Vysokoškolákov je stále menej, časť odborov zanikne

Vysoké školy budú musieť viac bojovať o nových študentov. Niektoré z nich, najmä súkromné, sa nevyhnú ani obmedzeniu svojej ponuky. Počet vysokoškolákov posledné tri roky stále klesá.

26.12.2013 20:00 , aktualizované: 27.12.2013 08:00
Dušan Čaplovič, minister školstva Foto: ,
Minister školstva Dušan Čaplovič je presvedčený, že komplexná akreditácia, ktorá sa začína v apríli 2014, prinesie zánik mnohých detašovaných pracovísk.
debata (50)

V porovnaní s rokom 2011 je ich tento rok menej asi o 21-tisíc. Najvýraznejší prepad je u externistov, ktorí si za štúdium platia.

Nižší počet denných študentov aj externistov znamená pre školy nižšie príjmy. Aj preto, aby prežili, budú musieť urobiť opatrenia. Odborníci odhadujú, že medzi ne bude patriť útlm študijných odborov a zatvorenie detašovaných pracovísk. Úbytok študentov sa dotkne najmä menších súkromných škôl.

Podľa predsedu Slovenskej rektorskej konferencie za tento stav môže demografický vývoj a nižší záujem o externé štúdium. „Znižuje sa počet ľudí, ktorí si popri zamestnaní potrebovali doplniť vzdelanie,“ hovorí Libor Vozár, ktorý je zároveň rektorom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Na Slovensku je 36 vysokých škôl, z toho 13 súkromných. Počet študentov klesá od roku 2009 a tento trend bude podľa odhadov pokračovať ešte ďalšie približne desaťročie. V prípade 20 univerzít podľa Ústavu informácií a prognóz školstva počty študentov za posledné tri roky klesali až na osemnástich. Prírastky zaznamenali len Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach a Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave. Dnes na vysokých školách študuje okolo 182-tisíc ľudí.

Ako školy na tento trend zareagujú, zatiaľ neprezrádzajú. Z verejných škôl najväčší úbytok študentov bude riešiť Technická univerzita v Košiciach, Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici a Ekonomická univerzita v Bratislave. V prvej trojici súkromných škôl, ktorým najviac klesli počty študentov, sú Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Dubnický technologický inštitút a Vysoká škola v Sládkovičove.

Vysoké školy podľa Vozára pristúpia k istej racionalizácii. „Dá sa očakávať, že študijné programy, o ktoré nie je dostatočný záujem, pôjdu postupne do útlmu,“ hovorí. Pri poklese počtu externistov možno podľa neho predpokladať postupné zatváranie detašovaných pracovísk. Menej študentov môže ovplyvniť menšie súkromné vysoké školy. Ich fungovanie závisí aj od príjmu, ktorý majú z poplatkov za štúdium. „Tlak na zmeny vzrastie, lebo trend poklesu bude pokračovať. Primárnou indikačnou skupinou sú v tomto smere súkromné vysoké školy, ktoré sú odkázané na školné, verejné vysoké školy majú väčšiu zotrvačnosť či odolnosť proti zmenám,“ hovorí Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry.

Podľa Ostrovského vysoké školstvo potrebuje oveľa hlbšie zmeny, ako len napríklad útlm niektorých odborov či zatvorenie detašovaných pracovísk. „Bez úplnej reformy celého systému, zameranej primárne na udržanie najlepších maturantov, ktorí roky emigrujú za vzdelaním do zahraničia, sa v našom vysokoškolskom systéme nezmení vôbec nič. A provinciálnosť Slovenska bude rásť naďalej,“ zdôrazňuje. Súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety má v porovnaní s rokom 2011 o vyše 2¤000 študentov menej, a to najmä v externej forme štúdia. Na otázku, či škola, ktorá prevádzkuje viacero detašovaných pracovísk, plánuje nejaké zmeny, denník Pravda nedostal odpoveď.

V Dubnickom technologickom inštitúte klesol počet študentov, najmä externistov, takmer o 1 500, škola to však považuje za dočasný stav. „Počet študentov na našej škole je vzhľadom na študijné programy, ktoré realizujeme, dostatočný. Pripravujeme aj ďalšie študijné programy, ktoré by sme chceli v budúcnosti realizovať, a veríme, že záujem uchádzačov o technické vedné odbory bude postupne narastať,“ uviedol prorektor školy Karol Korintuš.

