Vinársky peletón vedie dvojica Mrva a Stanko

Spoločnosť Víno Mrva&Stanko sa stala víťazom piateho ročníka súťaže Najlepšie vinárstvo roka. Tandem Vladimír Mrva a Peter Stanko zvíťazil úplne presvedčivo - získal 159 bodov, oproti 126, ktoré nazbieralo strieborné vinárstvo Víno Matyšák a 76 bodom bronzových Vinárskych závodov Topoľčianky.

20.11.2013 16:34
Vinárska dvojica Vladimír Mrva  a Peter Stanko... Foto:
Vinárska dvojica Vladimír Mrva a Peter Stanko (vľavo).
debata (9)

Víťazi si prevzali ocenenia v rámci osláv Slovenského vína v Palugyayovom paláci z rúk ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. V slávnych palugayovských pivniciach, z ktorých Jakub Palugyay a jeho synovia v 19. a 20. storočí posielali špičkové víno do celého sveta, už dávno nie sú sudy. Zostala len skvostná pivničná dvorana pripomínajúca slovenským vinárom veľkú výzvu: Svojimi vínami nadväzujete na vína predkov, ktoré si vážil celý svet.

Rok 2013 ukázal, že slovenské víno je opäť rešpektované. Potvrdili to mnohé zahraničné súťaže, z nich predovšetkým Paríž, Madrid či Viedeň. Vo všetkých týchto metropolách zažiarili niektoré z vín prvých troch vinárstiev a blysli sa tiež na Concours Mondial de Bruxelles, ktorý sa po prvý raz konal v Bratislave ako vinárskom centre bývalého východného bloku.

O poradí najúspešnejších slovenských vinárstiev nerozhodli len tituly šampiónov a zlaté či strieborné medaily zo zahraničných výstav, ale aj umiestnenie na domácich súťažiach, postavenie v Národnom salóne vín, či aj to, že vinárstvo spracúva slovenské hrozno, buduje vlastné vinohrady, predáva vína v gastronomických podnikoch a množstvo ďalších kritérií.

Zrejme to nebola náhoda, že po dvoch rokoch, keď slovenskému vínu kraľoval rodinný podnik manželov Šebovcov Karpatská perla, je opäť na tróne trnavská dvojica Vladimír Mrva a Peter Stanko. Rok 2013 ukázal jej obrovskú všestrannosť a inovatívnosť, ktorá je vari najsilnejšou zbraňou tohto slovenského vinárstva.

Najkrajšie hrozienka z koláča

O Mrvovi a Stankovi sa zvykne hovoriť, že sú dobrí preto, lebo vyzbierajú najkrajšie hrozienka zo slovenských vinohradov. V tomto konštatovaní je ukrytá narážka na to, že nepracujú s hroznom z vlastných vinohradov. Nuž, v takom prípade by však túto výčitku museli adresovať aj Petrovi Matyšákovi.

Je, samozrejme, obrovskou výhodou, ak sa vinárstvo, povedzme ako Chateau Topoľčianky, opiera o vlastnú vinohradnícku základňu, ale na druhej strane stojí za pozornosť aj výkon firiem Mrva&Stanko či Víno Matyšák, ktoré si vybudovali spoľahlivé partnerské väzby na najlepších pestovateľov muštového hrozna na Slovensku.

Peter Matyšák Foto: Víno Matyšák
Peter Matyšák Peter Matyšák

Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo neoddelili od seba tieto dva či ďalšie vinárske podniky opierajúce sa o surovinu z vinohradníckych družstiev a súkromných pestovateľov. Za priekopou je povojnový vývoj slovenského poľnohospodárstva, kolektivizácia, budovanie špecializovaných vinárskych podnikov a vinohradníckych družstiev. Predstava, že v priebehu necelého štvrťstoročia vzniknú podniky, ktoré zjednotia pod jednu strechu pestovanie aj spracovanie hrozna, je nereálna, aj keď už máme príklady úspešných vinárstiev stojacich na vlastných vinohradníckych nohách.

Na veľkú zmenu treba čas. Ani vo Francúzsku, ktoré nezažilo komunistické experimentovanie s vinohradníckou a vinárskou veľkovýrobou, nemajú všetky vinárstva svoju vlastnú surovinu. Kto bol v Champagni a navštívil tamojšie veľké vinárske domy, vie, že pracujú často s cudzím hroznom. Prvotriednu surovinu im dodávajú drobné rodinné vinohrady, ktorí majú dlhodobé kontrakty s majiteľmi vinárskych závodov – často oveľa väčších, ako sú slovenské vinárstva. Tieto vzťahy vznikli historicky a budovali sa celé storočie.

