Poslanca neprekvapilo, že hlava štátu zákon nepodpísala. „V tomto konkrétnom prípade som sám prekvapený, že sociálnodemokratická strana chce takýmto spôsobom riešiť ľudí, ktorí skutočne žijú z minima. Pokiaľ to Smer presadí tak, ako to je, tak predpokladám, že to môže skončiť na ÚS a ÚS musí potom povedať, že do akej miery môžeme nútiť ľudí v hmotnej núdzi vykonávať niektoré činnosti,“ vyhlásil Švejna.
Ministra práce Jána Richtera (Smer) naopak rozhodnutie prezidenta prekvapilo. „Tu sa mi absolútne nezdá, že je to v protiklade s ústavou, pretože ústava priamo pomenováva a zákon o obecnom zriadení presne pomenováva tieto veci,“ povedal Richter v RTVS. Minister práce by sa v tomto prípade tiež dištancoval od slova nútenie. „Je to otázka aktivácie týchto ľudí, je to v ich záujme,“ dodal.
Richtera rovnako prekvapilo, že prezident navrhuje vypustiť zo zákona pojem malé obecné služby. „Malé obecné služby, to je gro náplne, ktorú by mali poberatelia v hmotnej núdzi vykonávať pre jednotlivé obce,“ hovorí. Na otázku, či zákon zmenia, Richter odpovedal s tým, že to bude vec posúdenia odborného i politického.
Prezident Ivan Gašparovič zákon vrátil, pretože považoval za problematické to, či zníženie dávky v hmotnej núdzi určenej na zabezpečenie základných životných podmienok je v súlade s Ústavou SR. Hlava štátu má pochybnosti aj o tom, či vykonávanie menších obecných služieb je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom MOP o zrušení nútenej práce.
Prezident upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR má každá osoba v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Nový zákon podľa Gašparoviča zavádza nerovnaké postavenie medzi plnoletou osobou v hmotnej núdzi, ktorá sa zúčastní na vykonávaní malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, a plnoletým človekom v hmotnej núdzi, ktorému takáto práca nebude ponúknutá.