Pracovať na dávku sa bude od júla, ak to nezastaví súd

Zavedenie tohto opatrenia, ktoré priniesla novela zákona o hmotnej núdzi, sa však na pol roka odkladá. Naplno by tak malo „zabrať“ až od júla, ak ho nezastaví Ústavný súd, na ktorý sa obrátila opozícia.

Do júla chce štát spolu so samosprávami pripraviť podmienky na to, aby mohlo nové pravidlo fungovať v praxi. Dotkne sa viac ako 180-tisíc nezamestnaných. „Prechodné obdobie poskytne čas, aby sa novým požiadavkám zákona prispôsobila prax,“ zdôvodnil hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Počas týchto mesiacov by podľa Stušku samosprávy mali úradom práce nahlásiť všetky pracovné možnosti pre ľudí v núdzi. V oblastiach, kde sa sústreďuje najviac poberateľov dávok, by mali vzniknúť koordinačné centrá, ktoré budú na jednotlivé práce prideľovať najvhodnejších pracovníkov.

Podľa novely zákona o hmotnej núdzi majú od januára dostávať dávku iba tí, ktorí odpracujú aspoň 32 hodín mesačne v rámci malých obecných služieb či dobrovoľníckych prác. Kto ponúknutú prácu odmietne, o dávku by mal prísť. Minister práce Ján Richter už zverejnil aj zoznam, v ktorom je okolo 20 okruhov pracovných aktivít. Poberatelia dávok by mali pomáhať pri úprave chodníkov, údržbe čistoty v obci, odstraňovaní snehu, likvidácii čiernych skládok, organizovaní kultúrnych podujatí a podobne. „Práce je pre nich dosť,“ tvrdí minister.

Na zozname sú však aj také činnosti, ktoré pre obce vykonávajú dodávateľské firmy, prípadne ich vlastní zamestnanci. Podľa Stušku sa netreba obávať, že by bežní zamestnanci v týchto prípadoch o svoju prácu prišli. „Hranica posudzovania, či je tá-ktorá pracovná aktivita vhodná pre ľudí na dávkach, bude nastavená veľmi citlivo. Rozpočty samospráv sú napäté, na zeleň alebo čistenie ciest majú stále menej peňazí, niektoré dokonca žiadne. Zapojenie dlhodobo nezamestnaných má preto byť cestou, ako podobné práce robiť lepšie, častejšie či vo väčšom rozsahu,“ vysvetlil hovorca.

Ak sa odkázanému neponúkne nijaká pracovná možnosť, zostáva všetko pri starom a dávka mu bude patriť tak ako doteraz. „Aj keď veľmi vítam snahu o aktiváciu ľudí, ktorí dlhodobo či vôbec nikdy nepracovali, nemám veľké oči a som skôr skeptický v názore, či zákon naplní očakávania a nezostane len formálny,“ mieni ekonomický analytik Vladimír Baláž. Pripomína, že najviac chudobných sa koncentruje v regiónoch, kde je zároveň minimum pracovných šancí.

„Ťažko tam niečo vymyslia práve pre túto problémovú skupinu obyvateľstva,“ obáva sa. Zdôrazňuje, že odkázaným treba dať v prvom rade zmysluplnú prácu. „Je nelogické, aby ich stovky deň čo deň zametali lístie na tej istej ulici,“ hovorí. Otázne je podľa neho aj zabezpečenie pracovnými pomôckami, náradím či stavebným materiálom.

Samosprávy už varovali, že nájsť prácu pre všetkých poberateľov môže byť nad ich možnosti. Obavy tiež majú zo zvýšených nákladov na úrazové poistenie či na pracovné náradie. „Pri uplatňovaní zákona očakávame od štátu oveľa účinnejšiu pomoc, akú nám v tomto smere poskytoval doteraz,“ hovorí výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Hlavnú úlohu obcí vidí v nahlasovaní pracovných možností, ich obsadzovanie, dozor či prísun materiálu a náradia by podľa neho mali byť v prvom rade v réžii na to určených 840 štátnych koordinátorov, zamestnancov úradov práce.

„Všetci dobre vidíme, že práce je na Slovensku dosť – len ju nemá kto zaplatiť. Práve v najchudobnejších regiónoch nie je priestor, aby mnohé požadované činnosti vykonávali firmy na komerčnej báze. No týmto spôsobom ich vo verejnom záujme robiť možno,“ reagoval Stuška. Podľa neho aj ministerstvo si uvedomuje, že zákon nie je dokonalý. „Alternatívou k nemu je však už naozaj len zakonzervovať súčasný stav a nechať poberateľov dávok sedieť doma. Je však toto naším cieľom?“ pýta sa.

Zmena v hmotnej núdzi má dosah aj na prebiehajúcu rómsku reformu. So samotným návrhom „dávky za prácu“ prišiel splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák, podľa ktorého vnesie do systému sociálnej pomoci základnú spravodlivosť. Prácu chápe Pollák ako východisko z chudoby a rezignácie a sľubuje, že po tomto prvom kroku nastúpia aj ďalšie rozvojové opatrenia, predovšetkým v oblasti vzdelávania a bývania.

Novelu zákona parlament vlani na jeseň musel prijímať až na dvakrát, keďže po prvom schválení ju prezident Ivan Gašparovič pre pochybnosti o jej ústavnosti nepodpísal. Skupina poslancov, ktorých zastupuje Jozef Mihál (SaS), sa koncom minulého roka obrátila na Ústavný súd. V podaní ho žiadajú, aby pozastavil časť zákona, ktorá podmieňuje výplatu dávky v hmotnej núdzi odpracovaním 32 hodín. Podľa nich týmto došlo k porušeniu práva na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných potrieb. Zákon plánuje na Ústavnom súde napadnúť aj verejná ochrankyňa ľudských práv Jana Dubovcová.