Teda či ho zapíšu do škôlky, zveria do starostlivosti starej mamy a podobne. Ak to neurobia, pre úrad to bude signál, aby sa o podmienky výchovy dieťaťa začal bližšie zaujímať. Rodine prípadne môže až odobrať detské prídavky s odôvodnením, že ich vyplácanie neplní účel.
Aj toto opatrenie zaviedla nedávno schválená novela zákona o prídavku na dieťa. Malo by, okrem iného, zabrániť tragédiám, akou bol prípad na smrť utýraného dievčatka Lucie z Bratislavy. Prijatá legislatíva má však slabé miesta. Nevyplýva z nej napríklad, či má rodič požadované vyhlásenie urobiť jednorazovo, alebo po každej zmene stavu. Neuvádza sankcie za nedodržanie povinnosti, nemá dosah na rodičov, ktorí sú s deťmi v zahraničí. Úradníkom tiež prináša množstvo nových papierovačiek a administratívnej záťaže.
„Je to len ďalší z radu nesystémových legislatívnych krokov, ktoré sa v súčasnosti prijímajú. Sankcia pre tisíce rodičov, ktorých táto požiadavka automaticky stavia do podozrenia, že sa o dieťa nestarajú. Ale tiež záťaž pre príslušné odbory úradov práce, ktoré zavalí byrokraciou a znemožní im cielene sa venovať naozaj problémovým rodinám,“ myslí si sociologička Magdaléna Piscová. Podľa nej by ani novovyžadovaný doklad osud Lucie nezvrátil, keďže úradníci mali aj bez neho dosť silných indícií, že dievčatku čosi hrozí, no napriek tomu nekonali.
Odmerane sa k požiadavke stavajú aj samotní rodičia. „Nie dosť, že som ako otec po narodení detí vybavil celý štôs všakovakých dokladov, už odo mňa čoskoro budú úrady pýtať ďalší. Pritom celkom zbytočný. Ako si páni úradníci preveria pravdivosť tých tisícov podaných vyhlásení?“ odmieta novinku Peter z Malaciek, ktorý si neželal zverejniť celé meno.
Štát si podľa neho vymyslel pre rodiny ďalšiu formalitu. Omnoho väčší význam by podľa neho prinieslo dôsledné prepojenie rozličných jestvujúcich evidenčných databáz, ktoré by v prípade potreby pomohlo každé dieťa ľahšie dohľadať a overiť si, ako je oň postarané.
Ústredie práce zatiaľ nevie podať informácie, ako a či vôbec upozorní rodičov detí tejto vekovej hranice, aby si povinnosť splnili, prípadne ako bude podané informácie preverovať a kontrolovať. „Nateraz treba všetky otázky smerovať na ministerstvo práce. Až na budúci štvrtok 12. decembra budeme mať metodické školenie k aplikácii zákona,“ tvrdí hovorca ústredia Peter Zeman.
Výklad zákona však nemá celkom ujasnený ani ministerstvo, stále sa o ňom vedú debaty. Napriek tomu nové opatrenie považuje za prínosné. „Nepriamo vytvorí priestor na kontrolu, či vyplácaný prídavok na dieťa skutočne plní účel,“ tvrdí hovorca Michal Stuška. Ako zdôrazňuje, práve obdobie od skončenej rodičovskej dovolenky do nástupu dieťaťa do základnej školy je najrizikovejšie, pretože úrady o ňom vtedy majú najmenej informácií.
Podľa Stušku novela predpokladá zvýšenú kontrolu starostlivosti o dieťa u tých rodín, ktoré si ohlasovaciu povinnosť nesplnia. Hovorca však nevylučuje ani plošnejšie overovanie tých údajov, ktoré rodičia riadne oznámili. „Spôsob a forma zisťovania bude pritom plne v kompetencii príslušného úradu. Môže napríklad skontaktovať predškolské zariadenie, aby zistil, či doň dieťa pravidelne chodí. Prípadne, ak rodič nahlási osobnú starostlivosť o dieťa doma, môže zvoliť aj osobnú návštevu,“ spresňuje.
Stuška pripúšťa, že novela priamo neupravuje žiadnu sankciu za nesplnenie si povinnosti. „V prípade jej ignorovania však úrad zastaví výplatu prídavku a prešetrí plnenie podmienok nároku naň. Na základe získaných poznatkov potom buď prídavky uvoľní a spätne doplatí, alebo rozhodne o odňatí a prijme ďalšie opatrenia,“ uviedol.
Opatrenie sa podľa hovorcu bude dať dobre uplatňovať na území Slovenska. „Vtedy nie je problém, aby sa úrady – napríklad ten, ktorý dávku v mieste trvalého bydliska vypláca, s tým, kde sa dieťa podľa informácií od rodičov fyzicky zdržuje – vzájomne informovali a spolupracovali,“ vysvetľuje. Pripúšťa však, že overiť si pravdivosť údajov v prípadoch, že rodičia s dieťaťom odídu do zahraničia, napríklad za prácou, bude zložité.
V šiestich rokoch, keď má dieťa nastúpiť do školy, je už podľa Stušku zo strany úradov oveľa jednoduchšie dohliadať na to, či sa rodičom vyplácané prídavky naozaj využívajú v jeho prospech. „Napriek možnosti voľného výberu školy, kde si bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, je zapisovanie detí a ich evidencia presne ustanovená školským zákonom. Nezapísanie dieťaťa oznamuje riaditeľ školy aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,“ zdôrazňuje hovorca.
Lucka zomrela ako päťročná, no jej telo v rozklade objavili policajti v byte jej matky a otčima až o tri roky neskôr. Úrad práce v Bratislave pritom rodine bez prerušenia vyplácal prídavky. Okrem rodného listu na to totiž doteraz nepotreboval nijaký ďalší doklad až do 15 rokov veku dieťaťa. Hoci úrad evidoval upozornenia susedov o tom, že v rodine nie je všetko v poriadku, nebol v kontrole dôrazný a stačilo mu matkino tvrdenie, že dcéru dala k príbuznej do Košíc. Na „prepojenom“ košickom úrade si informácie o nej nepreveril.
Dieťa však nikomu nechýbalo, ani keď malo povinne nastúpiť do základnej školy. Mestská časť Ružinov, kde malo trvalé bydlisko, vôbec nezisťovala, či ju niekde navštevuje. „Pri slobodnom výbere školy môžu byť deti zapísané kdekoľvek inde, v rámci celého Slovenska, ba dokonca mimo republiky. Dohľadať všetky deti je teda zložité a obce to ani nerobia,“ zdôvodnila to vtedy Pravde hovorkyňa samosprávy Miloslava Štrosová.
Podobné diery, ktoré umožňujú doslova „zmiznutie“ dieťaťa, sú momentálne aj v systéme zdravotného poistenia a evidencie u lekára. Nárok na príspevok pri narodení je síce viazaný na lekárske potvrdenie, že dieťa sa dožilo 28 dní. A do 60 dní treba novorodenca zapísať do niektorej zdravotnej poisťovne. Tak výber lekára, ako aj poisťovne je však voľný a možnosti kontroly slabé.