Analytik Jaroslav Šebek tvrdí, že z údaju vyplýva, že tieto cirkvi by sa dokázali zaobísť aj bez štátnych peňazí. Mohlo by sa to týkať rímskokatolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi. Ministerstvo kultúry konkrétne cirkvi zatiaľ nechcelo vymenovať.
Minister kultúry Marek Maďarič otvoril otázku nového spôsobu financovania cirkví ešte začiatkom tohto roka. K tomu, aby mohla diskusia o možnej odluke cirkví od štátu začať, potrebuje súpis ich majetku. Ten mu od februára neboli schopné poskytnúť. Šéf rezortu kultúry v lete pridal požiadavku, kde sa cirkví pýtal, koľko z ich celkových nákladov tvoria štátne dotácie. Z odpovedí chcel získať predstavu, do akej miery sú od štátu závislé a či by sa po prípadnej odluke dokázali zafinancovať samy. Čím nižší percentuálny podiel z nákladov tvorí štátna dotácia, tým je cirkev samostatnejšia.
S poskytnutím tejto informácie cirkvi nerobili až také tajnosti ako pri súpise. Okrem Ústredného zväzu židovských náboženských obcí zatiaľ Maďaričovi odpovedali všetky, čo potvrdil aj rezort kultúry. „Pri väčších cirkvách tvorí podiel štátnej dotácie na ich celkových nákladoch asi 25 percent, pri menších tvorí táto štátna dotácia rozhodujúcu časť ich príjmov,“ uviedol hovorca Jozef Bednár. Najväčší počet veriacich má podľa sčítania ľudu z roku 2011 rímskokatolícka cirkev, až 3 347 277 ľudí. Nasleduje evanjelická cirkev, ku ktorej sa hlási 316 250 veriacich, grékokatolíkov je 206 871.
Podľa cirkevného analytika Jaroslava Šebeka je štátna dotácia vo výške 25 percent z celkových nákladov pri veľkých cirkvách zanedbateľná a dokázali by si poradiť aj bez nej. "Odluka cirkvi od štátu je v tomto prípade určite reálna. Základný predpoklad však je, ako dokážu jednotlivé cirkvi efektívne využívať majetok, ktorý majú k dispozícii.
Na Slovensku je situácia veľkých cirkví v tomto dokonca priaznivá, pretože množstvo majetku získali v reštitúciách a majú tiež veľa veriacich, ktorí ich môžu podporovať," hovorí. Cirkvi v Nemecku či Rakúsku dokonca vykazujú zisky zo svojich činností a to by mohla byť podľa neho cesta aj pre tie naše. Z prenájmu nehnuteľností si napríklad môžu vykryť stratu, ktorá by im vznikla po pozastavení štátnych dotácií.
Bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda tvrdí, že katolícka cirkev by možno dokázala bez podpory štátu prežiť, no odrazilo by sa to na úbytku aktivít pre veriacich. „Široký okruh aktivít, ktoré nie sú len liturgické, by po stiahnutí dotácie museli obmedziť,“ hovorí. Podľa neho by sa to týkalo najmä koncertov na farách či kultúrnych a vzdelávacích programov pre deti. Upozorňuje, že ak bude mať cirkev menej peňazí, bude zákonite robiť aj menej pre spoločnosť.
Pri súpise majetku majú cirkvi problém s tým, akým spôsobom majú k nemu pristúpiť. Expertná komisia rezortu kultúry bude preto na najbližšom zasadnutí so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, Ekumenickej rady cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí riešiť otázku, ako sa súpis bude realizovať, aby sa žiadna z cirkví necítila ukrivdená.
Dôvod, prečo sa cirkvi dlhodobo bránia súpisu majetku, je podľa Šebeka v neschopnosti komunikovať s verejnosťou. „Problém sa týka najmä najväčšej katolíckej cirkvi, ktorá namiesto toho, aby komunikovala s ľuďmi, predkladala návrhy a dokázala aj transparentne predložiť súpis, vôbec nereaguje,“ vysvetľuje.
Rezort kultúry tvrdí, že má záujem nastaviť taký model financovania cirkví štátom, ktorý by bol spravodlivý, solidárny a prihliadal na historické a okolnosti. „V programovom vyhlásení vlády ministerstvo kultúry deklarovalo záujem na pokračovaní diskusie o problematike financovania cirkví, a to s dôrazom na jej odbornú rovinu. Takúto diskusiu ministerstvo aj vedie,“ dodal Bednár.
Podľa informácií Pravdy najbližšie zasadnutie expertnej komisie, kde sa bude rozhodovať o tom, ako pristúpia cirkvi k súpisu ich majetku, sa uskutoční v decembri.
Štátny fond prezradil, koľko reštituovali cirkvi
Údaje o pozemkoch, ktoré cirkvám vydal Slovenský pozemkový fond v rokoch 1993 až 2005, by mohli byť v budúcnosti známe. Dohody o reštitúciách za toto obdobie má pozemkový fond uložené len v archívoch, a preto nevedel presný údaj o tom, k akým pozemkom sa cirkvi dostali v čase, keď reštituovali najviac. Po viacerých urgenciách denníka Pravda fond poskytol aspoň približný údaj. Od roku 1994 do roku 2005 mal cirkvám vrátiť asi 461 988 ha pôdy. Pre porovnanie je to od pádu totality po súčasnosť takmer o 400-tisíc ha viac, než cirkvi dostali od Štátnych lesov SR.
Denník Pravda sa pokúšal v auguste tohto roka dopátrať k informácii, koľko pozemkov sa počas reštitúcií po páde totality cirkvám vrátilo. S otázkou sa vtedy obrátil na Slovenský pozemkový fond a Štátne lesy SR. Štátne lesy poskytli kompletný zoznam, pozemkový fond len údaje o reštitúciách od roku 2005. Z fondu to odôvodnili tým, že predošlé dohody nemajú hromadne spracované. Do budúcnosti to vraj chcú napraviť a pripravujú digitalizáciu dokumentov. Podrobnosti zatiaľ neuviedli.
„Pre prípravu digitalizácie záznamov o cirkevných reštitúciách Slovenský pozemkový fond uskutočnil v rámci svojich aktuálnych finančných, personálnych a odborných možností už konkrétne kroky, ktoré sú v štádiu riešení,“ povedala hovorkyňa Darina Pinterová. Na otázku, či už spustili tender na dodávateľa systému na spracovanie dokumentov, už neodpovedala.