Súkromná Vysoká škola Goethe Uni, ktorá patrí k najmenším a najmladším vysokým školám na Slovensku, má tri fakulty a vyše 200 študentov. „Relatívne nízky záujem o štúdium si vysvetľujeme tým, že primárny vyučovací jazyk na našej škole je nemčina. Týmto sme výrazne zúžili cieľovú skupinu. Mnohí absolventi stredných škôl ešte nie sú tak dobre jazykovo pripravení,“ uviedol Dušan Dúbravský z oddelenia marketingu školy. Škola pritom verí, že počet jej študentov do dvoch rokov stúpne o viac ako polovicu. „Štúdium ponúkame aj študentom zo susedných krajín a stále zvyšujeme kvalitu výučby,“ dodal Dúbravský s tým, že rastie počet nemecky hovoriacich podnikov, ktoré hľadajú absolventov štúdia v nemeckom jazyku.

Spomedzi verejných vysokých škôl najväčší pokles počtu študentov zaznamenala Technická univerzita v Košiciach, kde v dennej a externej forme študuje vyše 10-tisíc študentov, je ich o vyše 3 300 menej ako pred dvoma rokmi. „Nevnímame to nejako tragicky. Menší počet študentov na technických univerzitách dovoľuje zvyšovať kvalitu práce v laboratóriách a na vedeckovýskumných projektoch, do ktorých automaticky zapájame aj našich študentov,“ reagoval rektor univerzity Anton Čižmár. Tvrdí, že neuvažujú o zásadných zmenách v štruktúre školy.

Aj najväčšia slovenská univerzita zaznamenala tento rok menej prihlášok na štúdium. „Hlásia sa uchádzači z rokov, keď z roka na rok rapídne klesala pôrodnosť,“ zhodnotil prorektor Univerzity Komenského Ján Pekár.

Najmenší záujem spomedzi jej fakúlt je o dve teologické – evanjelickú a katolícku, na evanjelickú sa tento rok zapísalo 19 prvákov a na katolícku 56 vrátane externistov. „Obe fakulty sú úzko špecifické a predstavujú službu verejnosti. V počte študentov preto nikdy nemôžu konkurovať ostatným fakultám univerzity,“ uviedol prorektor na otázku, či sa neuvažuje o zlúčení týchto fakúlt.

Odborníci poukazujú, že problémom vysokého školstva a kvality štúdia je aj vysoký počet detašovaných pracovísk vysokých škôl, ktorých bolo vlani ešte takmer sto. Koncom septembra minister školstva Dušan Čaplovič povedal, že je zhrozený z toho, koľko ich máme. Zmenu by mala priniesť komplexná akreditácia, ktorá sa začína v apríli 2014. „Ak prejde akreditácia tak, ako si to predstavujeme, tak mnoho detašovaných pracovísk zanikne,“ tvrdil vtedy minister.

Po akreditácii príde na rad nový spôsob financovania vysokých škôl. Podľa neho by viac peňazí mali dostať školy, ktoré podporujú vedu a výskum. Pre pravidlá akreditácie, ktoré hodnotia činnosť vysokých škôl za uplynulých šesť rokov, pripravila však opozícia podnet na Ústavný súd.

Školy s najväčším poklesom počtu študentov

Verejné vysoké školy počet študentov v roku 2011 počet študentov v roku 2013

  • Technická univerzita Košice 14 335 10 952
  • Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica 11 730 10 032
  • Ekonomická univerzita v Bratislave 11 108 9 412

Súkromné vysoké školy počet študentov v roku 2011 počet študentov v roku 2013

  • VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety 13 700 11 591
  • Dubnický technologický inštitút 5 144 3 646
  • Vysoká škola v Sládkovičove 2 855 1 907

Vývoj od roku 2011

  • v bakalárskom a magisterskom štúdiu klesol počet študentov o 21 362
  • najvýraznejší pokles bol v externom štúdiu – na školách je o 15 219 exter­nistov menej
  • v roku 2011 bolo 204 204 študentov v dennej a externej forme, v roku 2013 ich je 182 842
  • počet doktorandov klesol celkovo o 2 136, v externej forme o 1 215

    Zdroj. UIPŠ

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Dušan Čaplovič #vysoké školstvo