Ako hájiť záujmy detí pri rozvodoch?

Majú deti, ktorých rodičia sa rozvádzajú, právo povedať, s kým chcú bývať? Právo áno, v praxi sa ich však na to veľakrát nepýtajú. A to ani sociálni pracovníci, ktorí ich pri rozvode rodičov zastupujú na súde.

20.11.2013 12:30
dieťa, dievča, rozvod, rodičia, hádka Foto:
Ilustračné foto
debata

Stáva sa, že sociálny pracovník v úlohe kolízneho opatrovníka zastupuje na súde záujmy dieťaťa, ktoré v živote nevidel.

Podľa prieskumu ombudsmanky na šiestich náhodne vybraných úradoch práce sa sociálni pracovníci na názor dieťaťa pýtajú väčšinou len vtedy, ak im to nariadi súd. Deti síce podľa Dohovoru o právach detí majú právo byť vypočuté, či už priamo na súde, alebo cez kolízneho opatrovníka, podľa prieskumu deti na súd zvyčajne nevolajú.

„Súdy tradične uprednostňujú takú prax, že dieťa nevypočujú priamo v súdnom konaní. Žiadajú však kolíznych opatrovníkov, aby zistili názory dieťaťa. Nerobia tak vo všetkých prípadoch, ale podľa vlastnej úvahy o tom, či pre svoje rozhodnutie potrebujú poznať názor dieťaťa. Výsledkom tejto praxe je, že niektoré deti nedostávajú možnosť byť súdom vypočuté priamo ani prostredníctvom zástupcu a ani nedostávajú možnosť vyjadriť svoj názor,“ uvádza sa v správe ombudsmanky Jany Dubovcovej.

Z vlastnej iniciatívy sa sociálni pracovníci na názor dieťaťa zvyčajne nepýtajú. Upozorňujú, že sú zahltení množstvom spisov, na úradoch chýbajú ľudia. Na prešetrenie pomerov v domácnosti im zvyčajne nezvyšuje veľa času. Návšteva v rodine trvá priemerne 15–20 minút.

V prieskume sa tiež zistilo, že sociálni pracovníci nemajú celkom ujasnené ani postupy pri stretnutí s dieťaťom. Niektorí sa ho pýtajú v prítomnosti rodičov, iní pošlú rodičov za dvere. Nie všetci spolupracujú so psychológom, pretože odborníci s touto špecializáciou na úradoch chýbajú. „Ak mám pocit, že dieťa nehovorí pravdu, dám mu pri odchode na seba kontakt, aby mohlo zavolať. Viac ráz sa stalo, že dieťa sa takto ozvalo,“ uviedol v prieskume nemenovaný sociálny pracovník. Ďalší upozornil, že taký rozhovor by mal robiť psychológ, ale keď mu to súd nariadi, snaží sa to urobiť čo najlepšie, aj keď niekedy má obavy, aby dieťaťu neuškodil.

Jedna vec je zisťovanie názoru dieťaťa, druhá vec jeho spracovanie. Najmä ak jeden z rodičov dieťa manipuluje. „Treba si všímať, ku komu dieťa inklinuje, u koho sa cíti bezpečne. Môžete sa spýtať, u koho by dieťa chcelo bývať, ale odpoveď sa dá niekedy skôr zistiť z toho, ako sa napríklad správa, keď poň príde do škôlky alebo školy otec a keď príde matka, kto s ním chodí na zdravotné prehliadky a podobne,“ upozorňuje Mariana Kováčová z centra Slniečko.

Na názor dieťaťa sa podľa nej vždy treba pýtať. „Druhá vec je objektívne zvážiť, či dieťa hovorí to, čo hovorí, slobodne, alebo preto, že je pod nejakým nátlakom, bojí sa a to, čo hovorí, je nacvičené,“ dodáva. Sudcovia i sociálni pracovníci majú podľa nej ťažkú úlohu a každý prípad treba posudzovať osobitne. Aj preto by mala byť prirodzená spolupráca pri zisťovaní názorov detí so psychológmi.

Aj podľa Michala Milana z Linky detskej istoty hlas detí treba vypočuť, rozhodovanie v ich najlepšom záujme je však v mnohých prípadoch ťažké. V prípade, ak je dieťa v rodine týrané, je podľa neho rozhodnutie jasné.

Sudca Okresného súdu v Pezinku Peter Rajňák, ktorý spoluzakladal Asociáciu rodinných sudcov, uprednostňuje vypočutie si názoru dieťaťa na súde. „Je lepšie, ak si môžem urobiť obraz sám a nie sprostredkovane,“ hovorí. Na pojednávanie predvoláva deti, ktoré majú štrnásť rokov. „Ak majú deti trestnoprávnu zodpovednosť od 14 rokov, nevidím dôvod, prečo sa ich nepýtať na názor, keď sa rozhoduje o ich ďalšom živote,“ hovorí.

Ombudsmanka navrhuje vypracovať pravidlá priameho vypočutia dieťaťa na súdnom konaní aj pre prípad, ak je vypočuté mimo konania. Určiť by sa mal postup a spôsob uchovávania záznamu o vypočutí dieťaťa. Odporúča tiež, aby sa určil vek dieťaťa, v ktorom by bolo skúmanie názoru dieťaťa povinné. Povinné by malo byť aj prešetrenie pomerov v domácnosti, v ktorej dieťa žije. Rajňák upozorňuje, že stanovenie jednotných pravidiel vypočúvania by nebolo jednoduché.

„Veľa závisí od veku a ďalších okolností, od toho, ako dieťa reaguje. Keď vojde do pojednávacej miestnosti, vidíte, či je vystrašené a treba zvoliť jemnejší prístup. Nedá sa celkom zovšeobecňovať. Neviem si však predstaviť, ako by mala vyzerať zákonná úprava výsluchu,“ dodáva Rajňák. Zisťovanie názorov detí na súde by podľa neho nemalo byť povinné, spoločnosť by to mala nechať na rozhodnutie sudcov.

Ústredie úradu práce sa k správe ombudsmanky zatiaľ nevyjadrilo, keďže ju oficiálne predstavila v pondelok.

Zo zistení ombudsmanky

  • súdy zvyčajne nevypočujú dieťa priamo na súde, žiadajú, aby názor dieťaťa zistil kolízny opatrovník (sociálny pracovník)
  • sociálni pracovníci zisťujú názor dieťaťa z vlastnej iniciatívy len zriedkavo
  • prešetrenie pomerov v rodine trvá priemerne 15–20 minút
  • názory detí sa zisťujú buď v domácnosti, v niektorých prípadoch s prítomnosťou rodičov, alebo na úradoch

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dieťa #rozvod #rodičia