Špeciálne omietky, škridle na strechu, drevené okná či trámy vyrobené na mieru, zháňanie remeselníkov, ktorí ovládajú tradičné techniky. To všetko ide do peňazí majiteľov pamiatok. Mnohí preto možno aj ľutujú, že bývajú v takých vzácnych domoch. Na opravy môžu získať dotácie od štátu, znamená to však veľa papierovania, ktoré uberá z času.
Denník Pravda našiel ľudí, ktorí by svoje historické bývanie nemenili. Na opravy sa im podarilo získať príspevky od štátu, i keď nie všetci z nich nakoniec aj reštaurovali. Stačí totiž nepozornosť pri nakladaní s príspevkom a úspešný žiadateľ oň môže prísť. Napriek problémom tvrdia, že čaro histórie za to stojí.
Z trnavského Spiegelsaalu bude historická kaviareň
Vo vzácnej trnavskej kultúrnej pamiatke Spiegelsaal práve robia rozsiahlu rekonštrukciu. Majiteľom sa na ňu podarilo získať príspevok z rezortu kultúry. Záhradný pavilón dal v roku 1792 postaviť Jozef Skolonič ako objekt na oddych a zábavu. Od roku 2012 má budova troch vlastníkov. Pamiatku prerábajú na kaviareň so sedením v historickom štýle, do ktorej by chceli prilákať komorný kultúrny život.
Koncerty, literárne večery, kapacita je 80 miest. Spustiť projekt plánujú na máj budúceho roku. „Keď sme rotundu kupovali, mala už obnovený exteriér. Bolo potrebné dokončiť už len interiérové veci. Žiadali sme od ministerstva plnú sumu 22 500 eur, dostali sme 5 000 eur. Boli sme spokojní s každým eurom. Mrzelo by nás to len v tom prípade, ak by sme nedostali nič,“ prezradil jeden z majiteľov Martin Čapoš. Príspevok použili na rekonštrukciu pôvodného točitého schodiska vo valcovitých prístavkoch rotundy a na obnovu omietky vnútri stavby. Zvyšok investície vykryli majitelia z vlastných zdrojov.
Investícia do národnej kultúrnej pamiatky bola podľa ďalšieho vlastníka Rastislava Čeleďu síce náročná, ale stála za to a majitelia vôbec neľutujú, že museli do rekonštrukcie vložiť značný objem vlastných peňazí. „My sme hľadali nejakú vec, ktorá by mala svoje genius loci. Aby to bolo niečím zaujímavé, jedinečné. Všetci sme Trnavčania a Spiegelsaal bol pre nás veľkou výzvou. Je to budova, ktorá je v povedomí mesta a teraz sa tešíme z projektu,“ uviedol Čeleďa.
Opravovali za vlastné, ale secesný dom by nemenili
Zo schválenej dotácie sa tešili pred rokom a pol aj obyvatelia secesného domu v Bratislave, radosť im však netrvala dlho. Balkóny rožného bytového domu v Starom Meste, ktorý bol postavený na prelome 19. a 20. storočia, potrebovali urgentnú opravu. Obyvatelia domu si spomedzi seba zvolili Metoda Zelinku a Ľuboša Danka a splnomocnili ich na vybavovanie žiadosti. Pôvodne žiadali o 30 540 eur, dostali 5 500.
„No čo nám priklepli, to nám nakoniec vzali. Popri množstve administratívnych potvrdení, ktoré sme k vybavovaniu potrebovali, sme opomenuli jednu vec. Prostriedky na opravu sme poslali správcovi domu na fond opráv, aby to všetko spolu poslal dodávateľovi. Na ministerstve to vyhodnotili ako chybu, pretože sme vraj mali dotáciu previesť priamo z nášho účtu, ktorý bol uvedený na zmluve,“ opísal Danko. Balkóny sa predsa len dočkali rekonštrukcie, ale bez finančnej pomoci štátu. Obyvatelia na ňu museli použiť vlastné peniaze z fondu opráv.
Napriek tomu Danko bývanie v dome neoľutoval. „Určite nie. Ani od susedov na domových schôdzach som nikdy nepočul, že by sa radšej presťahovali do obyčajnej bytovky. Takých domov, ako je náš, nie je veľa a bývať v ňom má určite svoje čaro,“ skonštatoval. Neodradila ho ani skúsenosť s odobratím dotácie. „Nie je to zlá vec, len je okolo toho veľa vybavovačiek. Ak by chceli susedia ešte niekedy čerpať dotáciu na náš dom, nie som proti, ale už určite nebudem chcieť byť splnomocnencom za všetkých,“ dodal.
Pri opravách 500-ročného domu si vystačí aj s málom
Pavel Fabian býva v historickom centre Banskej Štiavnice v starom meštiackom dome zo 16. storočia, ktorý bol sčasti prestavaný v 18. storočí. Dom je na zozname kultúrnych pamiatok. Jeho majiteľ má niekoľko skúseností so žiadosťami o peniaze na opravu domu. Ako hovorí, o peniaze žiadal z ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom a uspel. „Za posledných päť rokov som uspel štyrikrát so žiadosťami o dotácie. V posledných troch rokoch som dostal trikrát po 5-tisíc eur. Peniaze som postupne žiadal na opravu fasády, na opravu poškodených dverí v interiéri a exteriéri domu aj na opravu okien,“ konštatoval pán Fabian. V tomto roku získal 5-tisíc eur na odstránenie vlhkosti.
Tvrdí, že nikdy nežiadal z ministerstva niekoľkomiliónové sumy ako niektorí iní majitelia historických nehnuteľností. „Peniaze som dostal a vždy som ich vedel v tom istom roku aj použiť na konkrétnu realizáciu opráv,“ dodal Fabian. Dotáciu je totiž možné poskytnúť len na projekt, ktorý sa realizuje v danom rozpočtovom roku, v ktorom sa požaduje.
Dotáciu v tomto roku dostalo 330 ľudí
Rezort kultúry každoročne zverejňuje na svojej webovej stránke výzvy na čerpanie dotácií v programe Obnovme si svoj dom na opravu kultúrnych pamiatok. Požiadať o ne môžu aj bežní ľudia. Musia spĺňať jedinú podmienku, a to, vlastniť kultúrnu pamiatku. Vo svojej žiadosti musia uviesť sumu, ktorú žiadajú a na čo presne ju chcú použiť.
Odborná komisia ich následne vyhodnocuje. Za rok 2013 sa o dotácie uchádzalo spolu 667 žiadateľov, úspešných bolo 330. Vo väčšine prípadov im komisia odsúhlasila menšiu sumu, ako pôvodne chceli, žiadatelia však boli vďační aj za tú. Tento rok tak dokopy schválila dotácie za viac ako 3,25 milióna eur.