Tretina detí priznala, že zažila násilie

Prieskum, ktorý mal odhaliť násilie na deťoch, ukázal alarmujúci stav. Približne tretina detí zažila alebo zažíva v rôznej forme pocit ubližovania, ponižovania či ohrozenia. Podľa výsledkov prieskumu v 148 školách po celom Slovensku má skúsenosť s násilím v rôznej miere približne 36 percent detí.

29.10.2013 13:00
chlapec Foto:
Tretina detí tvrdí, že zažili násilie.
debata (8)

Výskum robil Inštitút pre výskum práce a rodiny medzi 1 560 deťmi z 8. a 9. ročníka základných škôl.

Ide o prvý prieskum v tejto oblasti po 14 rokoch, jeho výsledky včera prerokoval Výbor pre práva detí, v ktorom sú zastúpené mimovládky a ministerstvá. „Neznamená to, že každé tretie dieťa je týrané, ale v rámci tohto podielu sú aj deti, ktoré týrané sú,“ upozornil pri zverejnení výsledkov Milan Fico, ktorý prieskum viedol.

Deti sú najčastejšie vystavené fyzickému násiliu (23 %) a psychickému násiliu (21 %). Zanedbávanie sa ukázalo u 9 percent detí, sexuálne zneužívanie priznalo 7 percent detí. Dotazník bol anonymný, vďaka čomu niektoré deti rozpísali svoje skúsenosti, prípadne skúsenosti svojich kamarátov.

„Mala som len desať rokov a ten chlap bol z našej dediny. So susedkou nás lákal na žuvačky a my sme šli každá zvlášť. Vždy ma hladkal, obchytkával. A dnes, keď prechádzam okolo toho muža, mám strach a bojím sa. O tomto som nikomu nepovedala, lebo som sa bála,“ napísalo jedno z dievčat. Ďalšie dievča písalo, že spolužiačka sa jej zdôverila, že ju týral nevlastný otec a odvtedy žije so starou mamou. Iné dieťa napísalo, že mali spolužiaka, ktorého psychicky i fyzicky týrali pestúni.

Súčasťou dotazníka bol aj sprievodný list pomoci, na ktorom boli uvedené aj kontakty a e-mailové adresy, na ktoré sa deti môžu obrátiť. Niektoré vo svojich výpovediach totiž akoby volali o pomoc. „Ja som sa musel učiť samostatnosti, ale už je to ťažké udržať sa nad vodou. Nedá sa stíhať učiť sa, variť si, chodiť do školy, niekedy musím vymeškať školu preto, lebo nemám čisté veci alebo nemám pripravené veci do školy. Neviem, niekedy už fakt nevládzem ďalej so životom,“ napísal napríklad jeden z chlapcov.

Prieskum si dalo vypracovať ministerstvo práce a sociálnych vecí koncom minulého roka po škandále, keď v bratislavskom byte polícia našla telo tri roky mŕtvej týranej Lucky. Mimovládne organizácie pritom už dávnejšie upozorňovali, že na Slovensku chýbajú výskumy a informácie o tom, aký je výskyt týrania, sexuálneho zneužívania a zanedbávania detí. „Celé roky sme márne poukazovali na nedostatky systému, ale po tragédii Lucky sa ľady pohli,“ hovorí Mária Leitmanová z občianskeho združenia Náruč.

zväčšiť
prieskum

„Je to alarmujúce číslo,“ reagoval na výsledky prieskumu štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. „Nie je to len otázka pre rezort práce, je to celospoločenská téma. A aj tento prieskum by mal odštartovať diskusiu a otvoriť oči ľuďom, ktorí tvrdia, že niečo také tu neexistuje alebo, naopak, to berú ako kladivo na rodiny alebo deti. Dôležité je, aby ľudia vnímali, čo sa deje v spoločnosti, a aby sme vytvorili podmienky na to, aby k páchaniu násilia na deťoch nedochádzalo,“ povedal Burian.

Rezort práce včera spolu s výsledkami prieskumu predstavil vo Výbore pre práva detí aj návrh národnej stratégie ochrany detí pred násilím. Podľa Buriana by do vlády mala byť predložená v priebehu dvoch mesiacov. V rámci nej sa pripravujú opatrenia na zlepšenie spolupráce jednotlivých rezortov pri vyhľadávaní detí, ktoré sú týrané alebo zneužívané, zvyšovanie odbornosti ľudí, ktorí prichádzajú s týranými deťmi do kontaktu, či vytváranie služieb pomoci pre deti, ktoré sú ohrozené násilím.

Odborníci už dlhšie upozorňujú, že na Slovensku chýba systém a spolupráca medzi profesiami, ktoré by mali týraným deťom pomáhať – teda prepojenosť informácií medzi sociálnymi úradmi, školami, lekármi, políciou. Podľa skúseností ľudí, ktorí pracujú s týranými deťmi, tieto profesie a rezorty často medzi sebou nespolupracujú, niekedy si dokonca konkurujú.

