriešiť otázka čo s dlhodobo chorými pacientmi,“ tvrdí Szalay. Dôležitá by mala byť podľa neho spolupráca dvoch rezortov, a to ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Dlhodobo chorí pacienti potrebujú aj sociálne služby a klienti v domovoch dôchodcov zas zdravotnú starostlivosť a lieky. „Na to by sa mali sústrediť oba rezorty, ako skĺbiť spoluprácu, bohužiaľ, zatiaľ sa nevedia dohodnúť,“ dodáva.

Z pohľadu zdravotnej poisťovne sa ušetrené lôžka v nemocniciach nemusia premietnuť do úspory, peniaze po novom rozdelia ináč. „Zdravotné poisťovne budú viac platiť za jednodňovú ambulantnú starostlivosť alebo vyššie ceny za vysokošpeciali­zovanú zdravotnú starostlivosť,“ povedala Monika Šimunová zo zdravotnej poisťovne Dôvera.

Súčasná medicína podľa nej umožňuje uskutočniť redukciu lôžok, predovšetkým vo veľkých nemocniciach. „Očakávame, že ministerstvo zdravotníctva predstaví aj stratégiu na horizont kratší, ako je vízia diania o 15 až 16 rokov, ale realizovateľné plány na najbližší rok, dva,“ hovorí Šimunová.

Judita Smatanová zo zdravotnej poisťovne Union tvrdí, že pri prepočte na jeden ošetrovací deň je akútne lôžko nákladovejšie. „Čo bude znamenať rušenie lôžok v praxi a akým spôsobom sa ušetrí, túto otázku by malo zodpovedať ministerstvo zdravotníctva,“ uvádza Smatanová.