Príležitosť uvedomiť si to sme všetci mali aj v počas Medzinárodného dňa ľudských práv a 65. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN.
Aký význam má pre moderného európskeho človeka pripomínať si deň ľudských práv?
Minimálne ten význam, že dosiahnutá a garantovaná úroveň ľudských práv nie je samozrejmosťou a zásadné ľudské práva sa nikdy „nedarúvali“. Bolo ich treba vybojovať a stále je potrebné ich obhajovať a chrániť.
Majú základné ľudské práva univerzálnu hodnotu?
Ľudské práva sú univerzálne, neodňateľné a nedeliteľné. To je garantovaný fakt, o ktorom už v 21. storočí nemožno polemizovať v akomkoľvek proklamovanom „dobrom záujme“.
Kde sa posunul svet vo vnímaní ľudských práv od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948?
V druhej polovici 20. storočia, počnúc prijatím spomínanej deklarácie, sme sa posunuli a prakticky sa dodnes posúvame od intuitívneho a iniciatívneho presadzovania a vnímania ľudských práv k ich všeobecnej zakotvenosti, nespochybniteľnosti a záväznosti. Životná realita a spoločenské podmienky svetovej populácie sa zrýchľujúcim spôsobom vyvíjajú a aj štandardy ľudskoprávnej ochrany sa takisto musia vyvíjať. A treba zdôrazniť, že nutne musí ísť o prehlbujúci, rozširujúci a začleňujúci vývoj.
Ľudské práva sa však často dostávajú do konfliktu s kultúrou v rôznych častiach sveta. Možno hovoriť o nejakej nespochybniteľnej základnej úrovni ľudských práv, ktoré uzná obyvateľ Európy, nepokojného Blízkeho východu či tichomorských ostrovov?
Aj z dôvodov kultúrnej rozmanitosti súčasného sveta hovoríme o potrebe a záväznosti nielen uznania a rešpektovania, ale aj skutočného napĺňania základného repertoáru ľudských práv. Ak by som mala vybrať jediný dôvod či jedinú vetu, bola by priamo z preambuly Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „…vybudovanie sveta, v ktorom ľudia zbavení strachu a núdze budú sa tešiť slobode prejavu a presvedčenia, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudstva“.
Jedným zo základných práv je právo na život. Stále však existuje v mnohých krajinách trest smrti, čo neplatí v Európe okrem Bieloruska. Prečo je Európa ďalej?
Radi sa odvolávame na humanistickú tradíciu Európy, ale pravdou je, že ani tento stav v európskom priestore nenastal sám od seba. Je výsledkom angažovanosti a spolupráce mnohých aktérov, ich schopnosti viesť dialóg a dospieť k zásadnému a udržateľnému konsenzu.
Slovenská ústava garantuje základné práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rastu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, sociálny pôvod či politické zmýšľanie. V čom Slovensko najviac zaostáva v ľudských právach?
Podobne ako napokon aj v iných oblastiach spoločenského života je najviac vnímaný a pociťovaný rozpor medzi pomerne vysokou úrovňou legislatívneho zabezpečenia a praktickým napĺňaním garantovaných práv, najmä pokiaľ ide o špecifickú situáciu konkrétnych znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Nezanedbáva sa u nás výchova k ľudským právam?
Komplexná výchova k ľudským právam u nás dosiaľ neexistuje. Domnievam sa, že ak nebude súčasťou kurikúl na všetkých stupňoch vzdelávania, ak sa základné ľudskoprávne fakty a záväzky nestanú samozrejmou súčasťou všeobecného vzdelania, prístupného a dostupného všetkým, dovtedy budeme neustále konfrontovaní s pokusmi zvrátiť vývoj naspäť, snahami ubrať či krátiť ľudské práva, nahrádzať ich ideologickými a náboženskými dogmami.
Ešte stále pretrvávajú názory, že homosexualita je choroba a mala by sa liečiť. Ako si vysvetliť, že inakosť dokáže vyvolať také vášne, ba až nenávisť?
Presný príklad ako rozšírená fáma zastupuje úroveň medzinárodných dohovorov. Práva LGBTI ľudí už sú chránené existujúcimi záväzkami SR, nejde teda o vznik nových práv alebo vytváranie nejakých nadštandardných práv. Z medzinárodných štandardov ľudských práv jednoznačne vyplýva, že „predpoklad o homosexualite ako niečom nemorálnom, je jasne proti modernému chápaniu homosexuality ako charakteristike vyplývajúcej zo sexuálnej orientácie a nie z niečej vedomej voľby sexuálneho správania“.
Je spoločnosť odsúdená na večný konflikt liberálov s kresťanskými konzervatívcami ako chápať niektoré ľudské práva rodovej rovnosti či reprodukčného správania?
Nijaký svetský konflikt nie je večný. Osobne pevne dúfam, že ani tento konflikt či diskurz nebude v perspektíve dožitia niekoľkých generácií prekrytý ozajstnou apokalypsou. Verím, že Slovensko má priestor i potenciál byť krajinou pre všetkých.