Ďalším problémom je, ak ľuďom, ktorí by mali deťom pomôcť, chýba špecializované vzdelávanie. „Týka sa to najmä sociálnych pracovníkov, policajných vyšetrovateľov, prokurátorov, psychológov, súdnych znalcov, sudcov, lekárov. Ak im chýbajú hlbšie vedomosti o sexuálnom zneužívaní, tak sa v mnohých prípadoch pri svojich postupoch dopúšťajú závažných chýb, čo môže obeti spôsobovať sekundárnu traumatizáciu,“ hovorí Slávka Karkošková, ktorá učí sociálnu prácu na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave a pracuje s dospelými, ktorí v detstve zažili sexuálne zneužívanie.

Nedávno sa pritom stretla s prípadom sexuálneho zneužívania, ktorý je ukážkou neprofesionality. „Dieťa bolo na polícii vypočúvané v prítomnosti hlavnej podozrivej osoby, psychologička prijala úlohu súdnej znalkyne, hoci podozrivú osobu pozná a nemohla byť v žiadnom prípade nezaujatá. A trestné stíhanie bolo zastavené. Je viac ako frustrujúce, ak človek, ktorý nabral odvahu, podá trestné oznámenie na blízku osobu, aby chránil dieťa, a napokon čelí nefunkčnému systému,“ upozorňuje Karkošková.

Odborníci sa tiež zhodujú, že ľudia majú často skreslené predstavy o násilí páchanom na deťoch. Chýba informovanosť o tom, kde sú hranice medzi takzvanou výchovnou po zadku a fyzickým, psychickým týraním dieťaťa, o tom, ako možno identifikovať týrané, zneužívané dieťa a ako mu možno pomôcť.

Kataríne pomohlo krízové centrum

Katarína mala dvanásť rokov, keď prišla sama pred bránu krízového centra. Niekoľko dní predtým sa túlala bez pomoci, hladná a nevyspatá. „Bola sama samučičká, v očiach mala strach a zúfalstvo,“ spomína Mariana Kováčová z Centra Slniečko, ktoré prevádzkuje krízové stredisko i útulok na pomoc týraným a zneužívaným deťom.

Otec Kataríny sa po smrti manželky psychicky zrútil. Pil a často niekoľko dní ani neprišiel domov. V dome bola zima, otec nechal dcéru, nech si poradí sama. „Doma jej všetko pripomínalo mamu. Stále pri sebe nosila maličkú myšku pre šťastie, ktorú jej mama ušila,“ hovorí Kováčová. Katarína sa aj s bratom napokon rozhodla hľadať domov u tety a strýka. Vydržala tam s bratom len dva týždne. Po tom, čo tam prežila, sa zbalila a vrátila domov k otcovi. Neskôr zavolala na detskú linku a tam jej poradili krízové centrum.

Až v krízovom centre, keď sa cítila v bezpečí a dokázala sa aspoň čiastočne vyrovnať s traumou zo straty mamy, sa zdôverila s najtajnejším tajomstvom. Strýko ju v čase, keď bola u nich, sexuálne zneužíval. „V krízovom centre našla ľudí, ktorí jej pomohli zorientovať sa vo svojom živote, v pocitoch, smútku, ale aj v tom, prečo sama sebe ubližuje. Bola to veľmi ťažká cesta,“ povedala Kováčová.

V centre sa skontaktovali so sociálnym úradom a terénnymi pracovníkmi. Sprevádzali ju pri vypočúvaní, do pomoci a terapie zapojili aj otca Kataríny. Spolupracovali tiež rôzni odborníci – učitelia, lekár, psychologička, terapeutka. Strýko sa k činu priznal. Katarína aj preto nemusela niekoľko ráz vypovedať a podrobovať sa súdnoznaleckým vyšetreniam.

Po čase sa brat a sestra vrátili k otcovi, sú spolu. „Nie je a nebolo to jednoduché, ale postupne sa k nim vrátila radosť a obyčajný ľudský úsmev. Radosť z toho, že sú spolu a že dokázali neľahké nástrahy života aj za pomoci odborníkov prekonať,“ dodala Kováčová.

Terajší systém podľa nej často nie je k deťom, ktoré prežili týranie či sexuálne zneužívanie, zhovievavý. Deti často musia niekoľkokrát vypovedať, orgány, ktoré by mali konať, nekonajú, procesy sú veľmi zdĺhavé, výpovede detí sú často podľa súdnych znalcov nedôveryhodné, najmä ak sú deti maloleté alebo mentálne postihnuté. „Deti sú preto zneistené a v konečnom dôsledku sa zdôveria, že radšej nemali o svojom trápení nikomu hovoriť. V mnohých prípadoch už ani nechcú hovoriť a nehovoria. A týranie, sexuálne zneužívanie pokračuje,“ upozorňuje Kováčová.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #prieskum #deti #násilie