Na existenciu špeciálneho oddelenia na polícii upozornila kauza okolo šesťnásobného recidivistu a člena podsvetia, ktorý mal pracovať aj pre políciu. Ako hlavný obžalovaný v prípade bytovej mafie tvrdí, že pre políciu bežne pracujú aj ľudia pohybujúci sa v podsvetí či páchajúci trestnú činnosť. Ministerstvo vnútra prostredníctvom tlačového odboru dávnejšie potvrdilo, že tento muž pre nich pracoval, čo dokazuje aj výpis, podľa ktorého za neho odvádzal rezort odvody.
Všetko to má prebiehať pod hlavičkou Odboru špecializovaných služieb (OŠS), ktorý je v štruktúre polície podriadený prvému policajnému viceprezidentovi. Tento odbor je zodpovedný za operatívnu prácu policajných agentov. Existuje už viac ako desať rokov, do decembra minulého roka sa volal Odbor zvláštnych operatívnych činností.
Polícia a ministerstvo vnútra sa k obsahu jeho práce vyjadrujú len opatrne, keďže je vedený v utajovanom režime. Zverejniť vraj nemôžu ani meno šéfa tohto odboru.
Policajný hovorca Michal Slivka však pripúšťa, že tajný odbor zodpovedá za operatívnu činnosť pri odhaľovaní organizovanej trestnej činnosti, informácie aj analyzuje, dokumentuje a následne odovzdáva ďalším policajným útvarom. Dodáva, že odbor tiež spolupracuje so zahraničnými službami zabezpečujúcimi obdobnú činnosť.
Podľa informácií Pravdy z policajného prostredia je skutočne prípustné aj to, aby kriminálne spravodajstvo spolupracovalo s obvinenými či odsúdenými ľuďmi. „Bežnou praxou je, že sa takto nasadení ľudia dostávajú napríklad do väzenia, kde by mali nadväzovať kontakty a získavať informácie, ktoré by mohli pomáhať pri dokazovaní v súdnom spore,“ vysvetľuje bývalý operatívec, ktorý si neželá byť menovaný. Aj v súčasnosti spolupracuje s políciou asi sedem ľudí s kriminálnou minulosťou, ktorí za to zväčša dostávajú aj finančné odmeny.
Nejde však o jediný spôsob práce členov OŠS. Stáva sa tiež, že jeho príslušníci pred okolím vystupujú ako výsluhoví dôchodcovia, podnikatelia či nezamestnaní a snažia sa infiltrovať do rôznych kruhov, ktoré polícia vyšetruje. Títo pracovníci sa zväčša nepoznajú ani navzájom a ich spojkou je jedine priamy nadriadený.
„Ak však aj spolupracujú s niekým z podsvetia, nemôžu s ním ďalej páchať trestnú činnosť, a to ani pod podmienkou, že získané výnosy odovzdajú štátu,“ pokračuje zdroj Pravdy. Či to tak skutočne je, však v súčasnosti nemá kto nezávisle odkontrolovať. Kým pre SIS či Vojenské spravodajstvo kontrolujú činnosť spravodajcov aspoň osobitné parlamentné výbory, ktoré by sa mali kompetenčne ešte posilňovať, pri polícii nič podobné neexistuje. Evidenciu, ktorá sa pri všetkých úkonoch robí, si totiž kontroluje sama.
Podľa hovorcu to pravidelne robia vedúci pracovníci. „Keďže je organizačnou zložkou Prezídia Policajného zboru, spadá pod právomoc kontrolných orgánov Prezídia Policajného zboru a v niektorých prípadoch aj pod kontrolné orgány ministerstva vnútra,“ tvrdí Slivka. Bezpečnostný analytik Milan Žitný upozorňuje, že pre túto spravodajskú službu, ako aj dve ďalšie, by mala existovať nezávislá kontrola. „Nemôže byť jednotka alebo útvar, či už policajný, alebo spravodajský, ktorý sa vymyká kontrole. To v demokratickej krajine nie je možné,“ upozorňuje.
Podobne aj český odborník na bezpečnosť a terorizmus Andor Šándor hovorí, že otázka kontroly podobných činností zostáva v našich končinách nedotiahnutá. „Faktom je, že napríklad FBI je v tomto trochu ďalej. Tam majú systém prepracovanejší aj legislatívne pružnejší, takže si môžu dovoliť aj napríklad pokračovanie v trestnej činnosti pod dohľadom polície, no u nás by to asi nešlo. Navyše myslím, že toto u nás ani nie je otázkou dňa,“ vraví.