Kto odmietne prácu, nedostane dávku

Podmienkou je, že ponuku na takú prácu dostane. Ak by napríklad v štvorčlennej rodine nepracoval ani jeden z rodičov, rodina by dostala základnú dávku 37 eur. Toto opatrenie, ktoré schválili poslanci v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, sa dotkne najmä rómskej menšiny. Podľa mimovládnych organizácií je odobratie dávky v rozpore s medzinárodnými dohovormi, opozičná SaS už avizovala, že novelu napadne na Ústavnom súde. Novela je podľa nej v rozpore s ústavou, ktorá hovorí, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A túto pomoc chce štát najnovšie podmieniť prácou.

„Podľa nás je v rozpore s medzinárodným dohovorom o zákaze nútenej práce, ide v ňom aj o nepriamu diskrimináciu na etnickom princípe a pravdepodobne dôjde i k obmedzeniu práv detí, pretože dávky sú počítané aj na deti,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. „Nie všetci budú mať povinnosť odpracovať sociálne dávky. A hoci je zákon etnicky neutrálny, myslíme si, že cieľovou kategóriou budú obyvatelia chudobných rómskych osád, čo znamená rozpor s európskou smernicou o ochrane pred diskrimináciou na etnickom základe,“ dodáva.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák sa k možnej protiústavnosti zákona nevyjadruje s tým, že nie je ústavný právnik. „Som presvedčený, že žiadnemu sociálne odkázanému človeku neuškodí, ak odpracuje osem hodín týždenne prácou verejnoprospešného charakteru,“ hovorí Pollák. Zdôrazňuje tiež, že základná dávka 61,60 eura sa v prípade nesplnenia podmienky o práci pri obecných službách odoberie na mesiac. „Ak potom budú pracovať, ďalší mesiac im už bude vyplatená,“ hovorí. Ľuďom odkázaným na pomoc v hmotnej núdzi zostanú iné dávky. Jediní, ktorí by mohli v prípade nesplnenia podmienky o práci zostať bez akýchkoľvek peňazí, by podľa Polláka mohli byť bezdetní absolventi škôl.

Uplatňovanie zákona v praxi je zatiaľ otázne. Ani Pollák zatiaľ nechce odhadovať, koľkých nezamestnaných by sa mohol dotknúť. Aj keď nepredpokladá, že by sa siahalo na dávky veľkého množstva ľudí. „Som presvedčený, že nie všetci Rómovia v komunitách sa zachovajú tak, že nepôjdu pracovať,“ hovorí.

Skeptické obce

Výsledok toho opatrenia bude závisieť od toho, koľko obcí sa do nového systému – dávka za prácu – zapojí. Obce totiž nie sú povinné ponúknuť prácu nezamestnaným, najmä ak nemajú na to dosť možností. „Pol roka môžeme dať prácu stovke ľudí najmä na čistení osady, vývoze odpadu, ale v zime pri odpratávaní snehu zamestnáme tak 20 až 30 ľudí,“ hovorí starosta, ktorý si neželal byť menovaný. V obci nemajú problém s tým, že by ľudia nemali o prácu záujem alebo nechceli robiť. Sami si medzi sebou vytvorili vzájomnú kontrolu. „Ak by som však mal nájsť prácu pre päťsto ľudí, tak to je už problém. Malé obecné práce sa dajú robiť len na obecnom majetku a napríklad čistenie okolia ciest alebo práca v lese už nie sú v našej kompetencii,“ hovorí.

Pollák tvrdí, že tento typ prác bude možné robiť na princípe dobrovoľných prác. „Ak bude mať obec záujem, aby ľudia pracovali aj mimo obce, napríklad pri vyčistení potoka, tak to bude možné urobiť, ale s tým, že bude treba dohodu medzi obcou, úradom práce a dotknutým subjektom, ktorý je zodpovedný za povodie,“ dodáva. Predpokladá tiež, že sociálne odkázaní ľudia budú zapojení do stavieb infraštruktúry v osadách, komunitných centier či svojpomocnej výstavby.

Koľko obcí sa do tohto systému zapojí, Pollák tiež zatiaľ neodhaduje. „Očakávame, že nám dajú vedieť, čo potrebujú urobiť a ostatné budú mať na starosti koordinátori z úradov práce. Bude to závisieť od dobrovoľnosti a odvážnosti samospráv. Veľkú časť práce dokážeme urobiť bez toho, aby obec do toho dávala veľké peniaze,“ hovorí Pollák. Koordinátorov po celom Slovensku by malo byť 840.

Starostka Spišských Tomášoviec Zuzana Nebusová je skeptická. „U nás máme 23 ľudí na aktivačných prácach a na kontrolu nestačia ani dvaja koordinátori. Neviem si predstaviť, že by mali na starosti 300 ľudí,“ hovorí. Upozorňuje tiež, že v obciach stúpa nervozita medzi ľuďmi, ktorí za všetko vinia starostov. A starostovia už radšej v budúcoročných komunálnych voľbách nechcú kandidovať.

Podľa sociologičky Eleny Gallovej-Kriglerovej napätie bude zrejme ešte narastať. „Ak aj zákon chce dosiahnuť lepšie spolunažívanie, môže sa stať pravý opak. Myslím si, že začne výrazne narastať napätie medzi väčšinou i Rómami, medzi Rómami samotnými a možno aj vo vzťahu k starostom obcí a obecným zastupiteľstvám, ktoré akoby teraz musia vyrábať prácu pre týchto ľudí. Sami to vnímajú ako nerealizovateľné opatrenie, ktoré nie je dostatočne pripravené,“ hovorí.

Podobný pokus so znižovaním sociálnych dávok urobila vláda Mikuláša Dzurindu pred desiatimi rokmi. „V roku 2004 boli za ministra sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka znížené dávky na polovicu s argumentom, že ak znížime dávky, ľudí to bude motivovať hľadať si prácu. Ľudí to však uvrhlo skôr do väčšej chudoby, pretože si prácu nenašli,“ upozorňuje Kriglerová.