Rozhýbe cirkevné reštitúcie prokuratúra?

Štát stále nevie, aké majetky vrátil cirkvám v reštitúciách. A niekoľko rokov to tak zrejme aj zostane. V reštitúciách pritom išlo o nehnuteľnosti za milióny eur. Dohody, ktoré uzavrel Slovenský pozemkový fond s cirkvou po páde totality, sa stratili v archívoch.

19.11.2013 12:00
slovensky pozemkovy fond Foto: ,
Slovenský pozemkový fond by mal údaje o všetkých cirkevných reštitúciách zverejniť až vtedy, keď dokumenty digitálne spracuje.
debata (27)

Na tom, kto má fondu prikázať, aby urobil poriadok v dokumentoch, sa kompetentní nedokázali niekoľko mesiacov dohodnúť. Riešenie našli, až keď sa o celú vec začala zaujímať polícia. Verejnosti chcú údaje o reštitúciách predstaviť, až keď spisy prevedú do digitálnej podoby. A to môže trvať ešte veľmi dlho.

Na to, že pozemkový fond nemá informácie o majetku, ktorý vrátil cirkvám, upozornil denník Pravda v auguste tohto roka. Vtedy sa Slovenského pozemkového fondu a tiež Štátnych lesov SR pýtal na pozemky, ktoré cirkvi reštituovali. Na rozdiel od lesníkov, ktorí poslali kompletné údaje, fond zverejnil len výsledky reštitúcií po roku 2005.

Gro majetkov sa pritom cirkvi vrátilo od roku 1993 do 2005. Z fondu to vtedy vysvetlili tým, že dohody sú v archívoch a nemá ich spracované. Zodpovednosť za to, kto má nariadiť kontrolu v archívoch, si prehadzoval Úrad vlády aj ministerstvo pôdohospodárstva.

Po zverejnení týchto informácií advokát, ktorý si neželá byť menovaný, podal na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Tvrdí, že za tým môže byť zneužívanie právomoci verejného činiteľa. „Bol som ako občan pobúrený tým, ako sa Slovensko tvári, že je právny štát. Pritom dokáže prehliadať takú závažnú vec, akou je strata dokumentov. Potom nemá nikto šancu zistiť, koľko pozemkov a v akej hodnote bolo cirkvám vrátených. Ide pritom o milióny,“ vraví.

Polícia podľa našich informácií vypočula jedného zamestnanca pozemkového fondu a pred týždňom prípad uzavrela s odôvodnením, že trestný čin nebol spáchaný. Advokát sa tak rozhodol podať na prokuratúru sťažnosť pre nedostatočné prešetrenie prípadu.

To, že fondu chýbajú kompletné materiály za celé obdobie, mohla spôsobiť nedôslednosť vtedajšieho vedenia rezortu pôdohospodárstva, ktoré neuložilo fondu povinnosť každoročne predkladať súhrne spracované rozhodnutia o všetkých vrátených majetkoch.

Chyba by sa dnes mohla napraviť dodatočným podaním návrhu na kompletizáciu údajov. Ministerstvo pôdohospodárstva ani vláda sa však doteraz do toho nehrnuli. Problémom bolo najmä to, že sa pár mesiacov nevedeli zhodnúť na tom, v čej právomoci je takýto návrh podať. Generálneho riaditeľa a námestníka fondu navrhuje do funkcie minister pôdohospodárstva, no vymenúva ich vláda.

Tej sa zodpovedajú aj za svoju činnosť. V pozemkovom fonde pôsobí aj Rada fondu, ktorá je jeho najvyšším kontrolným orgánom. Má 11 členov, ktorých volia zas poslanci parlamentu. Ministerstvo pôdohospodárstva sa najprv odvolávalo na to, že činnosť Slovenského pozemkového fondu neriadi. Z Úradu vlády mali na vec iný názor a tvrdili, že kompletizáciu reštitučných spisov môže nariadiť iba ministerstvo.

Podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovana Kazdu neschopnosť rozhodnúť, kto má právomoc dať veci do poriadku, je spôsobená aj charakterom pozemkového fondu. „Je vyňatý z kompetencie štátu a mal by vystupovať ako nezávislá inštitúcia. Tým, že riaditeľa menuje vláda na návrh ministra, to celkom pravda nie je. No je veľmi neštandardné, že pozemkový fond nemá žiadnu kompletizovanú databázu o tom, koľko bolo reštitúcií a v akej hodnote,“ hovorí.

Reakcie z ministerstva aj Úradu vlády sa podľa neho dajú chápať tak, že kompetentní od sumarizovania záznamov dávajú ruky preč. „Je zvláštne, že ministerstvo sa zatiaľ nijako nesnažilo zisťovať údaje, aby malo aspoň orientačnú predstavu, že čo fond robí,“ dodáva Kazda.

To, že sa začala o záznamy zaujímať polícia, asi konečne prinútilo štátne inštitúcie k činnosti. Z rezortu pôdohospodárstva uznali, že Úrad vlády mal pravdu v tom, že jedine minister Ľubomír Jahnátek môže návrh na kontrolu reštitučných spisov predložiť na rokovanie vlády. „Táto činnosť sa týka ním riadeného rezortu. To však v žiadnom prípade neznamená, že ministerstvo môže takýto materiál vypracovať. Problematika cirkevných reštitúcií poľnohospodárskej pôdy patrí výlučne do kompetencie pozemkového fondu, ktorý tento materiál môže do vlády predložiť prostredníctvom ministerstva,“ uviedol Peter Hajnala z tlačového odboru rezortu.

Pozemkový fond potvrdil, že ich pracovníka vypočúvala polícia. „Disponujeme však všetkými dohodami, ktoré boli uzavreté medzi pozemkovým fondom a jednotlivými cirkvami v rokoch 1993 – 2005, nie sú však v digitálnej podobe a z toho dôvodu poskytnutie sumárnych údajov je časovo náročné vzhľadom na kapacitné možnosti a iné úlohy pracovníkov,“ uviedla hovorkyňa fondu Darina Pinterová. S prípravou digitalizácie údajov z dohôd o vydaní nehnuteľností už pozemkový fond vraj začal. Kedy bude hotová a štát aj verejnosť budú konečne vedieť, koľko poľnohospodárskych pozemkov vydal cirkvám do roku 2005, zatiaľ nie je známe.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #pozemok #štát #cirkev #reštitúcia