Župy čoskoro čaká bežná práca

Voľby do žúp sa skončili, čoskoro sa v každej z nich uskutočnia ustanovujúce zasadnutia zastupiteľstiev a začne sa bežná práca.

26.11.2013 13:00
Peter Chudík Foto: ,
Najlepšie hospodári prešovská župa, jej predsedom sa opäť stal Peter Chudík (uprostred vpravo) v 1. kole volieb.
debata (5)

Kompetencie krajských samospráv sa nemenia, v ich starostlivosti sú domovy pre seniorov a zariadenia sociálnych služieb, cesty II. a III. triedy, regionálne nemocnice a polikliniky, stredné školy či niektoré kultúrne zariadenia.

Do mešca peňazí, ktorý má vystačiť všetkým krajom, sa ročne nasypú asi štyri miliardy eur. Z nich zhruba miliardu tvoria daňové príjmy v priemernej sume 100 miliónov eur na kraj. Štát im poskytuje časť výnosov z daní z príjmu fyzických osôb, takzvaných podielových. Minulý rok tak získali asi 22 percent z ich celkovej vybratej sumy.

Významným príjmom krajských rozpočtov sú tiež dane z motorových vozidiel, ktoré platia podnikatelia za využívanie župných komunikácií. Vlani na nich najviac, vyše 33 miliónov eur, vybral Bratislavský kraj. Najmenej, okolo 12 miliónov, Banskobystrický a Košický kraj. Ďalšie finančné zdroje plynú župám napríklad z eurofondov, ale aj z podnikania, keďže môžu napríklad prenajímať svoj majetok. Časť peňazí získavajú aj vo forme rozličných poplatkov, za sociálne služby, za vydávanie licencií pre lekárov či dopravcov a podobne.

zväčšiť
hospodárenie krajov

S výnimkou Bratislavy sa zvyšných sedem žúp zasadzuje o spravodlivejšie prerozdelenie cestnej dane. Súčasný model jej výberu považujú za nespravodlivý, keďže mnoho firiem pôsobiacich na území celého Slovenska má autá zaregistrované v Bratislave a rozlohou najmenší Bratislavský kraj tak z dane inkasuje najviac peňazí. Kým pritom napríklad banskobystrický región spravuje 2 500 kilometrov ciest, Bratislavský len 540, pretože o cesty I. až IV. triedy sa podľa osobitného zákona musí starať samospráva hlavného mesta a jeho mestských častí.

Staronový bratislavský župan Pavol Frešo oponuje, že Bratislavský kraj, hoci produkuje až tretinu celoštátneho HDP, je zase v prospech ostatných krajov ukrátený na podielových daniach. Z nich dostáva najbohatšia župa asi 35 miliónov eur, kým región Banskej Bystrice vyše 60 miliónov.

Frešo chce preto pre svoj kraj dosiahnuť navýšenie týchto daní. Na rozdiel od zmeny týkajúcej sa cestnej dane však tomuto návrhu ministerstvo financií zatiaľ nie je naklonené. Byť županom je vcelku výnosné povolanie. Mesačne v hrubom zarobí 3 220 eur a k tomu má nárok aj na paušálne náhrady na výdavky súvisiace s vykonávaním funkcie vo výške 128,80 eura. Výšky odmien župných poslancov sa rôznia, keďže si ich sami schvaľujú. V Košickom kraji dostával poslanec v skončenom volebnom období mesačne 365,13 eura, v Trnavskom 412 eur plus paušálne náhrady.

Rozpočet každej župy musí byť podľa zákona aspoň vyrovnaný, môže byť aj prebytkový. Schvaľuje ho zastupiteľstvo, posledné slovo má však župan, ktorý ho potvrdí svojím podpisom. Krajský šéf však návrh rozpočtu môže aj vetovať a hospodáriť v rozpočtovom provizóriu. Dlh kraja nesmie prekročiť 60 percent príjmov. Najbližšie k tejto hranici sa dostal Trnavský a Trenčiansky kraj.

Analýzu hospodárenia žúp nedávno zverejnil INEKO. Na základe 17 vyhodnotených kritérií sa podľa neho na prvom mieste umiestnil Prešovský kraj, na poslednom Banskobystrický. „Prešovský kraj má jeden z najnižších dlhov a dlhodobo nemá problém so záväzkami po lehote splatnosti. Samospráva dokáže tvoriť každý rok prebytky na bežnom účte a pripravuje si pôdu na to, aby ho mohli použiť na zveľaďovanie majetku alebo znižovanie dlhu,“ uviedol analytik inštitútu Matej Tunega.

Post župana Prešovského kraja, ktorý je súčasne ekonomicky najslabším regiónom Slovenska, už v prvom kole obhájil Peter Chudík. „Správame sa ako normálna domácnosť a míňame len toľko, koľko máme. Hodnotenie dokazuje, že je to správna cesta,“ uviedol Chudík.

Prešovský kraj získal prvú priečku aj napriek tomu, že má v rámci celého Slovenska takmer najvyššiu nezamestnanosť, viac ako 18 percent, a priemernú mzdu 607 eur. V nezamestnanosti je na tom síce banskobystrický región horšie, keďže ju má na úrovni asi 19,60 percenta, ale priemernú mzdu vykazuje vyššiu, okolo 680 eur. V bratislavskom regióne je nezamestnanosť len zhruba šesťpercentná a priemerná mzda 1 033 eur.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #VÚC #krajské samosprávy