Faško: Štyri ročné obdobia už nemajú veľkú šancu

Vianoce na Slovensku nezvyknú bývať biele a šanca, že také budú v budúcnosti, sa znižuje. "Ale to, že bude teplejšie, ešte neznamená, že nemusí napadnúť veľa snehu," upozorňuje klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

29.12.2013 16:00
Pavol Faško Foto: ,
Klimatológ Pavol Faško hodnotí rok 2013 ako nadnormálne teplý, nie však extrémne.
debata (5)

Kedy ste naposledy stavali snehuliaka?
Ja? Dávno. Asi na Silvestra v roku 2005. Vtedy tesne pred Silvestrom bola na juhozápadnom Slovensku veľká snehová kalamita. Pamätám sa, že sme boli na chate pri Banskej Štiavnici, bolo tam asi meter snehu a určite som postavil snehuliaka.

To je už osem rokov… Máte aj vy pocit, že snehu bolo kedysi viac a deti si viac užili sánkovačiek a guľovačiek?
Na to, koľko je snehu, sa inak pozerajú tí, ktorí sú z Popradu, východného Slovenska alebo Oravy, a inak tí, čo vyrastali v Bratislave alebo na Podunajskej nížine. Zároveň platí, že zvyčajne si pamätáme skôr silnejšie udalosti, ako tie všedné. Preto keď ľudia povedia, že za ich mladých čias bolo veľa snehu, nie je to vždy stopercentná pravda. Ale je pravda, že pravdepodobnosť toho, že na Vianoce bude veľmi veľa snehu, je nižšia, ako bola v minulosti.

Ako to bolo za vašich čias?
Keď som malý chlapec, to boli 60. roky, pamätám si, že bolo veľa snehu. A nesúviselo to len s tým, že som bol malý a sneh mi siahal nad hlavu, ale snehu bolo skutočne viac. V 70. rokoch, keď som už chodil do školy, viem, že mi bolo aj ľúto, že u nás v Podunajskej nížine nebol sneh. V rádiu hlásili, že na severnom Slovensku, v Krušných horách či v Krkonošiach je snehová kalamita. V 80. rokoch, keď už som na šantenie na snehu či ľade nemal toľko času, boli niektoré zimy veľmi mrazivé. A dá sa povedať, že na prelome rokov 1986/1987 sa skončili veľmi tuhé zimy. Tie nasledujúce, aj keď počasie malo zimný charakter, boli skôr miernejšie.

Takže posledná skutočne tuhá zima bola pár rokov pred nežnou revolúciou?
Pamätám si, že to bolo v januári 1987. Odvtedy si na také veľké množstvo snehu v Bratislave nespomínam. Ľudia vtedy chodili do práce na bežkách. Teda tí, čo ich mali. Ostatní šli buď pešo, alebo vôbec.

Vy ste išli ako?
Ja som vtedy vôbec neprišiel do práce, dochádzal som od Galanty a bola prerušená vlaková doprava. Na druhý deň som cestoval rýchlikom, ktorý šiel z Budapešti a meškal 24 hodín. A na kopec na Kolibu trolejbus nešiel, bolo treba ísť pešo. Ale myslím, že vtedy to ľudia aj inak brali. Ak by sa to stalo dnes, dôsledky takej zimy a snehu by vnímali horšie ako vtedy. Teraz stačí, že napadne 20 centimetrov snehu a doprava má problém.

Kedy bola vôbec najhoršia zima?
Bolo to v zime 1928/1929. Ak by teraz bola ešte horšia zima, tak by to výrazne ovplyvnilo kvalitu nášho života. Nie všetko, čo dnes používame, je schopné znášať teploty mínus 30 stupňov. Teraz, keď sa vyskytne mrazivé obdobie, tak trvá malú časť zimy, nie celé obdobie, ako to bolo kedysi.

