Školy tak pre župu zrejme prídu o milióny z eurofondov, ktoré mohli použiť napríklad na nákup interaktívnych tabúľ alebo vybavenie fyzikálnych či chemických laboratórií. Projekty banskobystrická župa odmietla spolufinancovať, hoci jej príspevok by bol len vo výške menej ako päť percent z celkovej sumy. Najprv odporučila riaditeľom, aby si peniaze zohnali sami. Keď tak urobili, najnovšie zmietla zo stola aj túto snahu.
Podľa zistení Pravdy kraj nedovolí čerpať eurofondy 14 stredným školám z 22. „Banskobystrický samosprávny kraj chce postupovať v súlade s platnou legislatívou, a preto dá pokyn na začatie realizácie projektu len tým ôsmim školám, ktoré získali eurofondy zákonným spôsobom,“ uviedol hovorca kraja Miroslav Belička. Ďalších 14 škôl podľa neho porušilo finančnú disciplínu. O ktoré školy konkrétne ide, jasné nie je.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Ctiteľ disciplíny.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Vedenie kraja dotknutým riaditeľom dokonca tvrdí, že by sa za svoje postupy mali zodpovedať pred prokurátorom pre porušenie zákona. Na otázku, či podniklo už aj nejaké právne kroky, hovorca neodpovedal. Kotleba sa v tejto veci rozhodol listom obrátiť na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
Reakcia banskobystrickej župy zarazila predsedu Združenia pre rozvoj stredného odborného vzdelávania Františka Tamašoviča. „Celý proces pri podávaní žiadostí o príspevky predsa robia školy pod dohľadom zriaďovateľa, preto si nemyslím, že ich možno z niečoho viniť,“ vraví. Naopak, podľa neho je skôr na župe, nech vysvetlí, prečo sa projektom bráni. „Eurofondy sa vždy vnímali ako pozitívum, a ak niekto tvrdí opak, je to prinajmenšom zarážajúce,“ pokračuje Tamašovič. Podľa neho sú príspevky na rozvoj v súčasnej situácii nenahraditeľné, pretože školy si inak napredovanie zadovážiť nedokážu. Rovnako to nie je v silách ani ich zriaďovateľov, čiže krajov.
Riaditelia škôl urobili podľa banskobystrického župného úradu chybu v tom, že pri žiadostiach o peniaze dokladali schopnosť prispieť na projekty výpismi z účtu škôl. Predseda kraja Kotleba v liste, ktorý napísal ministerstvu školstva, tvrdí, že výpisy školy použiť nemohli a navyše to urobili bez súhlasu zastupiteľstva.
Na projektoch pracovali vedenia škôl mesiace a riaditelia sú z postoja župy znechutení. Napriek tomu o situácii hovoriť nechcú. Boja sa, keďže Kotleba pre organizácie, ktoré zriaďuje župa, vydal zákaz komunikovať s médiami.
„Keď sa niektorý riaditeľ ozval, že chce zohnať peniaze verejnou zbierkou, do ktorej by mohli prispieť napríklad rodičia, vôbec mu to ani nedovolili. Reakcia bola: už raz ste zákon porušili, chcete v tom pokračovať?“ povedala jedna z riaditeliek strednej školy v Banskobystrickom kraji o tom, ako prebiehalo stretnutie vedenia kraja s riaditeľmi. Meno v novinách zverejniť nechcela. Ministerstvo školstva názor banskobystrickej župy nechápe a vraví, že dokladanie výpisov z účtu je všeobecne známym postupom, ktorý je zaužívaný už sedem rokov. „Agentúra ministerstva školstva pre štrukturálne fondy EÚ nesúhlasí s tvrdením, že schválenie nenávratných finančných príspevkov pre školy v Banskobystrickom kraji bolo neoprávnené, rovnako nedošlo k pochybeniam v iných samosprávnych krajoch,“ uviedol hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.
Definitívne stopnutie projektov Kotlebom pre 14 škôl prichádza v čase, keď všetko nasvedčovalo tomu, že situácia v banskobystrickej župe sa vyriešila. Poslanci kraja totiž minulý piatok schválili v rozpočte peniaze, ktoré školy potrebujú na spolufinancovanie projektov. Kotleba už avizoval, že uznesenie nepodpíše. Rozpočtom sa budú poslanci zaoberať ešte raz a budú musieť prelomiť županovo veto.
Poslanec župného zastupiteľstva Juraj Družbacký (Smer) si však myslí, že 14 stredných škôl má ešte poslednú nádej. Ak poslanci schvália opäť rozpočet, na čo potrebujú trojpätinovú väčšinu. „Uznesenie bude potom platné aj bez toho, aby to župan podpísal,“ mieni. To podľa neho platí nielen pre rozpočet, ale aj v prípade súhlasu pre školy, aby mohli čerpať peniaze aj bez Kotlebovho podpisu.
Problémy s eurofondmi nastali, keď Kotleba školám začiatkom mesiaca v liste oznámil, že kraj neprispeje na projekty modernizácie škôl tak, ako to plánovalo ešte predošlé vedenie na čele s Vladimírom Maňkom (Smer). Školám pritom stačilo doložiť 270-tisíc eur a z eurofondov by do kraja prišlo asi päť miliónov eur. Ak teda školy nechceli prísť o príspevok z eurofondov, potrebných päť percent na spolufinancovanie mali hľadať vo vlastných zdrojoch. Možnosťou bol sponzoring, dary či granty.