Minister Ján Richter chce zákon na zavedenie minimálnej penzie pripraviť ešte v tomto roku. Podrobnosti prezradiť nechcel, no už teraz sa vie aj to, že táto suma sa nebude vyplácať plošne všetkým seniorom.
Minimálny dôchodok má väčšina vyspelých štátov Európy, jeho výška je však rôzna. O jeho zavedení na Slovensku sa hovorí už roky. Mali by ho dostávať tí, ktorým po odpracovaní určitého počtu rokov vychádza nízka penzia a hrozil by im prepad do chudoby.
Ako spresnil Richterov hovorca Michal Stuška, minimálny dôchodok by mala riešiť už najbližšia novela zákona o sociálnom poistení. „Čo sa týka jeho výšky, nemal by zmysel, ak by nedosahoval sumu životného minima,“ skonštatoval Stuška.
Keďže životné minimum v súčasnosti dosahuje 198,09 eura, z vyjadrenia hovorcu plynie, že suma najnižšej penzie by mala byť asi 200 eur. „Na samotný najnižší dôchodok budú mať, samozrejme, naďalej nárok iba tí, čo spĺňajú zákonné podmienky – teda odpracovali potrebný počet rokov a dosiahli penzijný vek,“ zdôraznil ďalej Stuška. Rôzne „fámy“ o plošnom poskytovaní minimálnej penzie všetkým seniorom bez rozdielu označil za nepravdivé.
Minister Ján Richter už pripustil, že nastaviť podmienky nového dôchodku nebude jednoduché. „Jeho zavedenie treba riešiť systémovo, zohľadniac všetky doterajšie aj plánované reformy v systéme penzijného zabezpečenia,“ zdôraznil Richter. Podľa neho by však istota takejto penzie predovšetkým nemala zmenšiť motiváciu ľudí pracovať – čiže tí, ktorí počas života pracovali, hoci aj za minimálnu mzdu, by mali na starobu získať lepšie zabezpečenie, ako keby žili len z dávok v hmotnej núdzi.
Koľkých penzistov sa zmena dotkne, bude jasné po určení kritérií na priznanie minimálneho dôchodku. Napríklad starobný dôchodok vypočítaný pod hranicou životného minima má dnes okolo 22-tisíc ľudí. A štát im musí dorovnávať príjmy cez systém dávok v hmotnej núdzi. Radovan Ďurana z inštitútu INESS si preto myslí, že minimálna penzia by mohla priniesť najmä administratívne zjednodušenie. „Tí dôchodcovia, ktorí majú kvôli vypočítanému nízkemu dôchodku nárok na doplatok z dávok v hmotnej núdzi, nebudú musieť vypĺňať žiadosti o tieto dávky,“ uvažuje.
Zároveň však Ďurana podčiarkuje, že snaha odstrániť byrokraciu by nemala viesť k „vynútenej solidarite“. „Ani minimálna penzia nesmie byť nárokovateľná automaticky, ale len na základe poctivo posúdenej žiadosti,“ tvrdí. Inak by podľa neho mohla novinka priniesť aj paradoxy, keď by napríklad minimálny dôchodok patril aj manželke milionára, ktorá ho síce vôbec nepotrebuje, no keďže niekedy za bývalého režimu pracovala, dané podmienky spĺňa. Nevie si tiež predstaviť, ako by ministerstvo mohlo spravodlivo vyhodnotiť, kto si dôchodkové poistenie platil poctivo a kto platenie odvodov vedome obchádzal.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš považuje minimálny dôchodok za vhodné opatrenie na zníženie počtu penzistov ohrozených chudobou. „Mal by sa však vyplácať adresne, cielene a takisto podľa zásluhovosti,“ myslí si Goliaš. Pripomína, že podľa aktuálnych údajov Eurostatu hrozí chudoba siedmim percentám penzistov, no oveľa horšie sú na tom mnohočlenné rodiny či osamelí rodičia s deťmi.
Ministerstvo úskalia nového inštitútu pripúšťa, preto chce o ňom ešte diskutovať so sociálnymi partnermi aj s odborníkmi. Podľa Stušku je v súvislosti s vyplácaním najnižšieho dôchodku nevyhnutné napríklad aj legislatívne doriešiť vzájomné väzby medzi dôchodkovými piliermi, keďže už na budúci rok sa penzie začnú vyplácať aj z druhého.
Ešte ako ministerka práce v druhej Dzurindovej vláde sa napríklad tento inštitút snažila presadiť Iveta Radičová. „Schválením novely zákona, ktorú navrhujem, by minimálny dôchodok po 25 odpracovaných rokoch a príjme zodpovedajúcom minimálnej mzde nemal od augusta 2006 klesnúť pod 5 170 korún (okolo 172 eur)," povedala vtedy pre Pravdu. Zmena sa podľa nej mala dotknúť približne až 80-tisíc dôchodcov. Následne prijatá novela zákona o sociálnom poistení však sľuby ministerky nesplnila.
Prvá vláda Roberta Fica síce minimálny dôchodok takisto nezaviedla, no už si ho napísala do programu, s ktorým išla do júnových parlamentných volieb 2010. Radičovej pravicová koalícia, ktorá po nich vznikla, si zavedenie penzijného minima dokonca zakotvila v programovom vyhlásení. Podľa vyjadrení vtedajšieho ministra práce Jozefa Mihála mala najnižšia penzia dosahovať 220 až 230 eur a týkať sa mala nielen starobných, ale aj plne invalidných dôchodcov. Podrobnosti svojho zámeru však Mihál nikdy nevysvetlil a ani nevyčíslil, aký dosah by malo dorovnávanie dôchodkov na rozpočet Sociálnej poisťovne a štátu.