Budeme časom vidieť sneh na Vianoce len v rozprávkach a v Rysavej jalovici?
Vianoce nikdy neboli obdobím, ktorému by na Slovensku sneh prial. Vtedy sa zima len začína. Riziko, že na Vianoce nebude sneh, je veľké aj preto, že dovtedy sa ešte nemusí vytvoriť snehová pokrývka. A ďalšia vec je vianočný odmäk. To je taká anomália v režime teploty počas roka, ktorá sa vyznačuje tým, že práve počas Vianoc sa zvykne otepliť. To môže priniesť sneženie, ale len vtedy, keď je predtým mrazivo. A to zas v decembri nebýva až tak často.

Ani na horách?
Pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky aj v oblastiach, ktoré nie sú najteplejšie, nie je taká veľká, ako by bola, ak by Vianoce boli na konci januára alebo vo februári. Ale Vianoce sú vtedy, kedy sú.

Minulé Vianoce však boli biele…
Vlaňajší december bol v porovnaní s tohtoročným úplne iný. Bol oveľa chladnejší, už v prvých decembrových dňoch začalo veľmi mrznúť. Preto sa vytvorili dobré podmienky na to, že keď sa vyskytli zrážky, tak v studenom a zamrznutom prostredí mohli padať ako sneh. Tento rok však prostredie vôbec nie je zamrznuté.

Ako sa menia zimy na Slovensku?
V minulosti sa v regiónoch na severe Slovenska vytvorila snehová pokrývka na konci novembra, začiatkom decembra a trvala do konca zimy, zvyčajne do konca marca, začiatku apríla. Teraz je bežné, že aj v Liptove sa výskyt snehovej pokrývky počas zimy prerušuje. Podobne je to aj na Spiši, kde je kontinentálnejšia klíma, teda je tam väčšia pravdepodobnosť mrazov. Hoci tam nebývalo tak veľa snehu ako na severozápadnom Slovensku, aj tak sa tam menšie množstvo snehu udržalo. Teraz je bežné, že snehová pokrývka sa niekoľkokrát počas zimy roztopí.

Prečo?
Je to spôsobené tým, že sú väčšie výkyvy v teplotách. Zimy teraz majú taký charakter, že sa v nich môže vyskytnúť jedno výrazne mrazivé obdobie a potom teplejšie obdobia. Stáva sa, že v prvej polovici decembra začne mrznúť a teplota klesá aj na mínus 15 stupňov, potom sa oteplí a je aj plus desať. Takéto zimy sa u nás vyskytujú posledných približne 20 rokov. A táto nestabilita bude pre zimy príznačná zrejme aj v budúcnosti.

A čo južnejšie krajiny?
Aj tam je nevyváženosť výraznejšia ako v minulosti. Nedávno napríklad museli prerušiť futbal v Istanbule, lebo tam napadalo veľa snehu, a keď dopadla lopta na ihrisko, tak sa nekotúľala.

Takže tí, čo na sviatky radšej odcestujú do teplých krajín, môžu zostať tiež prekvapení?
Závisí od toho, kam pôjdu. Sneh ani mráz ich neprekvapia, ak pôjdu na južnú pologuľu. Tam ich môžu prekvapiť skôr horúčavy. V Austrálii by možno boli radi, ak by nebolo 40 stupňov, ale o niečo menej. Na Kanárskych ostrovoch zas mali nedávno tlakovú poruchu, výrazne tam pršalo, fúkal silný vietor a bolo veľké vlnobitie. Takže až také príjemné to pre dovolenkárov nebolo. Nepriazeň počasia môže prekvapiť ľudí kdekoľvek na svete. Tendencia je taká, že sa v počasí často objavujú výrazné anomálie. Boli aj v minulosti, ale nie tak často ako teraz.

