Detské domovy idú na doraz

Ich počty však už tretí rok po sebe rastú. Ak bude tento trend pokračovať, v budúcom roku v nich nebudú voľné miesta. Slovensko sa tak ocitlo na križovatke a musí sa rozhodnúť, či začne stavať nové domovy, alebo bude napríklad podporovať, aby sa deti dostali do náhradných rodín. V Banskobystrickom kraji je v detských domovoch o 25 detí viac, ako je ich kapacita, v Prešovskom kraji prekročili kapacitu o deväť, v Bratislavskom o dve deti. Celkovo je síce v domovoch 122 voľných miest, so stúpajúcim počtom detí čoskoro ani tie nebudú stačiť. S blížiacou sa zimou v nich pribudnú aj deti, ktoré žijú v zlých hygienických a bytových podmienkach.

Riešením tejto situácie má byť postavenie nového štátneho domova. „Začiatkom roku 2014 bude otvorený nový detský domov v Lučenci,“ uviedla Jana Lukáčová z ústredia práce. V troch rodinných domoch by malo byť náhradné bývanie celkovo pre 30 detí. Podľa Lukáčovej sa pripravujú aj „ďalšie opatrenia“ na riešenie problémov plných domovov. Viac detí majú prijať zariadenia, ktoré prevádzkujú neziskové organizácie a cirkev, s ktorými sa na tom dohodlo ústredie práce a ministerstvo práce.

Štát pritom prijal koncepciu, ktorá s otváraním nových domovov neráta. Naopak. Naplánovaná je v nej postupná redukcia detských domovov, väčšia podpora profesionálnych rodín a pestúnskej starostlivosti. Do roku 2020 je v nej napríklad plán, aby každé „domovácke“ dieťa do desiatich rokov vyrastalo v profesionálnej rodine. Viac by sa malo investovať do prevencie toho, aby dieťa bolo rodine odobraté.

„Koncepcia a snaha, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí, naďalej platí. Prioritou je práca s rodinou alebo umiestnenie detí do náhradnej rodinnej starostlivosti, či už pestúnskej, alebo starostlivosti profesionálnych rodín. Aj detský domov, ktorý sa bude otvárať, bude domov rodinného typu. Nie je to nijaký ústupok od koncepcie, ale plne v súlade s ňou,“ vysvetlila Lukáčová.

Rast počtu detí v domovoch súvisí s viacerými dôvodmi a môže zaň aj kríza. V domovoch sú deti, ktorých rodičia finančne nezvládajú starostlivosť o ne alebo prepadnú alkoholu či drogám. Pribúdajú aj súrodenecké skupiny z viacpočetných rodín, tiež zdravotne postihnuté detí, o ktoré sa rodičia nedokážu postarať.

Podľa mimovládok by štát mal viac investovať do práce s rodinami a docieliť, aby sa dieťa do domova nedostalo. Detský domov totiž predstavuje krajné riešenie. „Sme akoby na križovatke. Buď budeme viac pracovať s ohrozenými rodinami v teréne, alebo budeme musieť otvárať nové detské domovy,“ hodnotí situáciu Jozef Mikloško z občianskeho združenia Úsmev ako dar. „Ide o to, aby štát, samospráva, mimovládky zjednotili sily v prospech pomoci a práce s ohrozenými rodinami a umiestnenia detí vo vlastnej rodine alebo u príbuzných. Ak sa to podarí, je pravdepodobné, že nebude nutné otvárať nové detské domovy,“ hovorí.

Posilniť by sa podľa neho mala najmä práca sociálnych pracovníkov v teréne. Vyžaduje si to síce investície, ale podľa Mikloška to v konečnom dôsledku vyjde štát lacnejšie. „Ak sa dvaja sociálni pracovníci rok intenzívne venujú ohrozenej rodine s piatimi deťmi, ktorej problémy sa dajú riešiť, vyjde to štát lacnejšie, ako keby bolo tých päť detí dlhodobo v detskom domove,“ dodal Mikloško. Priemerné výdavky na jedno miesto v detskom domove vyšli vlani podľa údajov ústredia práce na vyše 11-tisíc eur.

Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že veľa detí by sa do detských domovov nedostalo, ak by sa viac pomáhalo ohrozeným rodinám. „Problémom je nedostatok sociálnych pracovníkov, štát tiež dostatočne nevyužíva prácu mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti. Šetrí sa,“ podotkla. Poukazuje aj na nedostatočnú podporu bytovej politiky.

S rodinami v kríze pracuje Emília Bezáková v rámci mimovládnej organizácie Úsmev ako dar. Za posledné roky im pribúdajú prípady rodín, ktoré majú existenčné problémy. „Niektoré rodiny sa k nám dostanú cez úrad práce, ale čoraz viac ich prichádza samo. Oslovia nás s tým, že potrebujú finančnú alebo materiálnu pomoc. Či už oblečenie pre deti, peniaze na nájomné, elektrinu, školu, družinu. Niektoré sa dostali už tak ďaleko, že riešia, kde prespia,“ hovorí.

Peniaze im však nedávajú. „Snažíme sa im vysvetliť, že ak im dáme peniaze na nájom, problém to nevyrieši a o mesiac sú tam, kde boli,“ povedala Bezáková. S rodinou spolupracujú, hľadajú príčiny problémov a snažia sa získať ich dôveru. Niekedy zvolávajú stretnutia rodinného kruhu, do ktorého zahrnú širokú rodinu i susedov, až si v istom bode rodina sama vytvorí plán, ako situáciu riešiť. Často sa potom nájde riešenie a deti, ktoré by za iných okolností museli ísť do detského domova, zostanú s rodičmi alebo s rodičom, prípadne u príbuzných. V Bratislave robia so 43 rodinami v ohrození a ďalšími 15 rodinami, ktoré si založili bývalí chovanci detských domovov.

Podľa Lukáčovej z ústredia práce sa má na budúci rok spustiť projekt na podporu náhradných rodičov, ktorý bude zameraný najmä na vzdelávanie a ich ďalšiu podporu. Od leta boli zároveň posilnené úrady práce takmer o stovku rodinných asistentov. „Tí majú na starosti hlavne prácu s rodinami v teréne tak, aby deti nemuseli z rodín odchádzať. Umiestnenie dieťaťa v domove je naozaj len krajná možnosť, ale musíme byť pripravení aj na takú alternatívu,“ dodala Lukáčová.