Podľa návrhu smernice by firmy kótované na burze mali mať do roku 2020 v radách 40 percent žien. Veľké štátne podniky by mali toto číslo naplniť o dva roky skôr. O návrhu smernice budú ešte rozhodovať členské štáty v ministerskej rade.
Ak smernicu nakoniec europarlament schváli, firmy si budú musieť stanoviť pravidlá výberového konania do dozorných rád tak, aby postupne splnili stanovený podiel zastúpenia žien. Platiť to má aj naopak. Ak v dozornej rade prevažujú ženy, mal by sa zvýšiť podiel mužov. Navrhnuté sankcie za nedodržanie povinnosti sú prísne, patrí medzi ne napríklad aj vylúčenie spoločnosti z verejného obstarávania. Určí si ich však každý štát.
Nové pravidlá sa týkajú asi 5-tisíc európskych firiem, na Slovensku ich je niekoľko desiatok. Ak sú v dozornej rade traja členovia, čo je prípad väčšiny našich firiem, mali by mať v dozornej rade aspoň jednu ženu. Podiel žien v dozorných radách je pritom na Slovensku vyšší ako priemer EÚ. Podľa prepočtov ministerstva práce ženy tvoria 28 percent členiek dozorných rád v celkovo 86 firmách kótovaných na burze, priemer v EÚ je 17,6 percenta.
„V našej spoločnosti to aj prekračujeme,“ hovorí Miroslava Vargová, personálna riaditeľka spoločnosti Biotika, kde polovicu členov dozornej rady tvoria ženy. O tento stav sa firma nesnažila cielene. „Výber je vždy o schopnostiach, nerobí sa na základe nejakého príkazu, ale vyslovene na základe odbornosti. Nemyslím si, že je vhodné, aby sa to stanovovalo nejakým zákonom,“ dodáva. Súhlasí však s tým, že ženy prinášajú do vedenia rozmanitosť a diskusie sú konštruktívnejšie.
Podľa stanoviska Všeobecnej úverovej banky je „zámer možno dobrý, ale spôsob, ako je realizovaný, nie“. V dozornej rade spoločnosti tvoria ženy 17 percent členov. „V prvom rade by sa malo začať od parlamentov, vlád a štátnych podnikov, respektíve inštitúcií. Tí by mali dať signál do spoločnosti, že sa má niečo zmeniť. Lebo v prvom rade treba zmeniť myslenie. Ale tam tie signály necítiť,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytla vedúca tlačového oddelenia banky Alena Walterová. Súkromné podniky majú podľa nej „záujem obsadiť svoje orgány, čo najkvalitnejšími ľuďmi a ak samotné ženy chcú a sú kvalitné, určite sa tam dostanú“.
Walterová pripustila, že situácia vo firmách a aj v minulosti konzervatívnych bankách sa postupne mení. „Na strednom stupni máme viac manažérok ako manažérov, čo je veľmi dobrým predpokladom na lepšie zastúpenie žien vo vysokých pozíciách do budúcnosti,“ dodáva.
Firmy, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá, budú musieť vysvetliť prečo a informovať štátne orgány o opatreniach, ktoré prijali alebo plánujú prijať. Sankcie napríklad vo forme pokút by mali byť uvalené skôr za nerešpektovanie transparentných postupov náboru ako za nedodržanie stanoveného cieľa. Poslanci Európskeho parlamentu zároveň schválili pozmeňujúci návrh, ktorým by sa sankcie oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie mali sprísniť. V zozname možných sankcií by malo byť napríklad vylúčenie takej firmy z verejného obstarávania.
Za návrh smernice hlasovalo 459 europoslancov, 148 bolo proti. Európsky parlament tak smernicu posúva na schválenie ministerskej rade, v ktorej je zastúpených všetkých 28 členských štátov EÚ. Na jej prijatie treba súhlas kvalifikovanej väčšiny, niektoré štáty sa však už postavili proti. Návrh smernice nepodporilo ani Slovensko. Nemecko, ktoré bolo tiež proti, minulý týždeň zmenilo postoj a podporuje kroky k väčšiemu zastúpeniu žien vo vedení firiem.