Ako sa mení klíma na Slovensku, budeme mať stále štyri ročné obdobia alebo také naše obdobia sucha a dažďa?
Ľudia si už všimli, že štyri ročné obdobia nemajú veľkú šancu uplatniť sa. Nevyváženosť je väčšia ako bývala v minulosti. Ročný režim teploty vzduchu a iných meteorologických prvkov je narušený. Preto máme niekedy pocit, že oblečenie na jar a jeseň už ani veľmi nevyužívame. Smerujeme k tomu, že sa tu bude prejavovať niečo, ako by boli dve hlavné ročné obdobia. Nehovorím, že nebudú štyri, ale prechodné obdobia nebudú také nápadné ako to letné a zimné.

Aké budú letá?
Myslím, že budú ako tohtoročné leto. Na začiatku bolo veľa zrážok, ale aj veľmi horúce obdobie, v júni bola jedna z historicky najväčších povodní na Dunaji. Potom prišiel júl a august, keď prestalo pršať, svietilo slnko a bolo teplo. V lete sa teda budeme pasovať so suchými obdobiami. Občas padne veľmi veľa zrážok, ale nebude to trvať dlho. Aj toto leto bolo niekoľko silných búrok a za krátky čas spadlo veľa zrážok. A tým, že je tak teplo, tak je aj veľký výpar, a preto môže byť zem vyprahnutá. Aj ľudia už cítia, že prevažujú letá, ktoré sú slnečné a že je teplejšie.

Ako za posledné roky stúpli priemerné teploty?
Dlhodobé teplotné charakteristiky sa počítajú pre 30-ročné obdobia. Normálne by malo byť, že keď sa vypočíta priemer ročnej teploty vzduchu v nejakej lokalite a urobí sa to o 30 rokov, tak rozdiel by mal byť jedna-dve desatiny stupňa Celzia. Ak porovnáme roky 1951–1980 a 1981–2010, tak je rozdiel priemernej ročnej teploty jeden stupeň. A to je veľmi veľa. Nemáme s tým skúsenosti v celom období, odkedy existujú meteorologické merania. V Európe sa pritom tieto merania začali už v 16. – 17. storočí.

Budeme mávať na vianočných stoloch figy z domácej úrody?
Figy budú v obchodoch. Aj keď sa otepľuje, sme v strednej Európe a klíma tu má istú variabilitu. A toto môže niektorým rastlinám ako figovníkom prekážať.

Niektorí už figovníky pestujú.
(smiech) Aj ja. Pripúšťam, že podmienky na pestovanie figovníkov u nás sa zlepšujú, lebo zimy sú miernejšie. Ale bolo niekoľko takých zím, keď boli silné mrazy, a keď niekoľko dní po sebe klesne teplota pod 15 stupňov, figovníky zamrznú. Na jar potom spotrebujú veľa energie na to, aby vyhnali nové konáre. Ale keď sú slabšie zimy, figovníky zarodia dva razy v roku tak ako v južných krajinách. Mne sa to zatiaľ podarilo len raz.

Na aké ďalšie zmeny by sa ľudia mali pripraviť?
V budúcnosti sa budeme zrejme stretávať s tým, že ľudia sa budú viac sťažovať na počasie. Ľudia sú čoraz menej otužilí. Žijeme väčšinou v interiéroch, preto ľuďom tak prekáža, keď sa teplota v priebehu niekoľkých dní výrazne zmení. Jeden deň je 35 stupňov a o dva dni 15. A bohužiaľ, smeruje to k tomu, že tie výkyvy budú také nápadné.

Budú nás moriť horúčavy?
V budúcich desaťročiach sa predpokladá, že oblasť Bratislavy a Viedne bude patriť medzi tie regióny v Európe, kde bude najväčší prírastok počtu tropických nocí. Sme vo vnútrozemí, nie je tu more a zároveň je to oblasť, kde sú veľké mestské aglomerácie a málo lesov. Klimatizácia bude zrejme považovaná za menšie zlo v záujme toho, aby sa človek v noci zregeneroval a vyspal. Inde na Slovensku problém tropických nocí nie je taký výrazný. Problém v Bratislave je aj v tom, že sa stále zahusťuje, stále sa tu stavia, pribúdajú betónové plochy a domy. Architekti a urbanisti by preto mali myslieť na to, že ľudia nechcú len bývať, ale v tých domoch aj prežiť.

