Podľa viacerých analytikov terčom sa podľa všetkého stane osoba premiéra Roberta Fica a popritom predpokladajú aj vzájomné útoky medzi ostatnými kandidátmi. Nemenej podstatné však budú aj televízne debaty a samotný štýl či prejav kandidátov.
„Keďže kandiduje premiér, balík problémov sa bude volať Robert Fico. Myslím, že toto bude hlavnou témou a všetko, čo súvisí s jeho osobou,“ usúdil politológ Juraj Marušiak. Predpokladá, že Ficovi budú jeho súperi vyčítať vládnu politiku a kauzy, za ktoré ako premiér nesie politickú zodpovednosť. Politológ odhaduje, že pôjde o ostrejší zápas, aký sa udial v prezidentských voľbách v roku 2009. „Nebude to taká bezzubá kampaň,“ podotkol.
Politológ Pavol Marchevský predpokladá, že kritika kandidáta Fica bude povinnou jazdou ostatných kandidátov. „Musia však zviesť súboj hlavne medzi sebou, lebo len kritika premiéra im nepridá žiadnu hodnotu navyše,“ vysvetlil Marchevský.
Na prívržencov jednotlivých kandidátov bude zaberať niečo iné. Podľa sociológa Martina Slosiarika u voličov Smeru zavážia Ficova charizma a jeho osobnosť, od ktorej sa nedá oddeliť rečnícky talent presvedčivo hovoriť. U ostatných kandidátov to bude podľa Slosiarika viac o témach a televíznych debatách.
Politológ Marchevský povedal, že Fico sa bude snažiť prezentovať témy, ktoré akcentoval ako premiér. „Extrémne dôležitá je preňho spolupráca medzi predsedom parlamentu, prezidentom a premiérom, aby sa mohlo Slovensko posunúť ďalej. Toto bude jeho hlavný motív,“ mienil politológ.
Za hlavných súperov premiéra považuje Pavla Hrušovského a Andreja Kisku. Od Hrušovského politológ neočakáva, že by oslovil ľudí s nejakou novou témou. „Zdôrazňovať bude svoje politické skúsenosti, ktoré pretaví do spravodlivého vedenia štátu,“ poznamenal Marchevský. Podľa neho Hrušovský síce nepatrí medzi obľúbených politikov, nejde však o kontroverzného kandidáta a s nikým nemal ani zásadné konflikty.
Otázkou je, ako sa do kampane vložia aj samotné parlamentné strany. Prezidentské voľby budú špecifické zvlášť pre opozíciu tým, že jej motiváciou je snaha poraziť premiéra Fica. Túto predstavu však narušilo zložité hľadanie spoločného kandidáta stredopravých strán združených v Ľudovej platforme. Po prehratých voľbách sa ozvali hlasy, že pravicu by mohol vzkriesiť silný prezidentský kandidát, ktorý by vzišiel ako líder z prezidentských volieb. Kandidát, na ktorom by sa bez väčších problémov zhodlo celé stredopravé spektrum, sa však nenašiel.
Neformálna kampaň na úrad prezidenta beží už dlhé mesiace. Ostrá kampaň sa podľa zákona začne 28. februára a potrvá 15 dní. Každý kandidát v nej môže minúť najviac 132 775 eur. Posledné dva dni kampane platí moratórium. Zverejňovať prieskumy verejnej mienky je možné najneskôr tri dni pred dňom volieb.
Martin Slosiarik: Premiér môže zvýšiť účasť na voľbách
Sociológ Martin Slosiarik si myslí, že osoba premiéra Roberta Fica môže byť motivujúcim činiteľom na zvýšenie účasti na prezidentských voľbách. Podľa doterajších prieskumov by sa na voľbách mohlo zúčastniť okolo 45 percent voličov.
Čaká sa iná prezidentská kampaň v porovnaní s tými, ktoré boli doteraz?