Veľkosť slovenského lídra Mrva&Stanko, rovnako ako aj spoločnosti Víno Matyšák je v tom, že objavili vinohradníkov, na ktorých je spoľahnutie, a stopercentne zvládli logistiku počas zberu. Stálo by za to vidieť, ako v praxi funguje kooperácia medzi vinohradníkmi a vinármi. O Vladimírovi Mrvovi je známe, že má osobne prechodené vinice svojich dodávateľov, vidí, ako sa úroda formuje a dokáže na minútu presne načasovať zber so svojimi partnermi.

Zoberme do úvahy tiež fakt, že vinári ako Mrva či Matyšák sa môžu spoľahnúť na vinohradníkov, akými sú na jednej strane napríklad čachtický vinohradník Ján Kolník či mojmírovský Miroslav Belan, alebo na druhej strane Miroslav Petrech, aktuálna vinárska osobnosť roka, či Hlohovčan Richard Soják. Títo vinohradníci svojou prácou, znalosťami, menom a povesťou garantujú, že vinári dostanú hrozno špičkovej kvality.

Rivalita vínu pomáha

Na tvrdení, že víno sa rodí vo vinohrade, niet čo meniť. Bol to však Vladimír Mrva, ktorý ako vari najvýraznejší predstaviteľ novej slovenskej vinárskej vlny prvý upozornil na jedinečnosť slovenských vinohradov, na ich autenticitu, pôvodnosť. Nie je poloha ako poloha, uvedomujeme si to pri pití vín Mrva&Stanko, Matyšák, Chateau Topoľčianky, Karpatská perla a pravdaže pri mnohých iných. Ale bol to Vladimír Mrva, ktorý pri jednom stretnutí s vedcom geológom a milovníkom vína Ivanom Krausom pochopil, že treba nanovo prepátrať slovenské vinohrady, prihliadajúc na ich geologické podložie. Máme potenciál, ktorý stále náležite nevyužívame.

Veľkosť vinárstva je v tom, aké signály vysiela prostrediu, ako motivuje a burcuje do zbrane ostatných, aby sa mu vyrovnali a predstihli ho. Spoločnosť Mrva&Stanko z piatich posledných súbojov tri vyhrala, dva razy bola prvá Karpatská perla, ale na piedestáli skoro vždy stáli Peter Matyšák a jeho skvelý technológ Jaroslav Žák a všimnime si tiež, ako rýchlo rastie značka Chateau Topoľčianky.

Milan Waldner, generálny riaditeľ Vinárskych... Foto: Ľuboš Pilc
Milan Waldner, generálny riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach. Milan Waldner, generálny riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach.

Slovenské vinárstvo bude prosperovať, pokiaľ medzi vinármi budú prebiehať súboje ako medzi nemeckými automobilkami. Každé z vinárstiev má svoj prístup, svoj náhľad a filozofiu vína – aj vinohradu, v ktorom sa rodí. Ak sa vrátime k Mrvovi a Stankovi, opäť vedú preto, lebo perfekcionizmus v tomto vinárstve podopiera vášeň urobiť dobré víno. To nie je iba dielom dvojice, ale, ako podotkol pri preberaní ocenenia Vladimír Mrva, celého tímu.

Nehľadiac na to, že víno je nápoj, ktorý neznáša pri tvorbe promiskuitu a nerozhodnosť, naopak, miluje jedného majstra, jednu pevnú, ale láskavú ruku, je to nápoj aj vysoko kolektívny. O vinohrady sa starajú celé tímy ľudí, ale opäť je tu dôležitý hospodár vinice. Rovnako vo vinárstvach pracujú desiatky ľudí. Bez ich dobre zladenej a zodpovednej tímovej práce by sa nepodarilo premeniť hrozno, v ktorom je ukryté explozívne víno, na vynikajúci nápoj.

Víno je nápoj milujúci čas a vždy súperiaci s časom, raz mu čas prospieva a inokedy mu víno podlieha. Ako človek. To vinári dobre vedia. Víno pripomína svojím osudom človeka, vždy hľadá porozumenie. Mrva so Stankom ukázali, že dokážu byť vínu rovnocennými partnermi. Len tak môže vzniknúť nápoj, ktorý prináša radosť a potešenie ústam, ktoré sa ho dotknú.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #topolcianky #Mrva a Stanko #Najlepšie vinárstvo roka #Matyšák