Úplatky v zdravotníctve. Všetci o nich vedia a mlčia

Napriek tomu za korupciu v zdravotníctve u nás pyká len zlomok páchateľov. Za posledných šesť rokov polícia obvinila 173 ľudí. Pritom v Chorvátsku na konci minulého roka obvinili z korupcie vyše tristo lekárov, ktorí sa dali podplácať farmaceutickými firmami.

Podľa internetových diskusií na pacientskych fórach úplatok za pôrod je 200 eur, rovnako aj za operáciu chrbtice. Za onkologické zákroky či operácie bedrových kĺbov pacienti dávajú lekárovi do vrecka 1 000 eur aj viac. Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku robil o korupcii v zdravotníctve prieskum. V ňom viac ako 71 percent respondentov potvrdilo, že dali neformálnu platbu v akejkoľvek forme, približne od každého piateho pacienta úplatok žiadal zdravotnícky pracovník.

Korupciu nielen v zdravotníctve odhaľuje protikorupčná jednotka Národnej kriminálnej agentúry. V priebehu rokov 2007 až 2013 z trestného činu prijímania úplatku obvinila 33 lekárov a z podplácania 140 pacientov. Koľko z nich bolo odsúdených, to krajské súdy v evidencii nevedú.

„Národná protikorupčná jednotka dokumentuje a vyšetruje korupciu lekárov na základe vlastnej operatívno pátracej činnosti a v minimálnej miere na základe podnetov občanov,“ povedala hovorkyňa prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová, ktorá nechcela hodnotiť, či by počet obvinení mohol byť vyšší.

Dodala, že získavanie dôkazov v takýchto prípadoch je zložité. „V oblasti zdravotníctva páchatelia konali takmer automaticky bez slovného komentára a odovzdanie a prijatie úplatku sa snažili realizovať skryto. Úplatky odovzdávali v obálkach, zakladali do spisových materiálov alebo odovzdávali priamo pri podávaní rúk, čím vec nebolo možné objektívne identifikovať,“ spresňuje to informácia o činnosti útvarov Národnej kriminálnej agentúry z mája 2013.

Právnik Peter Franko z advokátskej kancelárie h&h Partners tvrdí, že potrestaný môže byť nielen ten, čo prijíma úplatok, ale ten, čo ho dáva. „Pri trestných činoch prijímania úplatku môže byť potrestaný odňatím slobody na dva až päť rokov, a čím vyšší úplatok, tak aj vyššia sadza, maximálne 7 až 12 rokov,“ povedal Franko. Podplácanie sa podľa neho trestá väzením až na tri roky.

Hoci sa pacienti na úplatky sťažujú, na políciu alebo iné orgány sa obrátiť nechcú. Ministerstvo zdravotníctva zriadilo mailovú schránku, kde môžu nahlasovať korupciu v zdravotníctve, za posledné dva roky dostalo len jedenásť podnetov. Z toho dva rezort postúpil polícií. Išlo o ortopéda, ktorý si vypýtal približne 600 eur za operáciu kĺbu, za zabezpečenie úspešnej operácie a náležitej starostlivosti chcel ďalší lekár zinkasovať 1 500 eur.

„Je smutné, že takmer každý o korupcii v zdravotníctve hovorí, no takmer nikto na ňu nepoukazuje. Ministerstvo zdravotníctva neustále vyzýva občanov, ktorí takéto informácie majú, aby na tento fakt upozornili. Ak tak občan neurobí, musí si byť sám vedomý toho, že je aktérom trestného činu. Každý občan, prípadne zdravotník, ktorý má informáciu o korupcii, by mal takýto postup nahlásiť,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Lidinská.

Protikorupčnú linku má aj Úrad vlády. Za tri roky jej fungovania podľa hovorkyne úradu Beatrice Szabóovej dostali 159 telefonických podnetov, z toho 41 postúpili protikorupčnej jednotke. Koľko z týchto prípadov sa týkalo úplatkov v zdravotníctve, úrad neeviduje.

V prieskume, ktorý robil Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku, sa až 71,4 percenta respondentov priznalo, že dalo neformálnu platbu v akejkoľvek forme, pričom približne každý piaty sa stretol s vyžiadanou korupciou. „Pod pojmom vyžiadaná korupcia uvádzame akýkoľvek typ platby, ktorú nedával pacient svojvoľne alebo s cieľom uplácať, ale takúto platbu požadoval lekár,“ vysvetlil Roman Mužik z inštitútu. Viac než 23 percent respondentov uvádzalo, že úplatkom sa chceli poďakovať alebo mali pocit, že sa to patrí.

Podľa Vladimíra Halásza z občianskeho združenia Slovenský pacient pacienti a rodinní príslušníci pacientov dávajú úplatky lekárom zo strachu alebo ako výraz vďaky či z dlhodobej hlboko zakorenenej kultúrnej tradície. „Úplatky je neetické dávať i brať a ak niekto dáva úplatok, sám si sťažuje život i životy ostatným ľuďom,“ konštatuje Halász a dodáva, že si to vyžaduje odvahu a osobnú statočnosť nevstúpiť do takejto deformnej „kultúry“.

Voči nepoctivým lekárom by mala zasiahnuť aj Slovenská lekárska komora. Poradca prezidenta komory Vladimír Balogh však neodpovedal, či komora eviduje trestné podania na lekárov a koľkým kvôli tomu odobrala licenciu.

Lekárske odborové združenie sa snažilo zlepšiť meno lekárov a v auguste 2012 prišlo s iniciatívou Ďakujem, úplatky neberiem. Nemocniční lekári mali odznaky s týmto nápisom nosiť na svojich plášťoch. Do iniciatívy sa však zapojilo len tristo zo 7-tisíc lekárov.

Eliminovať systém dávania a brania úplatkov nie je podľa Stredoeurópskeho inštitútu jednoduché. Až 77 percent respondentov priznalo, že za úplatok dostali to, čo požadovali alebo im bolo ponúkané. „Toto zistenie nám vysvetľuje, prečo sú v zdravotníctve neformálne platby tak rozšírené a prečo ich nie je jednoduché eliminovať. Neformálne platby obom stranám zabezpečujú to, čo im v požadovanom množstve, kvalite a čase často nedokáže zabezpečiť systém,“ podotkol Mužik.

Iné krajiny bojujú s korupciou v zdravotníctve razatnejšie ako Slovensko, nielen v prípade úplatkov. Na konci minulého roka obvinili v Chorvátsku 364 ľudí, väčšinou lekárov, za to, že sa nechali podplácať farmaceutickými firmami.