Stále bude treba aj zimné pneumatiky?
Určite. Nielen preto, aby sme nezostali zaskočení, keď napadne sneh, ale aj preto, že sa viac cestuje do rôznych regiónov. Netreba sa spoliehať na to, že s letnými pneumatikami vydržím aj cez zimu. Inak na sneh treba myslieť aj pri projekcii a konštrukcii striech. Ľudia si pri stavbe domu dosť často povedia, to bude nákladné a zimy sa zmierňujú, nebude toľko snehu. Ale to, že bude teplejšie, ešte neznamená, že nemusí napadnúť veľa snehu. Krátkodobo môže napadnúť snehu veľmi veľa a ak mokrý sneh zostane na streche, ktorá nie je taká, aká má byť, tak sa strecha môže zvaliť. To sa aj deje nielen na starých, ale aj na nových stavbách.

A čo záplavy a suchá?
Je dobré, že sa vytvárajú záplavové mapy. Ľudia, ktorí idú stavať dom, by si mali zistiť, aká je tam hladina podzemnej vody, ako blízko je k vodnému toku, ako často sa tam vyskytuje povodeň. Mali by poznať hydrologické podmienky, ktoré tam sú a až potom by sa mali rozhodnúť, či tam dom postavia. A pri stavbe by mali rátať s tým, že aj bezbariérový dom by mal mať isté zvýšené základy, aby v prípade veľkej vody netiekla rovno dovnútra. Aj pri stavbe strechy treba dodržiavať normy. Ak sa nedodržia a príde silný vietor, strechu poškodí napriek tomu, že je nová. Určite budeme mať v budúcnosti problém s povodňami. A to aj napriek tomu, že poľnohospodári budú musieť v lete zavlažovať. Povodne bleskového charakteru budú u nás pribúdať.

Aký bol tento rok? V lete padali teplotné rekordy na viacerých miestach.
Bolo horúco, boli rekordy, ale nie absolútne. Najvyššia hodnota, ktorá platí pre územie Slovenska, je 40,3 stupňa, a tá bola v roku 2007. Tento rok teplota v lete dosiahla 39,6. Padli však rekordy, ktoré platia pre dané miesto, a to na viacerých miestach, veľa ich bolo viazaných aj k príslušnému dňu.

Nebol to teda najteplejší rok v histórii?
Nie. Rok ako celok bude nadnormálne teplý, ale nie extrémne. Extrémne teplý bol na Slovensku rok 2000, keď nebola snehová pokrývka na začiatku decembra ani v Tatrách a bolo tak teplo, že ľudia tam na Mikuláša chodili vo flanelových košeliach s vysúkanými rukávmi. V tom roku dosiahla priemerná ročná teplota v Hurbanove 12,1 stupňa, čo je o vyše dva stupne viac v porovnaní s normálom. Tento rok predpokladám, že to bude okolo 11 stupňov. Závisieť to bude od toho, aký bude záver roka. Ale tých rokov, keď priemerná ročná teplota v Hurbanove je o stupeň vyššia ako normál, je čoraz viac. Za posledných päť rokov to tak nebolo len v roku 2010, ktorý bol najdaždivejším rokom v histórii meraní zrážok na Slovensku. Z toho tiež vidieť, že otepľovanie sa prejavuje dosť výrazne.

RNDr. Pavel Faško, CSc. (54)

Narodil sa v Trnave, detstvo prežil v Dolných Salibách. Pri úvahách o budúcom povolaní na Gymnáziu v Galante dlho váhal medzi lokomotívami a meteorológiou. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, špecializáciu na klimatológiu a hydrológiu. Od roku 1983 pracuje v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave v Bratislave, kde sa v rámci klimatológie sústreďuje na analýzu charakteristík atmosférických zrážok a snehovej pokrývky.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #SHMÚ #sneh #Vianoce #Pavol Faško