Predpokladám, že témy vtisne výrazne premiér Fico. Trochu sa obávam, aby si to protikandidáti nezjednodušili spôsobom – príďte voliť, aby Fico nebol prezident. Kampaň by sa tým vyprázdnila. Toto by nestačilo na mobilizáciu voličov. Kampaň môže byť ostrejšia, viac vyhranená. Spektrum kandidátov je zaujímavé, a preto by kampaň mohla byť zaujímavá aj svojimi témami.
Kandidáti budú agitovať v zime. Ako to kampaň poznačí?
Na moderné médiá ako internet to nebude mať zásadný vplyv. Stretávanie sa s voličmi má svoj význam, v zime to však bude zložitejšie. Bude sa musieť presunúť do uzatvorených priestorov.
Premiér oficiálne ohlásil kandidatúru, je známy termín volieb. Budú výsledky prieskumov teraz iné?
Potvrdenie kandidatúry premiéra môže znamenať, že sa jeho preferencie mierne posilnia, pretože pre časť voličov bola táto otázka doteraz nepodstatná. Z prieskumov bolo totiž vidno, že časť voličov Smeru nedávala hlas práve Ficovi. Aj kandidát SMK Gyula Bárdos ešte nebol zaradený v prieskumoch. Je otázne, či bude jeho kandidatúra motiváciou ísť voliť. Dôležité je to z hľadiska Pavla Hrušovského, ktorého podporuje Most-Híd. Či teda voliči tejto strany pôjdu voliť podľa odporúčaní Hrušovského, alebo budú voliť podľa etnickej príslušnosti Bárdosa. V prieskume to bude ťažké vidieť, môže ísť o 1 či 2 percentá. Ak budú rozdiely medzi kandidátmi veľmi malé, môže ísť o zásadný rozdiel.
Vyostrí sa práve preto zápas medzi kandidátmi, ktorí pochádzajú z opozičného prostredia?
Asi bude nevyhnutné, aby sa všetci nevyhraňovali len voči Ficovi. Boli by totiž všetci rovnakí, akurát niektorí by mali stranícke tričko a iní nie. Teda isté vyhranenie sa voči iným kandidátom bude nevyhnutné.
Dá sa predvídať, aká bude volebná účasť?
Momentálne sa rozhodnutie ľudí ísť voliť ukazuje niekde na úrovni 45 percent.
Nebude osoba premiéra motivujúca?
Práveže môže byť motivujúca aj preto, že časť voličov Smeru si teraz povie, že jeho kandidatúra je jasná a voliť pôjdu. Motivujúca môže byť aj pre druhú stranu, lebo pôjdu voliť proti Ficovi.
Voliť sa bude v sobotu 15. marca
Voľby hlavy štátu sa uskutočnia v sobotu 15. marca 2014. Rozhodol o tom vo štvrtok predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru. V prípade, že by v prvom kole prezident nebol zvolený, druhé kolo sa udeje o dva týždne v sobotu 29. marca.
Na stanovený termín volieb sa sťažovali niektorí prezidentskí kandidáti. SMK rozhodla o svojom kandidátovi Gyulovi Bárdosovi minulý víkend. Bárdos povedal, že ide o skorý termín, čím sa výrazne skráti čas, aby stihol pozbierať potrebných minimálne 15-tisíc podpisov občanov. Ďalší uchádzač o funkciu hlavy štátu Ján Čarnogurský už má dostatok podpisov. Tvrdil však, že vyhlásenie termínu volieb nie je náhoda a Smer sa takto snaží skrátiť čas nielen na zber podpisov, ale aj na prezentovanie cieľov kandidátov.
Paška argumentoval, že ide o korektný termín na rozdiel od apríla, ktorý označil za problematický. „Predsa len na Slovensku je to veľmi dôležité, je tam Veľká noc a je to obdobie, kedy ľudia túžia po všetkom možnom len nie, aby sa zaoberali politikou,“ poznamenal.
Predchádzajúce prezidentské voľby v roku 2009 sa uskutočnili 21. marca, druhé kolo 4. apríla. Teraz majú kandidáti 21 dní, aby svoju kandidatúru zaregistrovali. Podmienkou je petícia s 15-tisíc podpismi občanov alebo najmenej 15 podpisov poslancov.