Župa mala prispieť podľa ministerstva školstva sumou 270-tisíc eur. Kotleba pritom ešte v decembri hovoril, že rozpočet župy disponuje dostatočne veľkým balíkom peňazí, dnes však župa argumentuje, že na modernizačné projekty peniaze nemá. Podľa hovorcu Banskobystrického kraja Miroslava Beličku spolufinancovanie nemajú zabezpečené už len tri školy. Ako uviedol, ďalších 14 si „dokázalo zabezpečiť spolufinancovanie z vlastných príjmov školy, sponzoringu, darov a grantov“ a päť iných škôl si zas zabezpečilo spolufinancovanie z iných zdrojov už pred podaním projektu.
Podľa našich zistení však problém majú všetky školy vrátane tých, ktoré si našli iné zdroje. Ak im župa neprispeje na podporu a rozvoj, musia zastaviť ďalšie investície, ktoré mohli využiť aj na prilákanie žiakov k odborom, ktorých absolventi chýbajú na trhu práce.
Školy majú cez projekty získať napríklad interaktívne tabule, moderné digitálne laboratóriá na fyziku a chémiu. Pôvodne na nové vybavenie nemali nič doplácať, lebo väčšia časť sa má platiť z eurofondov. Menšiu časť mala doplatiť župa.
„Tak veľmi sme sa tešili, že sme s projektom na modernizáciu školy uspeli. Snažili sme sa o to už tretí rok za sebou a konečne sa to podarilo. A teraz nám na to budú chýbať peniaze,“ hovorí nemenovaný riaditeľ strednej školy v južnej časti kraja. Ak chcú do projektu ísť, musia hľadať iné zdroje. „Z príspevkov od rodičov to asi ťažko získame, nie sme bohatý kraj, kde by si to ľudia mohli dovoliť,“ vraví riaditeľ školy, ktorý nechcel prezradiť svoje meno. Časť financií by mohli vykryť z faktúr, ktoré škole neboli doteraz uhradené, po malých sumách budú zrejme pýtať od rôznych sponzorov. „Pochybujem o tom, že by sa našiel štedrý sponzor, ktorý by chýbajúcu časť zaplatil,“ dodáva.
Peniaze potrebujú nájsť všetci riaditelia stredných škôl, ktoré v europrojektoch uspeli. „Budeme sa to snažiť riešiť priebežne z príspevkov, čiastočne z grantov a z vlastných zdrojov,“ hovorí riaditeľka strednej odbornej školy, ktorá nechcela uviesť svoje meno. Ide o školu, kde sa vyučujú aj strojárske odbory, ktorých absolventi chýbajú na trhu práce a zamestnávatelia ich žiadajú. Aj preto, aby k týmto odborom pritiahli mladých ľudí, chcú cez eurofondy investovať do modernizácie školy.
„Chceme kúpiť digitálne pomôcky, vôbec prvú interaktívnu tabuľu, veď aj pre žiakov, ktorí ju poznajú zo základnej školy, je čudné, keď ju na strednej nemajú,“ upozorňuje. Mienia investovať aj do počítačového vybavenia. Technika, ktorú teraz majú, je len darom od sponzorov a firiem, ktoré ju vyraďovali. Riaditeľka už pri podávaní projektu vedela, že peniaze zo župy nedostane. Peniaze na spolufinancovanie budú brať napríklad z financií za služby, ktoré poskytujú ich učni v rámci praktickej prípravy. Siahnu teda do zdrojov, ktoré by za iných okolností mohli použiť napríklad na lepšie ohodnotenie a motiváciu žiakov, čo by mohlo zároveň pomôcť prilákať žiakov k remeslám.
Financie z eurofondov tak môžu dostať školy v iných krajoch. Tie by nemali problém prispieť na ich lepšiu vybavenosť. „S radosťou podporujeme všetky projekty škôl, ktoré boli v získaní eurofondov úspešné,“ vraví hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková. „Boli sme naozaj radi, že sa školám podarilo uspieť v takej konkurencii. Získať projekt z eurofondov vôbec nie je jednoduché. Pritom pre školy sú tieto peniaze obrovská pomoc, inak by sa len ťažko mohli modernizovať,“ dodáva. Školám v Banskobystrickom kraji, ktoré uspeli v získaní projektov a teraz hľadajú peniaze na spolufinancovanie, sa aj preto nečuduje, že sa nechcú projektov vzdať.