Ten však v parlamente nebol. Hlina zostal za pultom až do 19. hodiny, kedy sa siedmy rokovací deň 29. schôdze parlamentu skončil.
Poslanec sa dožadoval prítomnosti premiéra na základe rokovacieho poriadku. Zákon hovorí, že členovia vlády musia byť počas interpelácií prítomní. Keďže Fico neprišiel, Hlina mlčky čakal. Občas sa ale pokúsil vysvetliť, o čo mu ide. „Volení zástupcovia ľudí si neplnia svoje povinnosti. Stojím tu a čakám na ministrov, mám právo, aby tu boli,“ povedal a predsedajúca schôdze Jana Laššáková (Smer) mu nechala vypnúť mikrofón.
Vzniknutú situáciu sa snažili poslanci vyriešiť predčasným ukončením rokovacieho dňa. Nemohli však o tom rozhodnúť, keďže neboli uznášaniaschopní. Miroslav Číž (Smer) Hlinovi odkázal, že so slovenským parlamentarizmom narába hrubo a jeho konanie označil za facku občanom celej SR. Hlina takto zablokoval parlament už viackrát. Aj v minulosti bola dôvodom neprítomnosť člena vlády, ktorého chcel poslanec interpelovať.
Podľa rokovacieho poriadku je interpelácia kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám,“ uvádza sa v zákone. Fico dnes ospravedlnený nebol.
Väčšina v parlamente bude môcť naďalej rušiť mimoriadne schôdze
Vládna väčšina bude môcť naďalej rušiť mimoriadne schôdze parlamentu. Zabrániť tomu chceli opoziční poslanci Miroslav Kadúc (OĽaNO) a Daniel Lipšic, vládny Smer ich novelu rokovacieho poriadku zamietol.
Opoziční zákonodarcovia neúspešne presadzovali, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze.
Predseda parlamentu podľa platnej legislatívy musí zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní, ak o jej zvolanie písomne požiada aspoň pätina poslancov (30). Vládny Smer v tomto volebnom období zablokoval viacero mimoriadnych schôdzí, napríklad ku stavu v justícii či k situácii s nebankovými subjektmi alebo ku kauze emisie, a to tak, že v úvode schôdze neschválil ich program. Mimoriadne schôdze sa tak skončili niekoľko minút po otvorení.
„Neschválenie programu zvolanej mimoriadnej schôdze sa stalo jedným z nástrojov vládnej väčšiny, ako zabrániť konaniu mimoriadnej schôdze,“ vysvetľujú opoziční zákonodarcovia. V aktuálnom 6. volebnom období NR SR sa zatiaľ z 13 mimoriadnych schôdzí podľa Lipšica a Kadúca konalo len päť, a to schôdza k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku, návrhu na podanie obžaloby na prezidenta Ivana Gašparoviča, schôdza k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku, k návrhu na odvolanie premiéra Roberta Fica a k postoju vlády voči ombudsmanke Jane Dubovcovej. V 5. volebnom období NR SR sa podľa poslancov z piatich zvolaných mimoriadnych schôdzí konala iba jedna.
„Takýto úzus nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, respektíve by mal byť, rokovací poriadok vystavaný. Veď predsa ak by zákonodarca mal pri prijímaní takejto normy zámer, aby sa mimoriadna schôdza nekonala, neposkytol by menšej skupine ako je nadpolovičná väčšina poslancov NR SR právo takúto schôdzu zvolať,“ argumentujú.
Lipšic a Kadúc preto v novele navrhovali, aby sa pri mimoriadnych schôdzach neschvaľoval ich program, keďže ten vyplýva zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze.
Poslanci nepodporili zmenu Ústavy SR
Poslanci neposunuli do druhého čítania návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to navrhovali poslanci SaS Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál. Opoziční poslanci chceli zmenou odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne vládneho Smeru s Ústavou SR.
Podľa nového zákona vypláca od začiatku roka štát základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne.
Opoziční poslanci dlhodobo upozorňovali na to, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi môže byť v rozpore s Ústavou SR. „Bez toho, aby sa odstránili pochybnosti o súlade schválenej normy s ústavou, bude existovať permanentná hrozba vyslovenia nesúladu prijatej normy s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uvádzajú poslanci SaS.
„Ak sa tak stane, bude verejnosť celkom oprávnene spätne vnímať všetky aktivity vlády súvisiace so zavádzaním princípu zásluhovosti do systému hmotnej núdze iba ako správne načasovaný, ale krátkodobý marketingový ťah, pri ktorom sa možno aj vopred počítalo s tým, že schválený zákon bude mať životnosť do zverejnenia nálezu ústavného súdu, a že vina za neúspech celej myšlienky sa potom zvalí na ústavný súd,“ argumentovali vo svojom návrhu na zmenu Ústavy SR.