Lekári tvrdia, že pracovať osem hodín, čo je bežné v iných povolaniach, sa im neoplatí. Odvolávajú sa na zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré ich obmedzujú v tom, koľko ľudí môžu ošetriť. Poisťovne sa zase bránia tým, že nemajú problém upraviť lekárovi zmluvu tak, aby mohol pracovať viac. Tento rozpor by mohla vyriešiť zmena zákona.
Ambulantní lekári začínajú ordinovať od siedmej či ôsmej hodiny ráno a končia o jednej alebo o druhej popoludní. Čo je asi 6 hodín denne. Len v ojedinelých prípadoch je lekár v ambulancii do 15. hodiny. Denník Pravda to zistil podľa zverejnených ordinačných hodín lekárov na internete, vybral si niektorých lekárov z Košíc, Michaloviec, Banskej Bystrice, zo Zvolena, z Nitry, Bratislavy, Galanty, Dunajskej Stredy, Liptovského Mikuláša, Čadce, Trenčína a Prievidze. Lekári počas šiestich hodín vyšetrujú bežných pacientov a zároveň aj tých, ktorí sa objednali za poplatok. V čakárňach potom medzi pacientmi vznikajú hádky o tom, kto sa predbieha. Parlament síce tento týždeň zmenil zákon, podľa ktorého môže lekár vziať len jedného platiaceho pacienta za dve hodiny, čím pomohol neplatiacim pacientom. Na druhej strane obmedzil tých, ktorí sa za poplatok objednávali vopred. Nové pravidlo v praxi znamená, že od mája bude môcť lekár počas šiestich hodín ošetriť asi troch prednostných pacientov.
Aj preto je namieste otázka, prečo by lekári nemohli presunúť platiacich pacientov do časov po bežných ordinačných hodinách. Denník Pravda s touto otázkou oslovil aj náhodne vybratých špecialistov. Odpovedali však s tým, že nechcú zverejniť svoje meno. Podľa ich výpovedí je predĺženie ordinácie nereálne. Odvolávajú sa na limity poisťovní, ktoré sú podľa nich nastavené tak, že počas dňa nemôžu ošetriť viac pacientov, a preto im stačí šesťhodinová ordinácia. Okrem toho upozorňujú, že popoludní robia administratívne práce.
Problémové limity
Dermatovenerologička z Košíc uvádza, že pacientov ošetruje iba dovtedy, kým nevyčerpá limity. „Ordinujem od ôsmej do štrnástej a mohla by som ošetrovať denne viac pacientov, ale výkony navyše mi už nikto nezaplatí,“ dodáva lekárka. Popoludní sa venuje administratívnym prácam, takže podľa jej slov pracuje viac ako len šesť hodín.
Neurologička z Nitry poukazuje, že hoci má limit dvadsať pacientov denne, ošetrí ich viac. „Prekračujem tak limity aj na lieky, aj na výkony, podľa nich by som mala pracovať iba dva týždne v mesiaci,“ konštatuje špecialistka. Tiež povedala, že prekročené výkony jej nikto neprepláca.
Podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov Ondreja Kusého má každá špecializovaná ambulancia svoj limit, takzvaný mesačný objem výkonov, ktorého výšku si poisťovňa sama určuje a objednáva v každej ambulancii zvlášť. „Keď tento limit ambulancia naplní, tak ďalšie vykazované vyšetrenia a liečbu svojich pacientov poisťovňa neuhradí,“ tvrdí Kusý.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že s lekármi má dohodnutý mesačný zmluvný objem a je len na nich, aby ho vedeli rovnomerne využiť počas celého mesiaca. „Lekár má vždy možnosť požiadať zdravotnú poisťovňu o úpravu zmluvného objemu, poisťovňa každú žiadosť posudzuje individuálne,“ uvádza Dana Gašparíková zo zdravotnej poisťovne.
Kusý oponuje s tým, že navýšenie limitu od poisťovne nie je jednoduchý proces. Lekár o to musí požiadať písomne a uviesť aj dôvody. „Ide o mimoriadne zložitú a zároveň aj ťažko priechodnú záležitosť v zmysle adekvátneho navýšenia takzvaných objednaných objemov výkonov, inými slovami mesačného príjmu ambulancie špecialistu od danej poisťovne,“ konštatuje Kusý.
Ako zmeniť zákon?
V krajinách Európskej únie majú podľa Kusého v zákonoch uvedené, koľko pacientov najviac môže špecialista ošetriť za deň, alebo je stanovený časový limit na jedno vyšetrenie. Napríklad vo Švédsku lekár špecialista môže denne vyšetriť 18 pacientov, inak dostane pokutu, prípadne mu zdravotná poisťovňa zruší zmluvu pre porušenie noriem. Kusý si myslí, že ak by sa podobné opatrenia dostali aj do našich zákonov, zamedzilo by sa tým sporom medzi lekármi a poisťovňami o preplácanie výkonov, a takisto by ľudia zmenili názor, že lekári pracujú málo.
Všeobecná zdravotná v súčasnosti pripravuje nové kritériá pre zazmluvňovanie lekárov špecialistov. Plánuje doň premietnuť financovanie aj podľa počtu ordinačných hodín. „V rámci analýzy súčasnej siete špecialistov sledujeme napríklad geografickú dostupnosť a kapacitu, aby sme v každej spádovej oblasti vedeli pacientom zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť u špecialistu, ktorý je reálne v ambulancii, má reálne ordinačné hodiny a má reálny záujem liečiť pacientov,“ dodáva Gašparíková. Nové kritériá zatiaľ bližšie nešpecifikovala.
Poisťovňa sa chce zamerať na tých lekárov, ktorí prevádzkujú svoje ambulancie iba na čiastočný úväzok a reálne sú k dispozícii iba pár hodín v týždni. Časť lekárov totiž napriek nízkym úväzkom vykazuje rovnaký alebo väčší počet výkonov, ako ich kolegovia, ktorí sú v ambulancii celý týždeň. Za takýmito prípadmi podľa poisťovne môže stáť nekorektné vyúčtovávanie zo strany lekárov, prípadne neefektívne predpisovanie vyšetrení či liekov.