Výstavbu nového zdravotníckeho zariadenia za 250 miliónov eur má hradiť investor z vlastného. Investícia by sa mu mala vrátiť vďaka dlhodobým kontraktom so zdravotnými poisťovňami, ktoré zabezpečí štát. Investor by nemocnicu dohodnutý čas aj prevádzkoval, čím by ministerstvo zdravotníctva stratilo časť svojho dosahu na chod zariadenia. Tvrdí však, že nejde o privatizáciu, ale o PPP projekt. V zahraničí sa nemocnice postavené cez PPP partnerstvo po dvadsiatich či tridsiatich rokoch vracajú do správy štátu.
„V prípade, že dôjde k vypísaniu verejnej súťaže, budeme reálne uvažovať o zapojení sa do projektu,“ hovorí Zuzana Kovaľová za skupinu Medirex. „Naša spoločnosť nevylučuje záujem podieľať sa na vybudovaní modernej koncovej nemocnice na Slovensku,“ pridáva sa hovorca Penty Martin Danko. O konkrétnejších predstavách spoločnosti zatiaľ hovoriť nechcú, keďže čakajú na rokovania s ministerstvom.
Riaditeľ Health Policy Institute Peter Pažitný si myslí, že nejde o zlé riešenie toho, ako sa k novej nemocnici dopracovať, keďže štát na ňu peniaze nemá. „Verejno-súkromné partnerstvá sú dnes relatívne vhodným nástrojom, ako podobné veľké stavby realizovať. Samozrejme, vôbec to nie je bez rizík a veľmi záleží na tom, ako je dizajnovaný kontrakt, teda kto bude znášať riziká a kto bude znášať benefity,“ hovorí Pažitný. Ako dodáva, je mnoho príkladov zo zahraničia, medzi ktorými by sa našli úspešné aj neúspešné projekty. „Vo Veľkej Británii vzniklo takto za posledných desať rokov asi 160 projektov, rozšírené je to aj v Španielsku. Ide tam však o kontrakty na 30 či 35 rokov, čo je za hranicou akejkoľvek vládnej garnitúry, preto je veľmi dôležité, ako ministerstvo nastaví celý projekt,“ pokračuje Pažitný, podľa ktorého je kľúčové, aby takáto nemocnica bola finančne úspešná. To sa vraj nie všade darí.
Predstava ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej je, aby nová nemocnica nebola štátnou príspevkovou organizáciou, túto formu majú fakultné nemocnice dnes. „Ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že pravdepodobne pôjde o obchodnú spoločnosť spadajúcu pod obchodný zákonník,“ uviedla Martina Lidinská z komunikačného odboru rezortu zdravotníctva. Nová nemocnica môže mať formu akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejnej obchodnej spoločnosti a tiež komanditnej spoločnosti.
O transformácii nemocníc na akciovky sa viedli debaty už za Radičovej vlády, keď tento zámer presadzoval bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Napokon sa však nerealizoval. Rezort zdravotníctva v súčasnosti má osem akciových spoločností, medzi ktorými sú hlavne špecializované ústavy. Šesť z nich hospodárilo vlani so ziskom, kým väčšina bežných nemocníc bola stratová. Univerzitná nemocnica v Bratislave vlani vykázala stratu 52,34 mil. eur.
Nejasné zatiaľ zostáva, aký dosah a kompetencie si v novej nemocnici štát zachová. Od toho bude závisieť, či bude môcť ovplyvniť skladbu oddelení v novej nemocnici alebo to ponechá len na súkromníkovi. Mohlo by sa stať, že ten by uprednostňoval len tie činnosti, ktoré sa finančne viac oplatia. Ministerstvo tvrdí, že vopred nedokáže povedať, či si výsadu o rozhodovaní v takejto veci dokáže zachovať. „Skladba oddelení bude vyplývať zo štúdie uskutočniteľnosti,“ dodala Lidinská.
Rezort naznačil aj možnosť, že by niektoré špecializované činnosti z rozsahu služieb novej nemocnice vypadli a zabezpečovali by ich osobitné pracoviská. Napríklad pacientov s ochorením srdca by presunul do kardiologických ústavov, pacientov s chorobami pľúc zase do pľúcnych ústavov. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb tvrdí, že nápor nových pacientov by zvládal.
„Ak by aj nová nemocnica, ktorá sa ešte ani nezačala stavať, k nám posielala na odbornejšie vyšetrenia pacientov, pre nás sa nič nemení,“ uviedla hovorkyňa ústavu Dobroslava Krajačičová. Poukázala, že aj vlani bez problémov zvládla takmer osempercentný nárast pacientov za rok na 48-tisíc ročne. Podľa odborníkov by to však nebolo ideálne riešenie.
Pažitný upozorňuje, že práve aj v tejto otázke sa ukáže schopnosť štátu presadiť sa popri investorovi. „Táto vec musí byť zadefinovaná už v kontrakte na začiatku. Nová nemocnica by mala reagovať nie na súčasné, ale aj budúce potreby populácie, teda musí byť stavaná flexibilnejšie, aby mohla pružne reagovať na to, čo momentálne populácia potrebuje,“ vysvetľuje analytik.
Predstavu, ako by vyzerala spolupráca so štátom, nemajú zatiaľ ani prípadní záujemcovia z radov investorov. „V súčasnosti je predčasné poskytovať k nášmu prípadnému záujmu konkrétnejšie informácie, keďže na úrovni Penty nepadlo v tomto smere žiadne záväzné rozhodnutie,“ uviedol hovorca Penta Martin Danko.
Poradcu, ktorý by mal vypracovať kompletnú štúdiu výstavby novej nemocnice, má ministerstvo zdravotníctva vybrať najneskôr do konca roka či do konca januára. Nové zariadenie má stáť na mieste súčasnej vojenskej nemocnice pri Železnej studienke a hotové by malo byť do konca roku 2016.