Vyriešiť by to mohli platobné terminály, ktorými mali byť vybavení dopravní policajti. To však sa ukazuje ako problém. Platba na mieste sa vodičom viac oplatí. Dnes ak pri sebe nemá šofér na pokutu peniaze v hotovosti, polícia mu môže zobrať vodičský preukaz. Navyše tým, že sankciu nevyplatí na mieste, vec sa dostáva do správneho konania, v ktorom už môžu byť vyššie sankcie. Napríklad pri jazde bez platných dokladov môže vodič zaplatiť neskôr 60 eur, na mieste by ho to vyšlo na 30 eur. Pri nerešpektovaní zákazovej dopravnej značky sa pokuta môže zdvihnúť zo sto až na 150 eur.
Ministerstvo vnútra už dlhšie sľubuje zavedenie terminálov. Zatiaľ však nevysúťažilo ani ich dodávateľa. Podľa pôvodného zámeru ním mala byť Štátna pokladnica, rezort však pripúšťa, že pôjde o terminály niektorej z komerčných bánk. Sto kusov zariadení na platbu kartou by tak štát nemusel kupovať z vlastného. Na druhej strane to prináša problémy, s ktorými si rezort vnútra nevie poradiť.
Banky si totiž za prevody pýtajú poplatky, no tie sa k pokute nedajú pripočítať. Ministerstvo tvrdí, že výška pokuty je jasne definovaná a neráta so žiadnymi podobnými poplatkami. „Občan by nemal znášať náklady na transfer a poskytnutú službu komerčnou bankou,“ vysvetľuje Alena Koišová z tlačového odboru rezortu vnútra. Dodáva však, že poplatky niekto zaplatiť musí, pričom do úvahy neprichádza ani plošné zvyšovanie pokút. Do štátnej kasy sa podľa zákona musí dostať plná výška sankcie, a nie suma očistená o poplatok banke.
Ďalšou nedoriešenou otázkou sú poplatky vlastnej banke vodiča. „Občan bude platiť cez terminál bankového subjektu, ktorý nemusí byť jeho bankovým domom, a tak zaplatí aj za pohyb na vlastnom účte – nebude priestupca diskriminovaný?“ hovorí ďalej Koišová. Dopĺňa, že tretím problémom by mohli byť miesta, kde nebude dostatočný signál mobilných operátorov, na ktorý sú terminály napojené.
Banky tvrdia, že aj keď určitý poplatok za svoje služby vybrať musia, nemalo by ísť o neriešiteľný problém. „Poplatky znáša nájomca, respektíve prevádzkovateľ platobných terminálov, čo by tomto prípade bolo ministerstvo vnútra. Výška poplatku býva štandardne stanovená ako určité percento z objemu transakcie, teda ako kombinácia percenta a fixného poplatku,“ vysvetľuje hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová, ktorá pripomína, že presné podmienky by záviseli od konkrétnej dohody s ministerstvom. Podobne aj ďalšie oslovené banky tvrdia, že o zabezpečovanie služby by mali záujem a sú ochotné o podmienkach rokovať.
„Dôležité je uvedomiť si, že takýto krok by zvýšil mieru zaplatenia pokút, ako aj odbremenil ministerstvo vnútra od manipulácie s hotovosťou, ktorá je tiež nákladná, hmotnej zodpovednosti za vyzbieranú hotovosť a rovnako by došlo k zvýšeniu transparentnosti výberov,“ dodáva zas Marína Masárová za Tatra banku.
Minister vnútra Robert Kaliňák naznačil, že terminály by mohla prevádzkovať aj Slovenská pošta, ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu. Je napríklad aj strategickým partnerom ministerstva financií pri zabezpečení platenia správnych a súdnych poplatkov prostredníctvom elektronických kolkov. Pošta však tvrdí, že aj keď by chcela službu zabezpečovať, nič ešte nie je dohodnuté. „Oficiálne rokovania s ministerstvom vnútra zatiaľ neprebehli,“ reagovala hovorkyňa pošty Stanislava Pondelová.
Kedy by sa celá vec mohla pohnúť, ministerstvo zatiaľ nevie. Tvrdí, že momentálne čaká na súťaž, ktorú má vypísať Štátna pokladnica. „Naším cieľom je zaviesť tieto služby čo najskôr, predtým však musí prebehnúť rokovanie s bankami,“ zakončila Koišová.