V susednej krajine môžu zarobiť aj tisíc eur za dva týždne, čo je na naše pomery doslova kráľovský plat. Rakúšania sa na pracovnú silu z ostatných krajín nesťažujú. Starať sa o často nevládnych seniorov 24 hodín denne za taký plat nechcú.
V súčasnosti pracuje v Rakúsku asi 22-tisíc slovenských opatrovateľov. Je to až 80 percent z celkového počtu opatrovateľov inej národnosti, ktorí tu pôsobia. Tieto čísla však zahŕňajú len oficiálne prihlásených. Tých, ktorí sú tu „načierno“, môže byť aj o niekoľko tisícok viac. Aj tieto informácie odzneli na konferencii pri príležitosti posilňovania spolupráce rakúskeho a slovenského odborového zväzu.
V prihraničnom rakúskom meste pracuje aj 32-ročná Lenka. „Nemala som inú možnosť. Pochádzam z Rožňavy a ako čašníčka som zarábala málo. Pritom mám dve školopovinné deti a som rozvedená. To, čo nám pošle bývalý manžel, nestačí. Preto chodím každé dva týždne sem, o deti sa zatiaľ stará moja mama,“ hovorí s tým, že bez podpory rodičov by si poradila len ťažko.
„Mrzí ma, že nemôžem byť s deťmi. Tu si však zarobím 600 eur za dva týždne. Babke, ktorú opatrujem, upratujem, varím, mám stanovený rozvrh, čo musím každý deň urobiť. Napríklad vždy o jedenástej sa hráme človeče,“ vysvetľuje. Jediné, čo jej prekáža, je samota a ticho. Preto sa vždy teší domov, môže byť s deťmi a konečne sa s niekým rozprávať.
„Priemerný plat zdravotnej sestry v Rakúsku je od 1 900 do 2 000 eur. Ošetrovateľky zarábajú okolo 1 800 eur a opatrovateľky na plný úväzok od 1 500 do 1 600 eur,“ vysvetľuje Michaela Guglberger z rakúskeho odborového zväzu Vida. V porovnaní so Slovenskom ide o nadštandardný zárobok.
Podľa Jany Prčovej zo Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb priemerné platy ošetrovateľov a opatrovateľov na Slovensku sú na úrovni minimálnej mzdy. Dodala, že hrubý plat za starostlivosť o chorých a bezvládnych klientov v roku 2012 bol na úrovni 580 eur. „A to už aj so všetkými príplatkami za nočné služby, sviatky, nadčasy a za zmennosť. Táto práca je pritom psychicky aj fyzicky veľmi náročná,“ podotkla Prčová.
Okrem Sloveniek je v susednej krajine aj množstvo Rumuniek, ktoré pýtajú rádovo nižšie mzdy. Kým bežne opatrovateľkám platia 70 eur za 24 hodín starostlivosti, Rumunky pracujú aj za polovičnú mzdu. V rebríčku sa objavili aj Maďarky, ktoré opatrovanie v Rakúsku rovnako považujú za svoju zárobkovú činnosť.
Väčšina opatrovateľov pracuje v Rakúsku na živnosť. „Je to výhodnejšie. Keby ich rodiny chceli riadne zamestnať, bolo by to administratívne náročnejšie a museli by im platiť viac,“ povedal sociológ Miloslav Bahna, ktorý sa dlhodobo venuje téme migrácie do zahraničia. Naráža tak na fakt, že v Rakúsku sa minimálne platy pohybujú od 1 000 do 1 300 eur, v závislosti od kolektívnych zmlúv. Ak by si rodina riadne zamestnávala opatrovateľku, musela by jej vyplatiť túto sumu, plus 13. a 14. plat, či uhrádzať dovolenku. Opatrovatelia sa však nesťažujú.
„Viem, za čo robím a nemusím z nikoho ťahať peniaze ako tu na Slovensku. Plat mi chodí pravidelne, čo bola v reštaurácii, kde som predtým pracovala, skôr vzácnosť,“ hovorí opatrovateľka z Rožňavy.
Honba za rakúskymi platmi má však aj svoje úskalia. Opatrovatelia sú často vykorisťovaní pracovnými agentúrami, ktorým posielajú značnú časť mzdy. Na druhej strane, k chorým a bezvládnym ľuďom sa mnohokrát dostanú len slabo vzdelaní ľudia. Stačí, ak si urobia akreditovaný kurz opatrovania v rozsahu 220 hodín. „Takýto človek nikdy nemá vedomosti ako niekto so zdravotníckym vzdelaním. Samozrejme, nakŕmiť alebo prezliecť dokáže, ale nemusí si všimnúť napríklad rôzne zmeny na koži, ktoré signalizujú možné zdravotné problémy.
Opatrovatelia sú často dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí boli rekvalifikovaní úradom práce. Je to z núdze cnosť. Doplatiť na to môže opatrovaný človek,“ vysvetľuje Prčová.
Aby sa predišlo zneužívaniu systému, vykorisťovaniu opatrovateľov či nedostatku informácií, Rakúsky odborový zväz a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky sa rozhodli spolupracovať. Chcú zlepšiť situáciu zamestnancov na spoločnom trhu práce. Aj z tohto dôvodu organizujú rôzne konferencie, aby sa o problémoch susednej krajiny dozvedeli čo najviac.