Do štyroch mesiacov by mal mladý bez práce dostať ponuku

Z týchto peňazí pôjde väčšia suma na pokračovanie vlaňajšieho projektu, vďaka ktorému si prácu doteraz našlo 17-tisíc ľudí tejto vekovej kategórie. Firmy ochotné prijať ich sa mohli zatiaľ uchádzať celkovo o 70 miliónov eur, ktoré štát vlani na tento účel vyčlenil.

Pre každého zamestnaného mladého dostali úhradu minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok, pričom sa však museli zaviazať, že jeho pracovné miesto udržia ešte ďalších šesť mesiacov bez dotácie. Zvyšná časť financií sa použije na úpravu legislatívy, rozbeh rôznych aktivít, ktoré by mladým mali pomôcť zorientovať sa na pracovnom trhu, ale aj na rekvalifikácie.

Rezorty školstva a práce už rokujú, aby pripravili osobitné rekvalifikačné učebné programy, v ktorých sa napríklad učivo bežne rozvrhnuté na tri roky zhutní do jedného. „Očakávame od tohto projektu veľmi veľa,“ vyhlásil po skončení stredajšieho rokovania Rady solidarity a rozvoja premiér Robert Fico. Zdôraznil, že partneri s predloženými návrhmi súhlasili a považujú ich za prospešné.

Aj minister práce Ján Richter vyjadril presvedčenie, že vo vlaňajšom úspešnom trende znižovania nezamestnanosti mladých bude Slovensko pokračovať aj v najbližšom období. „Podarilo sa nám znížiť počet nezamestnaných mladých ľudí do 25 rokov o 17-tisíc, zo 140-tisíc v januári minulého roku na 123-tisíc v decembri minulého roku,“ uviedol.

Richter tiež informoval, že rezort už na základe iniciatívy Európskej únie vypracoval Národný implementačný program, ktorý by mal pomôcť vniesť do praxe systém „záruk“ pre mladých. „Základný cieľ je v tom, aby mladý človek do štyroch mesiacov po skončení školy dostal ponuku – buď na prácu, alebo na ďalšie vzdelávanie, prípadne rekvalifikáciu,“ povedal.

Realizačný plán programu sa bude podľa ministra orientovať na dve oblasti – legislatívnu a projektovú. „Ideme upraviť tri zákony z rezortu školstva, najdôležitejší z nich je zákon o odbornom vzdelávaní,“ zdôraznil. Ako štvrtý treba podľa neho novelizovať aj zákon o službách zamestnanosti. K jednotlivým projektom budú mať podľa neho právo priebežne sa vyjadrovať aj zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov.

„Tento zámer vlády hodnotíme pozitívne. Dôraz kladieme najmä na zmenu systému vzdelávania. Školstvo nám dnes neprodukuje ľudí pripravených vedomosťami na prax,“ zhodnotil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov. „Budeme sa snažiť projektu pomôcť a veríme, že bude mať úspech,“ potvrdil aj šéf ZMOS Jozef Dvonč.

Z 200 miliónov eur vyčlenených na projekt zamestnávania mladých tvorí 72,4 milióna z príspevku Európskej únie, zhruba rovnaká suma pôjde z Európskeho sociálneho fondu a zvyšnými približne 50 miliónmi prispeje slovenský štátny rozpočet.

Na rokovaní k téme zamestnávania mladých, ktoré sa na podnet Európskej komisie uskutoční 14. februára v Bruseli, sa má stanoviť definitívny harmonogram „akčného plánu“ zamestnávania mladých, keďže ide o problém nielen slovenský, ale aj celoeurópsky. Podľa Richtera chce Slovensko v tomto smere presadiť, aby sa eurofondy mohli využiť na zamestnávanie ľudí až do 29 rokov, nie iba po súčasnú hranicu 25 rokov.

Ako doplnil Richterov hovorca Michal Stuška, národný projekt nebude nemenný dokument. „V priebehu realizácie počítame s možnými novými doplneniami v rokoch 2014 až 2015. Môže ísť najmä o ďalšie návrhy zo strany sociálnych partnerov, ktoré vyplynú z vývoja na trhu práce či reforiem v oblasti vzdelávania,“ uzavrel.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.