Postup tvorby zákona o hmotnej núdzi mal byť iný, tvrdí Brocka

Postup pri tvorbe nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý začal platiť 1. januára, mal byť iný, najskôr mal byť odstránený rozpor s ústavou. Povedal to v relácii RTVS Sobotné dialógy poslanec Július Brocka (KDH).

18.01.2014 14:36
Július Brocka Foto: ,
Július Brocka.
debata (9)

Aby sme mohli vyžadovať za sociálnu dávku aj istú iniciatívu, aby ľudia prejavili vďačnosť účasťou na menších obecných prácach či dobrovoľníckej činnosti a aby bolo možné od zdravých, mladých a schopných pracovať činnosť vyžadovať, museli by sme s obcami hľadať činnosti, kde by sa títo ľudia mohli uplatniť. „Rezort preskočil tento logický postup a hodil to na starostov. Je to náročný proces pre starostov, ktorí majú v obciach veľa poberateľov dávky. Nemôžu to zvládnuť,“ povedal s tým, že vláda sa takto zbavila zodpovednosti za chudobných ľudí.

Naša ústava dnes podľa neho hovorí, že človek má nárok na dávku v hmotnej núdzi bez toho, aby sme ho nútili pracovať. „O tom, že zákon na ústavu narazí, sa už hovorilo, dokonca prezident Ivan Gašparovič ho vrátil do parlamentu, no aj tak bol schválený v pôvodnom znení,“ vysvetlil.

Brocka však nespochybňuje všetko, čo je v zákone, a ani snahu ministra urobiť poriadok, aby peniaze nedostávali tí, ktorí sú mladí, zdraví a schopní pracovať, ale nechcú. Podľa neho je na Slovensku veľa ľudí, ktorí každý deň chodia do práce a aj napriek tomu je ich životná úroveň nízka. „Princíp je správny, nemôže niekto v spoločnosti parazitovať na práci a usilovnosti druhého, spôsob Smeru je však komplikovaný a nevedie k účelu, ku ktorému smerujeme,“ poznamenal v relácii a dodal, že sa tým rozmnožuje nespravodlivosť.

Poslanci Smeru by však mali podľa neho začať od seba a ukázať, že ani oni nebudú brať peniaze bez práce. „Zákon by sa mal novelizovať, mali by byť akceptované pripomienky, ktoré odzneli koncom minulého roka a takisto prezidentove pripomienky a až následne možno spolu so samosprávami tento problém zmenšiť,“ doplnil Július Brocka.

Ministrovi práce Jánovi Richterovi však poslanec za KDH rozumie v tom, že reaguje na nátlak verejnosti, že treba robiť niečo s tým, že je veľa ľudí, ktorí by mohli pracovať, čakajú na pomoc od štátu a nepracujú, no v rovnakej núdzi je aj štát. „Zákon je však zlý,“ poznamenal. Starostovia sú týmito povinnosťami podľa jeho slov zaťažení, nemajú na to materiálne, finančné ani iné podmienky. Ako povedal, práce je na Slovensku dosť pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať, no vláda ju musí v spolupráci so samosprávou zorganizovať. „Tak, ako to urobili, to nemôže fungovať,“ dodal Brocka.

Richter: Zákon nie je namierený proti najchudobnejším

Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer) nie je tento zákon namierený proti najchudobnejším. „Celý prístup nie je o tom, že ideme poberateľom dávok v hmotnej núdzi brať, len žiadame stupeň aktivity, do istej miery si dávku odpracujú. Akceptujeme solidaritu, no vyžadujeme väčšiu aktivitu, vnímame to aj ako istý stupeň motivácie, pretože tí aktívni môžu získať tiež aktivačnú dávku,“ vysvetlil.

Ako dodal, prednosťami zákona sú motivácia, aktivácia a záujem. „Budeme ľudí presviedčať, aby si 32 hodín odpracovali, je to o zodpovednosti za seba, za rodinu,“ poznamenal. Akonáhle niekto, kto je pripravený, zdravý, plnoletý a spĺňa zákon, bezdôvodne odmietne pracovať, dávka mu bude podľa Richtera odobratá. V žiadnom prípade však nebude mať zákon dopad na dieťa, dodal. Prácu vedia podľa neho poskytnúť mnohé inštitúcie, jednak ide o obce, Vyššie územné celky, občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie, cirkev, nemocnice či zariadenia sociálnych služieb. „Pomenovali sme 20 oblastí, ktorých by sa táto možnosť mohla týkať,“ uviedol Richter.

Ako následne povedal, je, a bude ich záujmom, aby každý jeden človek, ktorý má záujem pracovať, dostal túto možnosť. „Urobíme všetko pre to, aby každý ponuku pracovať dostal,“ informoval v relácii Sobotné dialógy. Zákon však podľa neho nič nehádže na starostov. „Delegovali sme ľudí, ktorí budú tieto veci zabezpečovať, rozhodujúcu úlohu teda nebude mať obec, ale koordinátor,“ doplnil minister práce.

Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura, štát od začiatku roka vypláca len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však je, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Vyplýva to zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Július Brocka #zákon o hmotnej núdzi