Veľký súboj o Prezidentský palác sa začína, v hre je 15 kandidátov

Záujem uchádzať sa o post hlavy štátu prejavil najvyšší počet kandidátov, až 15, a prvýkrát je medzi kandidátmi aj úradujúci premiér. Práve Robertovi Ficovi sa dávajú najväčšie šance vyhrať.

V roku 2004 bolo kandidátov jedenásť. Politológ Michal Horský súčasný vysoký počet kandidátov zhodnotil tak, že vo vrcholovej politike zavládla inflácia ašpirantov na prezidentský úrad. „Čím vyšší počet kandidátov, tým zložitejšia prehľadnosť pre voličov v prvom kole volieb,“ usúdil politológ.

Odlišnosť v porovnaní s poslednými voľbami vidí Horský v tom, že ak v roku 2009 bolo takmer zrejmé, že do druhého kola postúpi vtedajší prezident Ivan Gašparovič podporovaný Smerom a kandidátka pravice Iveta Radičová, tak teraz je situácia menej prehľadná. „Viac-menej je jasný postup kandidáta ľavice do druhého kola, zatiaľ čo reálnu šancu na postup má tiež viacero kandidátov opozičných parlamentných strán či ďalších nestraníckych osobností,“ povedal politológ. Podobne aj sociológ Martin Slosiarik poukázal na niekoľko relevantných súperov súčasného premiéra.

Okrem premiéra Fica kandiduje viacero ostrieľaných politikov. Je to napríklad kandidát KDH a bývalý predseda parlamentu Pavol Hrušovský, expremiér Ján Čarnogurský či viacnásobný minister slovenskej vlády Milan Kňažko. Aktívnym politikom je nezaradený poslanec a bývalý člen KDH Radoslav Procházka. Jediným v skupine favoritov bez politických skúseností je Andrej Kiska. Podľa sociológa Pavla Haulíka ešte ani raz nebol výsledok volieb prezidenta otvorenejší ako teraz.

„Možno to znie paradoxne, ale voľby nemajú jednoznačného favorita. Jednak nie je jasné, kto postúpi proti Robertovi Ficovi do druhého kola. Medzi jeho protikandidátmi nie je žiadny favorit a vôbec nie je jasné, ako sa bude vyvíjať situácia v druhom kole,“ analyzoval ďalší vývoj Haulík.Podľa neho nie je tiež zrejmé, koľko voličov Smeru príde voliť a podporí Fica, pretože stále je veľká skupina takých, ktorí si myslia, že by mal zostať premiérom.

Haulík spomenul prezidentské voľby v roku 2004, ktoré môže dnešná situácia sčasti pripomínať. Vtedy kandidovali Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Eduard Kukan a Rudolf Schuster. Jednoznačným favoritom bol podľa sociológa Kukan, ale do druhého kola sa prekvapujúco nedostal a voľby sa skončili zvolením Gašparoviča.

Medzi kandidátmi sú viacerí, ktorí sú bez šance uspieť. Tak ako pred piatimi rokmi aj teraz kandiduje Milan Melník, v roku 2009 získal necelých 2,5 percenta hlasov. Politológ Horský si myslí, že kandidáti, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou nebudú úspešní, môžu mať napriek tomu celý rad motívov, prečo sa uchádzajú o prezidentský post. „Buď poslúžia vlastným stranám na propagáciu značky, alebo čakajú, že im možný pozitívny výsledok uľahčí cestu k vytvoreniu nových politických strán, prípadne sa chcú len zviditeľniť pred verejnosťou.

Podmienkou kandidatúry je 15 podpisov poslancov alebo petícia aspoň s 15-tisíc podpismi občanov. Nie všetci uchádzači o funkciu hlavy štátu stihli zozbierať dostatok podpisov, hoci sa očakávalo, že voľby budú koncom marca.

Niektorým kandidátom pomohli podpismi poslanci parlamentu z SDKÚ, Obyčajných ľudí a Novy. Stalo sa tak v prípade Milana Kňažka či Gyulu Bárdosa. Kandidát SMK Bárdos však dokázal mobilizovať svojich priaznivcov a od druhej polovice decembra vyzbieral vyše 46 000 podpisov. Radoslav Procházka tiež zbieral podpisy občanov, na petičné hárky sa mu podpísali aj niektorí poslanci parlamentu ako občania.

Prezidentskí kandidáti musia predložiť kandidatúru do štvrtkovej polnoci. Kancelária Národnej rady už prekontrolovala tisíce podpisov. Kontrolu robí asi 15 zamestnancov kancelárie parlamentu. „Kontrolujú sa všetky hárky a všetky podpisy, či spĺňajú náležitosti zákona,“ povedala riaditeľka komunikačného odboru parlamentu Soňa Pőtheová.

Akú podporu kandidáti majú, ukážu prieskumy agentúr. Zdá sa však, že v tomto prípade bude situácia špecifická, pretože prieskumov bude poskromne. Martin Slosiarik z agentúry Focus povedal, že údaje v teréne začnú zbierať až koncom januára a prvý prieskum zverejnia niekedy v polovici februára. Ján Baránek z agentúry Polis predpokladá, že prieskum preferencií kandidátov by mohol zverejniť ešte tento mesiac, či a kedy budú ďalšie, nevedel povedať. O prieskume nehovoril Pavel Haulík z agentúry MVK.

„Nemám žiadne konkrétne plány a či vôbec niečo budeme robiť,“ podotkol. Prieskumy bývajú terčom kritiky, zvlášť sú citlivo vnímané práve v predvolebnom období. Haulík si myslí, že niektorým politikom chýbajúce prieskumy môžu vyhovovať, pretože sa im lepšie pohybuje v mútnych vodách. „Že budú prieskumy sporadické, bude prispievať k neurčitosti situácie,“ mienil Haulík.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.