Boli to najťažšie chvíle, plné žiaľu a bolesti pre ich najbližších, ktorí čakali na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika spolu s kolegami a kamarátmi z 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline.
Vládny špeciál mal pôvodne letieť po mŕtvych vojakov do Kábulu. Keďže však chýbali povolenia na prelet od viacerých krajín, americká strana previezla telá na základňu NATO v nemeckom Ramsteine. Odtiaľ ich vládny špeciál so slovenskou delegáciou na čele s premiérom Robertom Ficom, ministrom obrany Martinom Glváčom a náčelníkom generálneho štábu Ozbrojených síl SR Petrom Vojtekom previezol v podvečerných hodinách do Bratislavy.
K bombovému útoku, pri ktorom obaja elitní vojaci zahynuli, došlo priamo v uliciach Kábulu počas bežného plnenia úloh. „Nešlo o nič špecifické, ale o presun osôb medzi dvoma základňami v oblasti Kábulu, čo je štandardná vojenská úloha. Kolóna dvoch vozidiel sa pohybovala v zastavanej oblasti, keď pri míňaní odstaveného veľkého bieleho vozidla Toyota došlo k výbuchu. Podľa toho, čo vieme, išlo o veľmi, veľmi silnú explóziu,“ opísal útok Peter Vojtek.
Podľa jeho informácií mohlo ísť až o 500 kilogramov trhaviny. Explózia bola natoľko silná, že zničila aj pancierové auto. Zatiaľ nie sú známe oficiálne výsledky vyšetrovania, ale predpokladá sa, že auto odpálil terorista na diaľku. „S vysokou pravdepodobnosťou došlo k diaľkovému odpáleniu, pretože už pri likvidácií zvyškov by sme dostali nejaké predbežné informácie, že niekoho našli v odstavenom vozidle,“ dodal Vojtek.
Výbuch zasiahol len prvé vojenské vozidlo. V druhom sa nachádzal ďalší slovenský vojak, ktorý je bez zranení. Spolu s ním tvorili posádku asi ďalší dvaja americkí vojaci. „Nemám presné informácie o tom, koľko vojakov bolo v druhom vozidle, ale podľa toho, čo stanovujú normy pre presun, tam museli byť minimálne tri osoby,“ vysvetlil Vojtek.
V akom rozstupe išli vojenské vozidlá za sebou, nie je podľa Vojteka známe. Upozorňuje však, že pri takýchto výbuchoch zohráva životne dôležitú úlohu aj jeden meter vzdialenosti. „Práve ten môže byť rozhodujúci. Spravidla dochádza k úmrtiu pri výbuchu tlakovou vlnou, keď nejde o črepiny, ktorá má veľmi obmedzený diaľkový dosah,“ spresnil Vojtek.
Foto: Pravda, Lucia Krbatová
To, že k teroristickému útoku došlo v zastavanej oblasti Kábulu, je podľa Vojteka prejavom bezohľadnosti teroristov. „Svojím útokom zasiahli aj civilistov, čo svedčí o ich krutosti a maximálnej bezohľadnosti. Ide totiž o domáce obyvateľstvo, mnoho z ľudí žijúcich v Kábule mohli byť aj ich sympatizanti,“ dodal. Zranenia utrpelo najmenej šesť civilistov, z toho jedna žena. V momente výbuchu sa všetci nachádzali v mikrobuse, ktorý šiel okolo.
Edmund Makovník a Patrik Fraštia odišli s ďalšími troma Slovákmi z 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline do Afganistanu 16. novembra tohto roku. Ich úlohou bolo pripraviť pôdu pre príchod ďalších Slovákov. V Afganistane mala celá jednotka zostať do júna 2014. Operácia ISAF, ktorú v Afganistane vedie NATO od roku 2003, sa má oficiálne skončiť koncom budúceho roku. Minister obrany potvrdil, že útok nenaruší slovenskú misiu vojakov a v Afganistane zotrvajú až do konca.
Podľa Ľubomíra Šeba, ktorý velí 5. pluku špeciálneho určenia, sa vojaci nechystajú opustiť jednotky v Afganistane, napriek tomu, že ich tragédia zasiahla. Rozhodnutie zúčastniť sa na misii nezmenili ani vojaci, ktorí tam pôjdu na začiatku roka 2014.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.
Šebo: Obaja vojaci boli skúsení špecialisti
O činnosti 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline, ako aj o mŕtvych vojakoch sa pre Pravdu vyjadril veliteľ pluku Ľubomír Šebo.
Aké špeciálne úlohy vykonávajú príslušníci vášho pluku?
V stanovách máme tri hlavné úlohy: ide o špeciálny prieskum, údernú akciu a vojenskú asistenciu. Našou úlohou je odhalenie objektov rôznymi prostriedkami. Sú to citlivé objekty hospodárske alebo vojenské. Ďalšou úlohou sú útočné operácie, čo predstavuje pasce a prepady, zobratie uložených schránok, zbraní alebo tajného materiálu. Treťou úlohou je vojenská asistencia, ktorú vykonávajú vojaci v Afganistane. To je vlastne školenie a učenie ľudí na činnosti, na ktoré sú určení.
Dá sa povedať, že ide o elitu v rámci vojenských plukov na Slovensku?
Elita je prisilné slovo, ale je to jediný útvar špeciálnych síl u nás.
Je ťažké stať sa jeho príslušníkom?
Záujemca o vstup do pluku musí spĺňať presne stanovené štandardy a musí minimálne dva roky slúžiť v iných jednotkách. Máme špecifický výber, ktorý trvá 8 až 14 dní. Nikdy vopred neprezradíme obsah toho testu. Za ten čas vieme zistiť, aké sú predispozície dotyčného záujemcu. Test pozostáva z rôznych fyzických a psychických úloh.
Koľko príslušníkov má útvar?
Momentálne okolo 350.
Aké špecifické určenie vykonávali v Afganistane dvaja mŕtvi Slováci?
Obidvaja boli vybraní odborní špecialisti. Edmund u nás slúžil tri roky a Patrik 11 rokov. Edmund bol v Afganistane prvýkrát pred rokom, ale bol nasadený v provincii Mangahár. U Patrika to bola už štvrtá misia. Bol na misii v Kosove, Iraku, v Afganistane bol v roku 2011. Obaja mali rozdielne špecializácie. Podľa danej misie sa špecialisti totiž vhodne poskladajú, aby dokázali plniť dané úlohy.
Aké zaradenie v Afganistane mali mŕtvi vojaci?
Patrik bol ženista, odborník v oblasti trhavín. Edmund bol špecialista na riadenie taktického letectva.
V Kábule zostali ešte traja Slováci z vášho pluku. Ako to prežívajú?
Okamžite po incidente som s nimi telefonoval. Sú zatiaľ v poriadku aj psychicky, aj zdravotne a neočakávam, že by sa vzdali pôsobenia v misii. 24 ďalších sa tam chystá. Celá zostava mala byť 29-členná. Títo piati, z ktorých dvaja bohužiaľ zomreli, tam boli ako predsunutá zostava, ktorá mala vytvoriť podmienky na príchod tých, ktorí prídu v januári.
Nezmenil niekto z nich názor po tejto tragédii?
Zatiaľ nie. Mám také informácie, že všetci sú pripravení tam odísť.